V skutočnosti je to „ja“ vytvorené z myšlienok, ktoré sa nazhromaždili počas všetkých našich mnohých životov. Navždy sa reinkarnujeme do rôznych životov, a tak sme napríklad bojovník v jednom živote a nejaká dáma v nasledujúcom, učenec, bohatý muž alebo otrok, reinkarnujeme sa do mnohých odlišných spoločenských vrstiev. Keď zažívame najrôznejšie role v spoločnosti, vytvárame si súčasne ľudské myšlienky, ktoré sedia s týmito spoločenskými rolami. Tieto myšlienky sú v skutočnosti naše ja, ale toto „ja“ je nazhromaždením všetkých týchto názorov vytvorených po narodení sa v každom živote.
Keď sa narodíme, všetka naša predchádzajúca pamäť sa vynuluje. Potom čo sa narodíme do ľudského sveta, nevieme kto sme alebo odkiaľ sme prišli v rozľahlom vesmíre. Nevieme nič o našom pôvode. Ako rastieme a starneme, postupne si sformujeme názory, ktorým pevne veríme a zabudneme na naše pôvodné ja. V tom čase sme chytení v ilúzii Troch ríš. Uprostred tejto ilúzie považujeme naše „ja“ za naše pravé ja a užívame si šťastie a smútok, lásku a nenávisť, pocity a pomstu. Keď sa utíšime a naozaj sa nad tým zamyslíme, čo je naše pôvodné ja? V skutočnosti, praktizujúci, čo sa úplne neosvietil, si nikdy nedokáže odpovedať na túto otázku. Keď vieme, kto sme, stali sme sa už osvietenými bytosťami. Majster nám vyučoval Fa o našom pôvodnom ja. Naše pôvodné ja je cudzinec, ktorého nepoznáme. Božskú a čistú bytosť nemožno pochopiť v tomto svete, a ani skutočný súcit nemôže existovať v ľudskom svete.
Každý človek naozaj má pravé ja v Troch ríšach. Ono takisto pokrýva celé Tri ríše. Obrovské „ja“ existujúce v Troch ríšach je takisto bohom pre ľudské bytosti. Táto bytosť môže pomôcť všetkým ľudským bytostiam vo svete vytvoriť si vedomie seba a kultúru. Bez vedomia seba by sme nedokázali organizovať vedomosti a životné skúsenosti, ktoré sme mali, a nedokázali by sme normálne žiť v ľudskom svete. Hlavné vedomie by sa stalo uzavretou škrupinou, potom čo sa sformovalo v ľudskom svete, keďže sme ho už považovali za naše pravé ja.
Takisto som zistil, že ja zahaľuje všetky vnímajúce bytosti vo svete. To „ja“ vo všetkých mojich životoch je moje. Avšak nie je to moje pravé, pôvodné ja.
To ja, o ktorom si myslíme, že sme to my, je kombináciou mnohých názorov, ktoré si nahromadili mnohé životy. Ak sa nezbavíme toho ja, držíme sa obrovskej nádoby plnej pripútaností, názorov, všetkých možných záujmov a pocitov. Ak sa nedokážeme vzdať seba, sú pre nás iba dve možnosti. Buď sme ovládaní týmto „ja“ a robíme nedobré veci, alebo prekrývame toto „ja“ dobrým správaním na povrchu a tvárime sa, že sme dobrí. V oboch prípadoch je to „ja“ stále tam a nevzdali sme sa ho. Keď sa na to pozeráme z vyššieho štandardu, rozdiel medzi dobrým človekom a nedobrým človekom je iba na povrchu, keďže ich pôvodná povaha je rovnaká.
Ak sa osoba nekultivuje, potom najlepšie, čo môže spraviť, je nemať až tak mnoho názorov a pripútaností ako ostatní.
Snahy nášho ja získať spoločenské postavenie je takisto silný názor. Na základnej úrovni, keď uznáme určité spoločenské role, tie role sa stanú našim bremenom. Napríklad, keď som sa začal kultivovať v Dafa, myšlienka na kultiváciu pochádzala z môjho pravého ja. Cítil som, že Dafa je dobrý a bol som šťastný, keď som sa mohol s čistým srdcom kultivovať. Avšak neskôr sa vynorili moje pripútanosti. Napríklad, hoci nás Majster jasne učil, aby sme v našej kultivácii použili „veľkú cestu bez formy,“ naše ľudské názory nedokázali vydržať samotu. Praktizujúci si tak či tak predstavovali samých seba určitým spôsobom a očakávali od druhých, že sa na nich takým spôsobom budú pozerať, čo uchráni ich dojem zo samých seba. Možno od druhých očakávame, že si budú o nás myslieť, ako sa dobre kultivujeme a usilovne postupujeme. Neskôr sa začneme strachovať, že by sa tento dojem mohol stratiť. Ak sme sa po nejakú dobu nekultivovali dobre, stále sa budeme často ukazovať v skupine praktizujúcich, aby sa ten dojem náhodou nevytratil. Mohli by sme sa obávať povedať druhým, že sa v tom čase nekultivujeme až tak dobre. Môžeme byť veľmi ustarostení tým, ako si uchrániť povesť, že sa dobre kultivujeme, hoci sme neštudovali Fa a tri veci sme robili so všemožnými pripútanosťami a ľudskými názormi v našej mysli. Napokon sa budeme v kultivácii snažiť o kvantitu, namiesto toho, aby sme sa opravdivo kultivovali. Prečo spadneme do takéhoto stavu? Je to preto, že naša myseľ nie je pokojná a neprestali sme sa usilovať o slávu a pocity. Dokonca sme mali konflikty s inými praktizujúcimi, no ani tak sme sa neprebudili. Nezbavili sme sa aktívne stavu, v ktorom sme ovládaní naším ja. Kto potom naozaj kontroluje naše životy?
Majster povedal:
Keď sa ľudské bytosti budú schopné čerstvo pozrieť na seba i na vesmír a zmeniť svoje neohybné zmýšľanie, ľudstvo spraví skok dopredu. („O Budhovom Zákone“, Čuan Falun)
Keď sa nedokážem zmeniť alebo sa zlepšiť, ak to dokážem pochopiť z Fa a pozerať sa dovnútra na základe Fa, potom sa dokážem kultivovať a nikto iný nemôže zasahovať do toho procesu. Majster odstráni všetku nečistú hmotu, ktorú máme. Všetko čo musíme robiť je ostať pevní a pozerať sa dovnútra v rámci Fa, aby sme zistili, aké ľudské názory sú v nás ukryté.
Je žalostné byť na úrovni svetských ľudí. Ľudia môžu vidieť iba malú časť nespočetných dimenzií. Súčasne môžeme len cítiť výsledky bezpočtu vedomí, avšak nemáme ako vedieť, odkiaľ pochádza zdroj toho vedomia.
Po milióny rokov to „ja“ pomáhalo ľuďom vytvoriť si vedomie seba vnútri mozgu a u ľudí spôsobilo, aby preň žili. Hneď ako ľudia majú ja, ich životy sú v skutočnosti prežívané týmto „ja“. Počas našej kultivácie vo Fa neustále čistíme toto ja, zatiaľ čo obohacujeme našu budhovskú povahu a obmedzujeme našu démonickú povahu. Naše spravodlivé myšlienky a pochopenie Fa sa zvyšuje. Postupne sa učíme pozerať sa dovnútra a odstrániť „ja“.
Naučili sme sa kultivovať, aby sme „získali spravodlivé osvietenie k nesebeckosti a altruizmu“ („Neopomenutie v Budhovskej povahe“, Základy pre ďalší pokrok). Potom čo sa vzdáme ja, naša kultivácia sa stane výlučne súcitnou. V tom čase sme už odstránili pripútanosti k pocitom.
Majster povedal:
„Ľudské telo je také záhadné, že je to mimo dosahu ľudského poznania, ktoré sa sotva môže dotknúť povrchu. Život je taký bohatý a zložitý, že navždy zostane večnou záhadou pre ľudstvo.“ („Nebeská klenba“, Základy pre ďalší pokrok).
Aký je náš stav bytia, keď sa vzdáme nášho falošného ja a opäť získame naše pôvodné, pravé ja? Majster otvorí všetky železné brány, ktoré blokovali naše srdce a naše pôvodné, pravé ja sa oslobodí. Pôvodné ja nemá pripútanosti a ľudské názory, ktoré sme získali potom, čo sme sa narodili. Iba falošné ja má ľudské názory. Majster nám povedal už na začiatku, že by sme sa mali vzdať pripútaností a ľudských názorov. Ak to naozaj môžeme dosiahnuť, prebudíme sa z osamelého, beznádejného, bolestivého sna a vrátime sa do nášho pravého domova na nebesiach.
Ak sa zbavíme nášho ja, naša myseľ bude súcitná.
Majster povedal aj:
„V srdci by sa mal vyvinúť súcit“ (Kapitola II, Vyobrazenia a vysvetlenia cvičebných pohybov, Veľká cesta k Dovŕšeniu Falun Dafa)
Súcit je pravá energia. S touto energiou, všetko čo robíme, je súcitné. Je to podobné ako keď máme vo vrecku mince, tak míňame mince, a keď máme vo vrecku papierové peniaze, budeme míňať papierové peniaze. Ak máme vo vrecku zlato, budeme míňať zlato. V minulosti bola naša myseľ plná pripútaností a názorov. Nech sme sa k druhým správali akokoľvek dobre, alebo ako tvrdo sme sa kultivovali a ako sme sa na druhých usmievali, stále to boli pripútanosti a ľudské názory, pretože všetko čo sme vtedy mali boli len pripútanosti a ľudské názory.
Počas takmer dvadsiatich rokov kultivácie som bol ochotný vzdať sa slávy, záujmov, pocitov a dokonca života. Bol som ochotný úplne sa očistiť. Avšak nebol som si vedomý, alebo pripravený, zastaviť dominanciu svojho ja nad mojím životom. Toto je pravá príčina toho, že som spadol. Obával som sa, že to „ja“ stratí kontrolu nad týmto životom, kvôli mojim názorom na povrchu. Pôvodné ja bol úplný cudzinec. Avšak to „ja“ som poznal od svojho detstva. Vybudoval som ho kúsok po kúsku. Veril som tomu „ja“ a bál som sa odovzdať svoj život pôvodnému ja, ktoré bolo pre mňa stále niekým cudzím. To „ja“ dokáže ponúknuť mnohé krásne a bystré výhovorky, ktoré mi zabraňujú odovzdať vládu nad svojim životom mojej božskej stránke. Falošné ja mi dalo pocítiť, aký som bystrý v ľudskom svete a ako dokážem úplne chápať všetky svoje myšlienky.
Mnohí učeníci Dafa sa dokážu vzdať pripútaností v ľudskom svete. Avšak koľkí z nás dokážu odovzdať vládu nad svojim životom svojmu pôvodnému ja?
Počas niekoľkých minulých rokov kultivácie som cítil postup nápravy Fa. Praktizujúci často publikovali články na webstránke Minghui, kde hovorili o tom, ako je osobná kultivácia synchronizovaná s postupom nápravy Fa. Keď nás Majster učí Fa, v tom čase aj náprava Fa dosiahla ten pokrok, a kozmická klíma sa takisto zmenila na ten stupeň. Učeníci Dafa sa musia vykultivovať na ten stupeň, aby splnili požiadavky nápravy Fa. Keď Majster šíri Fa, bezpodmienečne odstraňuje choroby u každého praktizujúceho v triede, kde vyučuje Fa. Bolo dokonca možné odstrániť choroby členom rodiny praktizujúceho, pokiaľ na nich pomyslel. Pamätám si, že pri prednášaní Fa nám Majster povedal, že ak chceme, aby sa naši členovia rodiny zbavili chorôb, môžeme myslieť na časť ich tela, ktoré má chorobu (nie sú to pôvodné slová). Mohli by sme také niečo dosiahnuť mimo toho špeciálneho obdobia? Nie je to možné. Rok 1999 bol pre nás takisto veľkým zlepšením. Majster priamo posunul naše stavy na najvyššie možné pozície. Naši praktizujúci, ktorí prešli cez to obdobie vedeli, že tie veľké skoky by sa nedali dosiahnuť počas každodennej kultivácie. Musíme úplne nasledovať požiadavky Dafa a kozmické zmeny, aby sme dosiahli veľké zlepšenia v každodennej kultivácii. V júli 2011 vyšiel Majstrov nový jingwen „Učeníci Dafa musia študovať Fa.“ Keď som ho čítal, bol som veľmi šokovaný. Mal som takmer pocit, akoby som desať rokov cvičil gymnastiku. Avšak súčasne som naozaj cítil, že som úplne dobehol postup nápravy Fa. Takisto som do hĺbky cítil, že sme v ďalšom období veľkého skoku. Je to pre nás čas, aby sme sa úplne a dôkladne zbavili svojho falošného ja.
