(Minghui.org) Po štúdiu Fa som si uvedomil, prečo sa v našej oblasti nepredávajú dobre vstupenky na Shen Yun. Príčinou je, že dobre nekoordinujeme a hlavne bezpodmienečne nespolupracujeme s koordinátormi. Moje pochopenie sa po potknutí zmenilo.
Pred niekoľkými týždňami som šiel do Berlína predávať vstupenky. Počas toho obdobia som sa na niekoľko dní vrátil do práce vo svojom meste. V jeden deň som urobil dve malé chyby a môj šéf sa na mňa nahneval. Kričal na mňa pred novým zamestnancom. Jeho slová boli ako meče. Takmer hrozilo, že ma vyhodí. Povedal som mu, že nerozumiem prečo reagoval takýmto spôsobom a pokúsil som sa mu vysvetliť, čo sa prihodilo. Choval sa tak, ako keby som ho nepočúval. Vzal so sebou nového zamestnanca a nechal ma samého.
Neskôr sme šli v aute. Môj šéf bol stále nahnevaný, opakoval svoj pohľad na vec a snažil sa ma presvedčiť, že mal pravdu. Nevšímal som si ho, pretože som sa necítil dobre kvôli tomu ako na mňa vybuchol a myslel som si, že bol ku mne bezohľadný. Bol sklamaný mojím postojom. Keď sme dorazili do nášho cieľa, povedal dovidenia môjmu kolegovi a na mňa len nedbalo kývol rukou.
Vďaka tejto skúsenosti som prišiel k pochopeniu, čo znamená bezpodmienečne spolupracovať s ostatnými. Uvedomujem si, že keď tvoj šéf stojí pred tebou, nedbá o svoj postoj, o to ako sa cítiš alebo či sa pri tebe zmýlil. Jeho zámerom je ukázať ti, že nie je spokojný s tvojím správaním, snaží sa ti vysvetliť, prečo nie je spokojný a čaká, že sa ponaučíš zo svojej chyby a urobíš veci jeho spôsobom bez toho, aby si vzal jeho postoj ako niečo osobné.
Pochopil som, že ak som skutočne dobrou osobou, ktorá používa princípy Fa ako štandard, mal by som nechať odísť svoje ego (či ma už ukrivdili alebo nie), hľadieť dovnútra bez myslenia na to, že mi ublížili, poučiť sa z chýb, robiť tak ako to môj šéf vyžaduje a bezpodmienečne s ním spolupracovať.
Pri pohľade dozadu rozumiem, prečo som sa s takýmito trápeniami opakovane stretával. V dvoch predchádzajúcich projektoch, na ktorých som sa zúčastnil, som bol taktiež otvorene kritizovaný koordinátormi a nemohol som sa cez to úplne dostať. Len dva dni predtým, ako ma môj šéf pokarhal, som doma premýšľal, ako ma koordinátori prednedávnom zotreli a sťažoval som sa, že sa správali ako bežní ľudia. Moje srdce bolo pohnuté. Neskôr som šiel na skupinové štúdium Fa so zlou náladou len preto, že Majster povedal, že tam máme chodiť.
Cez tento incident s mojím šéfom som sa odrazu osvietil k druhu postoja, aký by som mal mať pri jednaní s koordinátormi, teda, bezpodmienečne spolupracovať! Bez ohľadu na to kto má pravdu (dokonca aj keď pri mne skutočne mýlia), mal by som ignorovať svoje osobné pocity. Namiesto toho by som sa mal pozerať dovnútra, poučiť sa zo svojich chýb, byť ohľaduplným a nasledovať ich príkazy, rovnako ako keby som jednal v práci so svojím šéfom.
Či už koordinátori majú ľudské pripútanosti alebo nie, ako dobre alebo zle sa kultivujú alebo či použijú alebo nie moju myšlienku, nemal by som dovoliť, aby sa táto myšlienka do toho plietla. Musím s nimi bezpodmienečne spolupracovať, nepozerať sa von na ostatných alebo naliehať, aby sa prispôsobili môjmu spôsobu uvažovania. Požiadavka na skutočného praktizujúceho je v kultivovaní sa, zvyšovaní úrovne xinxingu a v bezpodmienečnom hľadení dovnútra, aby sa dosiahol Majstrov štandard.
Ak sa hneváme na koordinátorov, cítime sa dotknutí a kvôli tomu sa nechceme zúčastňovať skupinového štúdia Fa, myslím si, že to je znak toho, že nechceme s nimi spolupracovať. Naše srdcia sú pohnuté a nechceme odstrániť naše pocity (a ego). Pravdou je, že dokonca aj v bežných otázkach nemôžeme nechať prácu len preto, že sme nahnevaní na svojho šéfa.
Viem, že keď sme pokarhaní alebo kritizovaní, cítime sa zle. Napokon, ako môžeme odstrániť svoje ego a byť ohľaduplní ku koordinátorom? Čo by sme mali robiť? V nasledujúci deň som čítal Vyučovanie v Kanade, 2006, kde Majster hovoril o tejto otázke:
„Nehovoril som na poslednej Fa konferencii na západe USA, že mnohí praktizujúci Dafa nie sú schopní prijať kritiku? Odmietajú byť kritizovaní. Akonáhle druhí niečo povedia, vybuchnú, nahnevajú sa, alebo začnú s niekým hádku. Chcú počúvať iba príjemné veci. Chcete teda ísť iba po hladkej ceste, je to tak? Chcete vystúpiť do nebies so svojím veľkým batohom bagáže? Nie je to v podstate to, čo chcete spraviť? Musíte opustiť všetky nedobré, ľudské myšlienky a všetky pripútanosti, ktoré máte. Ak nechcete počúvať kritiku, nie je to pripútanosť? Chcete počúvať iba príjemné veci, avšak ako by to tak mohlo byť? Usporiadania sú spravené presne na to, aby druhí hovorili nepríjemné veci a uvidelo sa, či to s vami pohne. Boh sa nebude vôbec starať o to, čo o ňom povie ľudská bytosť – nemôžete ho ovplyvniť. Vôbec sa nebude snažiť zistiť, ako sa ho týka to, čo robíte. Nevenuje tomu žiadnu pozornosť, pretože ho nemôžete ovplyvniť. Bohovia môžu ovládať ľudskú myseľ a viesť ľudí, aby spravili určité veci, a nie opačne. Ako by vôbec mohli ľudské bytosti ovplyvniť bohov? Takže ak sa chceš stať nebeskou bytosťou, nemusíš byť takýto aj ty sám? Nemusíš opustiť tie pripútanosti? Nemusíš opustiť tie svoje pocity, ktoré môžu byť pohnuté ľudskými bytosťami?“
Keď som hľadel dozadu na svoje minulé kultivačné skúsenosti, uvedomil som si, že ako skupina sme sa činili dobre prvý a druhý krát, keď som bol v Berlíne. Predali sme šesť vstupeniek, pretože sme medzi sebou dobre koordinovali. Tretíkrát som však nešiel na skupinové štúdium Fa, pretože som sa sťažoval na koordinátorov (neskôr to viedlo môjho šéfa k tomu, aby ma kritizoval). Uvedomil som si, že keď som bol v Berlíne, keďže som neodstránil svoje ego a neosvietil som sa k Fa (k dobrej spolupráci s ostatnými praktizujúcimi), nepredali sme žiadnu vstupenku. Publikum nám taktiež nedalo dobrú spätnú väzbu. Kultivácia je veľmi vážnou záležitosťou.
Okrem osvietenia sa k bezpodmienečnej dobrej spolupráci s koordinátormi som si taktiež uvedomil, že by sme sa nemali stále pozerať na pripútanosti praktizujúcich. Napríklad, keď som bol v Berlíne druhýkrát, počas môjho posledného dňa tam som videl pripútanosť, ktorú mala jedna praktizujúca a chcel som to s ňou zdieľať. Povedala mi: „Teraz nezdieľajme. Teraz sa sústreďujeme na predaj vstupeniek.“ Myslím si, že mala pravdu. Mali by sme sa sústrediť na spásu vnímajúcich bytostí. Nakoniec som sa stretol s dvomi osobami, ktoré mali záujem o kúpu vstupeniek. Jedna z nich povedala, že si kúpi štyri.
Neskôr som si spomenul na jednu pasáž z Majstrovej konferencie Vyučovanie Zákona na stretnutí so študentami z Ázie a Tichomoria:
„Čo sa týka mnohých vecí, keď všetci navzájom spolupracujú, pôjde to lepšie. Dúfam, že dokážete venovať menej pozornosti a energie na to, kto sa činil dobre a kto nie, kto je dobrý a kto je zlý alebo aký je ten človek – zamerajte všetku svoju pozornosť a venujte všetku vašu energiu potvrdzovaniu Zákona. (Potlesk) Keď všetci z vás dokážu vzájomne spolupracovať a dobre sa činiť vo veciach na potvrdzovanie Zákona, vtedy si ustanovujete svoju mocnú cnosť. Keď komentujete to, kto je dobrý a kto zlý, bohovia sa na vás ani spriama nepozrú“
