Pani Wang zomiera po dlhodobom mučení vo väzení

Meno: Wang Jie

Pohlavie: ženské

Vek: asi 48

Adresa: mesto Shenyang, provincia Liaoning

Zamestnanie: Staff

Dátum úmrtia: 21. apríl 2012

Dátum posledného zatknutia: 26. september 26, 2010

Miesto posledného zadržiavania: Mestská záchytná stanica v Shenyangu (沈阳市看守所)

Mesto: Shenyang

Provincia: Liaoning

Image
Pani Wang Jie

Prenasledovanie: Držanie vo väzbe, nútená práca, zavesenie za putá, brutálne bitie, ilegálne odsúdenie, šoky elektrickými obuškami, násilné podávanie potravy, prehľadávanie domu.

(Minghui.org) V roku 2002 bola pani Wang Jie (王杰), praktizujúca Falun Gongu, svedkom toho, ako boli mnohí praktizujúci z provincie Liaoning brutálne prenasledovaní a v dôsledku mučenia ostali telesne postihnutí a ich rodiny boli násilne rozbité. Pani Wang sa spolu s ďalšími praktizujúcimi rozhodla, že zozbierajú dôkazy o prenasledovaní a zverejnia mená páchateľov. Avšak pani Wang nevedela, že jej odpočúvajú telefón a v októbri 2002 ju zatkli policajti z policajnej stanice v Tielingu, ktorý mal vtedy pod správou vysokopostavený komunistický funkcionár Wang Lijun. Dva dni a dve noci ju nechali visieť zavesenú na putách a napokon bola odsúdená na sedem rokov väzenia. Keď sa v októbri 2009 napokon dostala z väznenia, ktoré sa podobalo peklu, bola veľmi zoslabnutá a diagnostikovali jej rakovinu močového mechúra. Pani Wang napokon 21. apríla 2012 o 9:45 hod. skonala.

Niekoľko dní pred svojou smrťou pani Wang odhalila, aké zlo sa deje vo väznici Dabei v Shenyangu. Hovorila o svojich nočných morách: „Bola som v 9. brigáde. Meno 49-ročnej kapitánky bolo Wu Li. Inštruktorka sa volala Li Hong. V júni 2003 ma obe spolu s ďalšími spolupracujúcimi väzenkyňami začali násilne kŕmiť. Bola som veľmi slabá, avšak postupovali s takou brutalitou, akoby ma chceli zabiť. Neskôr sa väznica Dabei presunula na iné miesto a polícia z 9. brigády bola ešte brutálnejšia. Každé ráno polícia povedala meno jedného praktizujúceho a potom ho policajti striedavo bili elektrickými obuškami. Väčšinou to bolo vtedy, keď nedokázali dokončiť obrovské množstvo práce, ktorú im pridelili. Polícia a väzni prinútili praktizujú Liu Xia k „reformovaniu“. Ústa aj celé telo jej oblepili páskou a tajne ju odviedli na druhé poschodie. Už sme o nej nikdy nepočuli. Tých sedem rokov bolo veľmi zlých a strašidelných. Neodvažujem sa na to ani myslieť.“

Image
Pani Wang Jie po mučení

Keď povedala tieto slová, skonala.

Svedectvo o desivých scénach mučenia Falun Gong praktizujúcich

Keď ČKS začala v júli 1999 prenasledovať Falun Gong, pani Wang išla proti tomu apelovať do Pekingu. Policajti ju zatkli a odviezli do tábora nútených prác Longshan v meste Shenyang. Tam bola svedkom toho, ako policajti ČKS bili elektrickými obuškami mladú 15-ročnú praktizujúcu Han Tianzi. Bol to smutný pohľad, ako slečna Han strávila svoje pätnáste narodeniny uprostred zvukov elektrických obuškov a zápachu spáleného mäsa. Pani Wang takisto videla, ako dozorca dáva elektrický obušok do úst staršej praktizujúcej. Stretla sa aj s dlhodobým odopieraním spánku.

V júni 2001, keď pani Wang zahájila hladovku proti nelegálnemu prenasledovaniu, ju odviezli do nemocnice v Shenyane. Tu sa stretla s pani Zou Guirong, ktorú mučili v tábore nútených prác Masanjia takmer až k psychickému zrúteniu. Takisto sa rozprávala s pani Yin Liping, ktorá mala telo pokryté ranami a modrinami, a taktiež s pani Zhao Suhuan a Zhou Yanbo. Všetky plakali, keď rozprávali, ako ich mučili. Pani Yin zadržiavali až v štyroch pracovných táboroch, vrátane neslávne známeho tábora Masanjia. Tam prikázali spoluväzenkyniam, aby pani Yin dali pod zápästie ostré ihly, a potom jej celú noc zdvíhali ruky a púšťali ich na tie ihly, až kým neboli úplne opuchnuté a od krvi.

V tábore nútených prác v Shenxine zahájila pani Yin hladovku na protest proti tomu, že ju dozorcovia neprepustili v stanovený termín. Keď ju policajný dôstojník Guo Yong odvliekol do cely, kde sa jej chystal násilne podávať potravu, niekoľkokrát ju buchol do chrbta takou silou, až z toho takmer ostala paralyzovaná. Pani Zhao Suhuan si zase spomenula, ako dozorkyne v tábore nútených prác Masanjia prikázali spoluväzenkyniam, aby jej nechtami štípali vnútornú stranu stehien a potom ju do tých miest kopali ťažkými topánkami, opäť na príkaz dozorkyne.

Zranené stehná si mohla obviazať iba uterákom, ktorý už predtým používala na utieranie tváre a osobnú hygienu, keď mala svoje dni. Dozorkyne jej odopierali spánok, zamkli ju na záchode a bili ju po očných viečkach, až kým neboli modro-čierne. Navyše policajná dôstojníčka Zhang Xiurong zakázala ostatným, aby jej poskytli akékoľvek hygienické pomôcky. Ďalšia praktizujúca, Zhou Yanbo, mala v dôsledku mučenia srdcový pulz až 130. V apríli 2001 všetky tri praktizujúce v tábore Masanjia tajne presunuli do mužských ciel. Tam sa museli brániť extrémne krutému a nemorálnemu zaobchádzaniu. Až keď im už išlo o život, preniesli ich späť do ženskej časti tábora.

Pani Zhou Guirong zomrela v apríli 2002 počas mučenia v tábore nútených prác Wujiabao v meste Fushun (viď článok v angličtine: http://en.minghui.org/html/articles/2002/5/8/21794.html).

Pred svojou smrťou pani Zou povedala: „Je to také zlé, že sa to nedá pomenovať! Presunuli nás z vlčieho brlohu do tigrieho brlohu. ČKS robí veci, ktoré robia iba zlosynovia. Pre ČKS už nie je žiadna nádej!“

V provincii Liaoning boli mnohí praktizujúci, ktorých mučili až do tej miery, že samotný pohľad na nich drásal srdce. Pravidelne chodili správy, ako boli uväznení praktizujúci zranení alebo skončili ako invalidi, ako sa psychicky zrútili, niektorých umučili až na smrť, ich rodiny rozbili, ich manželia a manželky od nich odišli aj s deťmi, alebo požiadali o rozvod, a po prepustení museli často opustiť svoj domov, aby ich opäť nezatkli.

Pani Wang Jie a pani Wang Shaojie sa spolu s ďalšími praktizujúcimi rozhodli, že zozbierajú dôkazy o mučení týchto ľudí, spolu s osobnými svedectvami a právnymi podkladmi. Chceli previesť do zahraničia niektorých praktizujúcich, ktorí ostali nevládni, aby ľudia vo svete mohli vidieť, ako ČKS prenasleduje praktizujúcich Falun Dafa.

Polícia 8. októbra 2002 vtrhla do domu, kde býval pán Wang Hongshu, Zhang Bo a pani Yin Liping, a nelegálne ich zatkli. Polícia odpočúvala ich pevnú linku a odhalila, že práve dokončovali spracovávanie dokumentu, ktorý chceli poslať na medzinárodný trestný tribunál, kde chceli obžalovať predstaviteľov ČKS, ktorí prenasledovali praktizujúcich Dafa.

Polícia pri zatknutí skonfiškovala aj všetky ťažko nadobudnuté dôkazy, vrátane fotografií mučených praktizujúcich. Spolu s nimi zatkla aj ďalších praktizujúcich. Pani Wang umiestnili v mestskom záchytnom centre v Tielingu, kde na protest zahájila hladovku. Ďalší praktizujúci bol v dôsledku hladovky v kritickom stave a odviezli ho preč. Pán Wang Hongshu, pani Yin Liping a ďalší praktizujúci boli odsúdení na tri roky nútených prác a mučili ich v tábore nútených prác Masanjia.

Na súde v Tielingu odsúdili pani Wang, pani Cai Shaojie a pána Zhang Bo na sedem rokov väzenia. Pána Li Weiji mučili na polícii, aby si od neho vynútili priznanie, a v dôsledku mučenia skončil ako invalid. Neskôr ho odsúdili na osem rokov väzenia.

Špeciálni spravodajca pre právo na slobodu názoru, ktorý spolupracoval so špeciálnym spravodajcom pre mučenie a špeciálnym zástupcom generálneho tajomníka OSN pre obhajcov ľudských práv, poslali 26. októbra 2004 urgentnú výzvu ohľadom Wang Jie, Cai Shaojie a ne-praktizujúceho Li Weiji. Toho zadržiavali vo väznici Panjin. Na základe správ utrpel v dôsledku krutého bitia zlomeniny oboch rúk a vyskočila mu platnička, čo mu spôsobovalo ťažkosti pri chodení.

Prenasledovanie, ktoré znášala pani Wang Jie

Pani Wang Jie pracovala na Správe ciest v Yijingu. Pred svojou kultiváciou, ktorú začala v roku 1997, trpela mnohými chorobami. Často navštevovala rôznych doktorov. Napriek tomu, že na to minula veľkú sumu peňazí, jej choroby sa nevyliečili. Toto viedlo až k jej rozvodu. Keď začala praktizovať Falun Gong, všetky jej choroby zmizli. V práci bola usilovná a rešpektovaná. Znova sa vydala za svojho manžela a v jej rodine zavládla harmónia a šťastie. Takisto mala aj talent na rôzne veci, napríklad písanie, verejné vystupovanie a spev. V každej z týchto oblastí získala ocenenia.

Keď Čínska komunistická strana začala nezákonne prenasledovať Dafa v roku 1999, Wang Jie išla do Pekingu, aby proti tomu apelovala a povedala ľuďom fakty o Falun Gongu. Úrady ju zatkli a poslali do tábora nútených prác Longshan v Shenyangu. Spolu s ďalšími 39 uväznenými praktizujúcimi zahájila protestnú hladovku, aby upozornili na neutešený prípad mladého dievčaťa Han Tianzi, ktorú bili elektrickými obuškami. Wang Jie bola následne presunutá do väzenia umiestneného v Zaohua, ktoré sa nazývalo aj Ženská škola sebaposilňovania. V hladovke potom pokračovala viac ako 100 dní. Následne ju presunuli do neslávne známeho tábora nútených prác Masanjia v Shenyangu. Ten tábor ju odmietol prijať kvôli zlému zdraviu. Úrady napokon zavolali jej rodine, aby si zomierajúcu ženu vzali domov. Pretože Wang Jie bola schopná robiť cvičenia a študovať učenie Falun Dafa, veľmi rýchlo sa zotavila. O dva mesiace, keď rozdávala materiály objasňujúce pravdu, ju niekto udal polícií. Znova ju zatkli, ale pomocou spravodlivých myšlienok sa dokázala vyslobodiť. V roku 2001 polícia vtrhla na miesto, kde vyrábali informačné materiály a pani Wang zatkli po tretíkrát. Prepustili ju po sedemdňovej hladovke.

V októbri 2002 zatkli pani Wang po štvrtýkrát. Bolo to v meste Tieling. Troch praktizujúcich vrátane pána Wanga Jie zavesili do vzduchu na dva dni za putá na rukách. Všetci boli v bolestivej agónii, keď museli v zápästiach držať váhu celých svojich tiel. Toto mučenie spôsobilo, že pán Wang na šesť mesiacov stratil všetky pocity vo svojich palcoch na rukách. Takisto nedokázal ďalších osem rokov zdvihnúť pravú ruku. V období keď pani Wang zadržiavali v záchytnom centre v Tielingu ju jej manžel navštevoval raz za desať dní a vždy jej priniesol dosť jedla. Ona si vždy z neho nechala iba trochu a zvyšok rozdala ostatným väzňom a praktizujúcim Falun Gongu. Takisto pomáhala ďalším väzňom, ktorí sa už nedokázali o seba postarať, prala im oblečenie a pomáhala im osprchovať sa. Praktizujúcim, ktorí držali protestnú hladovku, polícia pripevnila ich nohy aj ruky k zemi. Pani Wang vynášala nádoby s močom a výkalmi, aby nemuseli ležať v špine. Keď sa nedokázali vyprázdniť, pomohla im prstami, aby zmiernila ich bolesti. Každý deň hovorila väzenkyniam fakty o prenasledovaní a takisto spievala piesne Falun Gong, ktoré zložili praktizujúci. Neskôr niektoré väzenkyne začali cvičiť Falun Gong.

V roku 2003 bola pani Wang odsúdená na sedem rokov za mrežami a zavreli ju do ženského väzenia v Liaoningu. Po celý čas sa pevne držala svojej viery. Počas svojho nezákonného zadržiavania ju často zneužívali a mučili, a niekoľkokrát držala protestnú hladovku. Jej život bol viackrát v ohrození. Niekedy jej hladovky trvali aj šesť mesiacov. Dlhotrvajúce obdobia bez jedla jej spôsobili zakrpatenie žalúdka. Dozorkyne ju mučili aj pomocou núteného kŕmenia. Ostala veľmi vychudnutá a dokázala prežiť len vďaka svojej spravodlivej a pevnej viere v Dafa.

Keď ju po siedmich rokoch prepustili z väzenia, bola mimoriadne slabá. Avšak vďaka nesmiernej sile Falun Dafa sa z toho opäť dokázala dostať. Avšak kvôli zakrpateniu žalúdka dokázala jesť len po veľmi malých dávkach a navyše nedokázala nič zjesť, ak sa predtým napila vody.

Ráno 26. septembra 2010 riaditeľ policajnej stanice v Xinxingu v meste Shenyang vyslal šesť policajtov v civile, aby pani Wang zatkli v jej dome. Dôstojník Zhang a ďalší takisto skonfiškovali Falun Gong knihy, mobilné telefóny a počítače. Pani Wang poslali do záchytného centra v Shenyangu. Ľudia z policajnej stanice v Xinxingu tvrdili, že to nie je ich prípad a že to bol príkaz „zhora“.

Neskôr mala pani Wang krv v moči a silné krvácanie. Jej rodina ju vzala 11. apríla 2012 do nemocnice v Shenyangu, kde 21. apríla skonala. Bol to práve dátum narodenia jej dcéry, ktorá študuje v Anglicku. Ako sa jej dieťa vyrovná s tým, že jej matku umučila ČKS?

Hneď po jej smrti celý deň a celú noc pršalo. Priatelia a príbuzní pani Wang hovorili: „Toto je nespravodlivosť. Dokonca aj nebesia za ňou plačú!“