[Vybraný príspevok] Príbeh zo schodiska

(Minghui.org) Svoju prax Falun Dafa som začala 3. októbra 1998. Bol to najšťastnejší a najpamätnejší deň môjho života. Čoskoro potom sa stratilo mnoho z mojich chorôb, ktoré nemohli byť vyliečené v nemocniciach. Moja zlá nálada bola nahradená jemnosťou. Zažila som obrovské zmeny duševne i fyzicky.

Každý deň som cítila, že v mojej kultivácii Falun Dafa stúpam. Princípy Pravdivosti-Súcitu-Znášanlivosti ma viedli k tomu, aby som sa zbavila mnohých svojich pripútaností, najmä sebeckosti. V dennom živote som najprv myslela na iných. Pravdivosť a Súcit sa prejavujú v každej mojej myšlienke, každom nápade, každom slove a každom čine. Všetko, čo som spravila, tiež nevedome menilo a ovplyvňovalo ľudí okolo mňa. Možno toto bolo to, čo Učiteľ myslel „Budhovo svetlo žiari všade, správnosť a spravodlivosť všetko harmonizuje“. (Čuan Falun)

Odpad zo schodiska sa stratil, všetci sa rozžiarili

V roku 2002, keď zbúrali náš dom, kúpila som byt s plochou menej ako 60 m2 v starej budove. Prvé poschodie bolo plné prenajímaných obchodíkov. Medzi druhým a siedmym poschodím žilo 18 rodín. Moja rodina a ja sme konečne mali bezpečný a stabilný domov. Táto situácia bývania nám pomohla vyhnúť sa obťažovaniu od miestnych funkcionárov v obci a policajného oddelenia, a tiež nám poskytla stabilné prostredie na praktizovanie kultivácie.

Keď sme sa nasťahovali, zistili sme, že tam trvalo býva len pár rodín. Väčšina rodín boli prechodné domácnosti. Jedna rodina sa odsťahovala a ďalšia sa prisťahovala. Hoci susedia sa neustále stretávali, nikto druhému neustúpil, keď vznikol konflikt. Medzi susedmi nebol zmysel pre zodpovednosť. Sotva navzájom prehodili pár slov a mali sa pred sebou na pozore. Ľudia boli od seba oddelení stenami bytov. Často sa ozývali nadávky a hádky kvôli maličkostiam. Najhoršie bolo, že ani potkany sa nebáli ľudí. Behali voľne hore-dole po schodoch na každé poschodie a hľadali jedlo v taškách s odpadom, ktorý bol vyhodený na schodisku. Ľudia, ktorí chodili okolo, stúpali na odpad porozhadzovaný po zemi. Ak niekto nebol pozorný a stúpil na niečo lepkavé, začal hneď nahlas nadávať, aby si vylial svoj hnev.

Zo začiatku som bola veľmi skľúčená. Moja rodina sa sťažovala na to, že som kúpila byt v tejto podradnej budove. Pomocou študovania Fa som si spomenula na to, čo povedal Učiteľ:

„Zložité prostredie, z môjho pohľadu, je skôr dobrá vec. Čím je zložitejšie, tým lepších ľudí vytvorí. Ak sa človek dokáže pozdvihnúť nad to a za to, jeho kultivácia bude najpevnejšia.“ (Čuan Falun)

Uvažovala som o princípe vzájomného vytvárania a vzájomného zabraňovania v tomto vesmíre. Kde je dobré, je aj zlé, kde je špina, je aj čistota, a kde sú ľudia, ktorí rozhadzujú odpad, sú ľudia, ktorí ho zbierajú. Som učeníčka Dafa počas obdobia nápravy Fa. Musím napraviť nesprávne veci a použiť svoje ruky, aby som priniesla čistú krajinu Dafa do sŕdc všetkých, ktorí majú so mnou predurčený vzťah. Aby som vytvorila pre susedov v budove čisté a príjemné prostredie, vzala som metlu a začala som svojich desať rokov dobrovoľného upratovania.

Domovník prišiel učistiť schodisko len raz za dlhý čas. Na začiatku som zametala od siedmeho poschodia po prvé poschodie každý deň. Bolo ťažké vyčistiť ho úplne. Potom ako som pozametala schody, umyla som zem čistou vodou. Bolo naozaj ťažké zbaviť sa hrubej lepkavej vrstvy na schodoch, a tak som použila nôž na zoškrabanie, alebo som to rukou pozbierala. Žuvačky boli najťažšie a dali sa dať preč len potom, ako som ich čistila dlhú dobu. Cigaretové ohorky boli všade. Zakaždým, keď som nejaký videla, zdvihla som ho. Tiež som očistila pľuvance a sliz pomocou papiera, aby na to iní nestúpali. Zostala som oddaná čisteniu deň po dni, bez sťažností, hnevu alebo kritiky. Nikdy som nešla dole schodami s prázdnymi rukami – vždy som brala tašky s odpadom po ceste a brala som ich do smetiakov. Všetci susedia videli, čo robím, a pamätali si to. Videla som v ich pohľadoch a činoch úctu voči mne. Vzdialenosť medzi nami sa postupne zmenšovala. Všetky moje pozitívne činy pochádzali z kultivácie Falun Dafa. Snažila som sa nasledovať princípy Pravdivosti-Súcitu-Znášanlivosti. Moje láskavé činy tiež ovplyvnili iných. Ich láskavosť a svedomie sa postupne ukazovalo.

Po nejakom čase moje láskavé činy ovplyvnili aj susedov. Najprv sa cítili zahanbene, potom sa postupne srdcia niektorých ľudí zmenili. Čistota nášho prostredia sa pomaly zlepšovala a tašky z odpadom bolo vidieť zriedka. Potkany si tiež našli domov niekde inde. Susedia začali k sebe byť otvorení. Všetci navzájom dobre vychádzali a žili v harmónii. Z budovy sa ozýval smiech.

Každý sa ku mne správal ako ku svojej rodine a bola som v ich srdciach najdôveryhodnejšia. Žiadali ma, aby som dala pozor na ich byt, kým budú preč, a bola som pre nich najbezpečnejšia osoba, u ktorej sa dajú nechať kľúče od bytu. Jedna staršia pani z piateho poschodia sa ma spýtala: „Odvtedy, čo ste sa prisťahovali do tohto domu, je schodisko čisté. Odpad sa stratil a všetci majú lepšiu náladu. Prečo ste taká milá? Prečo to robíte?“ Pokojne som jej povedala: „Je to preto, že praktizujem Falun Gong. Môj Učiteľ nám povedal, aby sme vždy brali ohľad na druhých, keď robíme veci. Kultivujem spravodlivú cestu nesebeckosti a vždy dávam iných pred seba.“ Susedia boli mojou predurčenou rodinou. Boli vnímajúcimi bytosťami, ktoré by mali byť zachránené. Keď sa dozvedeli pravdu a vystúpili z Čínskej Komunistickej Strany (ČKS) a jej pridružených organizácii, cítila som radosť z toho, že ich Dafa zachránil. Pracovali na iných poliach a tajne chránili praktizujúcich Dafa a prirodzene chránili mňa.

Kríza na pokojnom schodisku vypukla opäť

V lete 2004 nejaký dospelý vykonal na schodisku po niekoľko dní po sebe veľkú i malú potrebu. Odporný zápach priťahoval muchy v budove. Ľudia idúci nahor a nadol po schodoch chodili okolo toho. Zakaždým som to rýchlo očistila a umyla som schodisko čistou vodou, aby na to nikto nestúpil.

Jedno ráno som počula zdola nadávky, takže som vedela, že ten človek si tam opäť prišiel uľaviť. Kto to je? Prečo to robí? Ak je naozaj taký nehanebný, ako sa zdá, nie je to ešte výhodnejšie robiť na ulici? Musí pre to byť nejaký nevypovedaný dôvod.

Vzala som lopatu, hrubé plastické vrece a metlu a ponáhľala som sa dole schodmi. Hneď ako som uvidela kôpku riedkych výkalov, vyšla som von a priniesla som si pol lopaty piesku, aby som to zakryla. Použila som metlu a pozorne som sa snažila dostať výkaly na lopatu. Ale pretože vetvičky na metle boli naozaj tvrdé a odskakovali sem a tam, vyprskli výkaly na moje ruky, tvár a šaty. Práve vtedy išla okolo nová obyvateľka z tretieho poschodia a omylom si myslela, že niekto z mojej rodiny to spravil. Odpľula si mojím smerom a zanadávala: „Nehanebnosť!“. Potom si zakryla nos, ako išla hore schodmi. Pozerala som sa na jej chrbát a cítila som sa naozaj zle. Cítila som sa ukrivdene. Prečo je v Číne také ťažké byť dobrým človekom? Je to preto, že ČKS pokrivila spôsob myslenia ľudí a nedokážu rozoznať dobré od zlého. Potom som si spomenula na klasický príbeh, ktorý nám Učiteľ hovoril o Han Xinovi, ako zniesol poníženie preplazenia sa pomedzi niekoho nohy a hneď som sa cítila lepšie. Odporný zápach bol preč a nadávky prestali. Použila som tento incident ako dobrú príležitosť na potvrdzovanie Fa a objasňovanie pravdy. Susedia, ktorí vedeli pravdu, tiež súhlasili s Fa a stali sa živými médiami, ktorí šírili pravdu o Falun Gongu iným.

Aby som sa zbavila tohto zasahovania a zachránila vnímajúce bytosti, pokúsila som sa prebudiť svedomie tohto človeka láskavosťou. Vzala som štetcové pero a napísala som na biely papier odkaz. „Ahoj neznámy priateľ. Prichádzaš si sem každý deň uľaviť a musíš pre to mať nejaký dôvod. Prosím uvažuj o tom podľa svojho svedomia. toto správanie sa nezdá slušné. Myslel si len na svoje pohodlie a zabudol si na to, že to spôsobuje ostatným ťažkosti. Keďže sme ľudia, musíme mať naše etické štandardy. Budeš mať kľud v mysli, iba keď budeš k ostatným úctivý. Dúfam, že budeš uvažovať predtým ako budeš konať a budeš myslieť na iných predtým, ako budeš konať. Iba potom budeš môcť ísť po svojej životnej ceste hladko. Ak potrebuješ použiť záchod, môžeš kedykoľvek použiť náš. Ďakujem za tvoju spoluprácu!“ Hneď ako som vylepila tento oznam, všetci z domu sa naň prišli pozrieť. Keď si to prečítal čerstvý absolvent univerzity, povedal: „Písomný prejav tohto človeka je na vysokej úrovni. Hoci tam nie je mnoho slov, má to dobrú logiku. Toto ukazuje skutočnú zručnosť.“

Na druhý deň som zišla dole schodmi a zistila som, že niekto namaľoval na voľné miesto na spodku oznamu karikatúru. Bol tam veľký býk, ktorý sa práve chystal nabrať na rohy kôpku kravského hnoja. Zjavne si niekto robil srandu. Praktizujúci Dafa nemôže napravoať zlo pomocou zla a musí s ľuďmi zaobchádzať s láskavosťou a súcitom. V snahe nerozbúriť jeho negatívnu stránku som jemne odtrhla časť s karikatúrou býka. Oznam ostal na stene počas celého leta a nikto sa ho nedotkol. Chránil schodisko. Od toho dňa človek, ktorý si uľavoval na schodisku, už nikdy neprišiel.

Jedného rána na jeseň sa na schodisku opäť objavil výkal. Vzala som lopatu a upratala som to. Vzala som lopatu do kontajnerov za domom, vykopala som dieru v zemi a zakopala to. Okolo bolo mnoho ľudí a domovník tam bol v tom čase tiež. Využila som príležitosť a objasnila som mu otvorene a čestne pravdu. Všetci povedali, že Falun Dafa je dobrý a odsudzovali ČKS. Očistila som lži, ktoré hovorí ČKS o praktizujúcich Dafa, že svojím apelovaním za spravodlivosť chcú spôsobovať problémy. Domovníka sa to veľmi dotklo. Potom ako sa dozvedel pravdu o Falun Dafa, zaobchádzal s Dafa s úctou a vážil si v posledných 10 rokoch Dafa materiály.

Moje činy sa tiež dotkli vlastníka predajne tofu. Veľmi dobre vedel o všetkom, čo sa stalo, a povedal mi zahanbene: „Sestra, si veľmi milá. Vieš, ráno som veľmi zaneprázdnený predávaním tofu a v predajni nemáme záchod. Naozaj mi je to ľúto. Nie som človek, ak to znova urobím.“

Toto je náš predurčený vzťah. Bolo to všetko preto, že dobrá a zlá karma sa nazhromaždila v mnohých našich minulých životoch, a musela byť rozriešená. Pokiaľ bude môcť byť spasený Dafa, všetka tá špinavá a ťažká práca sa oplatila.

Záver

Desať rokov ťažkostí od roku 2002 do roku 2012 sa zdalo iba ako chvíľka. Pri čistení schodiska som opotrebovala šesť alebo sedem metiel, avšak koľko vnímajúcich bytostí sa dozvedelo pravdu a vystúpilo z ČKS a jej pridružených organizácii? Rodiny sa prisťahovávali a odsťahovávali. Hoci sa to zdá len ako náhoda, v skutočnosti to poskytuje výhodnú príležitosť. Ľudia, ktorí prichádzajú na schodisko čítať stav elektromerov, vyberať poplatky, renovovať, maľovať steny, dodávať obilie a olej, dodávať plyn, navštíviť priateľov a prízbuzných, opravovať radiátory, opravovať vodovodné potrubia, zúčastniť sa svadby alebo pohrebu... všetko to sú vnímajúce bytosti, ktoré by mali byť spasené. Ďakujem Vám Učiteľ za tieto usporiadania. V minulých desiatich rokoch bolo toľko príbehov, že si na ne všetky nespomínam. Všetky boli príležitosťami na objasenie pravdy. Nesklamem vnímajúce bytosti. Toto je moja zodpovednosť a moja misia. Neopustím Učiteľa v Jeho súcitných a namáhavých snahách o moju spásu.

 

http://en.minghui.org/html/articles/2012/6/11/133905.html

Kľúčové slová: