[Vybratý príspevok] Zažitie zázrakov počas mojej kultivácie v horách

(Minghui.org) Bývam na hore vyššej ako 1200 metrov. Falun Dafa som začal praktizovať v roku 1997. Oblasť, kde žijem, je málo obývaná. Aj keď som jedinou osobou, ktorá praktizuje Falun Gong v tejto oblasti, necítim sa sám pretože viem, že sa o mňa Majster stará. Nikdy som Majstra nevidel, no viem, že je vždy po mojom boku. Falun Dafa často prejavil svoju božskú moc, aby ma povzbudil v pevnosti na mojej ceste. Nižšie uvediem niekoľko príhod, ktoré s vami chcem zdieľať.

„Čarovný rybník“

Miesto, kde bývam, je akoby dvojité. Žijú tu dve rodiny. Môj domov pozostáva z troch ľudí. Obe rodiny chováme mnoho hydiny vrátane sliepok, kačíc a husí, ako aj ovce a prasce. Hora, kde bývame, je plná strmých svahov, takže zásobovanie vodou je vždy problémom.

Rozhodli sme sa minúť nejaké peniaze na vytvorenie malého rybníka a šli sme do dediny kúpiť dve tašky cementu a trocha dynamitu. Odstrelili sme s dynamitom jamu a spevnili sme ju cementom, aby sme vytvorili malý rybník, ktorý zachytí vodu z dažďa. Počas rokov boli obe rodiny závislé na tomto rybníku, ktorý nás zásoboval vodou.

Rybník sa napĺňa dažďovou vodou. Keď je plný, máme dostatok vody na približne jeden mesiac. Zvyčajne zásoba vody nie je problémom. Avšak suchá sú veľkým problémom. V roku 2004 sme zažili s rybníkom zázrak. V ten rok sme mali najhoršie suchá za posledných sto rokov. Trvali tri mesiace a priemerná teplota bola 40.6 stupňov Celzia alebo vyššie každý deň. Moji susedia hovorievali: „Ak to takto pôjde ďalej, náš rybník vyschne. Ak sa to stane, musíme ísť po vodu desiatky míľ. Bude to pre nás ťažké. Čo by sme mali spraviť?“ Vôbec som sa neznepokojil. Majster povedal, že nešťastia sa prihodia na potrestanie zlých ľudí. Dobrých ľudí sa nebezpečenstvo netýka. Svojim susedom som povedal: „Ak budeš dobrou osobou a udržíš si dobré svedomie, budeš od sucha oslobodený.“

Moje srdce sa nepohlo. Pokračoval som v štúdiu Fa a praktizovaní cvičení každý deň. Nakoniec sa so zásobou vody nič neprihodilo. Čo bolo ešte prekvapujúcejšie, nezáležalo na tom, koľko vody sme z rybníka používali, vždy sa udržiavala na svojej pôvodnej úrovni. Moji susedia ostali z tejto príhody v úžase.

Rastlina vodného špenátu, ktorá nezomrela kvôli suchám

Počas sucha sa teplota držala na 40.6 stupňov alebo vyššie po viac ako päťdesiat dní. Starší ľudia z našej oblasti hovorievali, že nikdy v ich životoch nezažili také vážne suchá. Teplo bolo také intenzívne, že staré borovice zomreli. Rastliny boli na hranici spálenia sa. Pôda sa premenila na suchý piesok. Bolo nemožné niečo vypestovať. Mohli sme vidieť vlny horúceho vzduchu, ktoré stúpali zo zeme. Nebo bolo ako ohnivá guľa. Po mrakoch nebolo ani náznaku. Bolo to ako keby sme žili v oceľovej peci.

V jeden deň som musel ísť do dediny vybaviť isté záležitosti. Uvidel som roľníka, ktorý predával suchý vodný špenát (čínsky vodný špenát, ktorý rastie v zemi a nie vo vode). Vzal som domov pár kíl. Moja manželka sa pri pohľade na rastliny veľmi potešila, myslela si, že má vynikajúce jedlo. Povedal som jej, že špenáty použijeme na zasiatie. Pozrela sa na mňa akoby vo sne, pousmiala sa a povedala: „O čom to rozprávaš? Pôda je tak horúca, že sa v nej môže uvariť vajce. Ak ich posadíš do zeme, ručím ti, že za menej ako pol dňa sa upečú.“ Nevzal som jej slová vážne, keďže som vedel, čo robím. Som praktizujúcim Dafa. Mám ochranu Majstra a Fa, nič ma nemôže zastaviť. Vedel som, že špenát môžem zasadiť napriek horúčave. Takže som odložil hrsť na večeru a zvyšok som zasial. Vodu z rybníka som nemohol použiť na ich polievanie, keďže sa používala na živobytie deviatich osôb. Verím v zázračnú moc Dafa. Nasledujúce ráno som videl, že špenáty sa nevysušili, ani nezvädli. O niekoľko dní neskôr začali vyháňať výhonky a neskôr začali rásť vetvy. Napriek pálivému slnku rástli rastliny zelené, čerstvé a jemné. Rastliny boli viac ako dostačujúce na zabezpečenie našej rodiny.

Strom, ktorý mohol „vidieť“

Môj dom bol postavený z hliny. Strecha je pokrytá škridlami. Na zadnom dvore stál niekoľko desaťročný banánovník. Stál dva metre od môjho domu. Strom bol taký veľký, že dokonca ani štyri osoby by ho nemohli objať. Bol asi desať metrov vysoký. V lete roku 2005 ho jedna silná búrka zvalila. Mal spadnúť na strechu, čo by zničilo dom. Avšak, strom mal „oko“. Keď sa zrútil, nespadol na strechu, ale vedľa domu.