(Minghui.org) Volám sa Chen Xiaoyue a mám 40 rokov. Hoci som si Čuan Falun prečítala v roku 1997, kultivovať som sa začala až v roku 2006. Pred praktizovaním som mala vážnu gynekologickú chorobu. Keď som bola dieťa, padla som zo schodov hlavou nadol, a ten incident spôsobil, že som mala chronické bolesti hlavy. Po začatí kultivácie všetky moje zdravotné ťažkosti zmizli a moja tvár žiarila zdravou pokožkou.
18. septembra 2008 som išla do záhrady Nanhui v Zhongshan-e, aby som rozdávala letáky Falun Gong. O 8 hodine večer ma nahlásili strážnici záhrady Nanhui a o hodinu neskôr ma odviedli na policajnú stanicu Zhuyuan v Zhongshane. V nasledujúci večer ma poslali do Zadržiavacieho centra Zhongshan. V zadržiavacom centre som objasňovala pravdu o Falun Gongu a robila som cvičenia. Policajt Chen ma priviazal na „smrteľnú posteľ“ a moje nohy boli spútané na sedem dní.
10. februára 2009 ma ilegálne odsúdili na tri roky väzenia a 17. júna ma prijali do ženského väzenia Guangdong. Nedovolili mi spať, sprchovať sa, alebo používať záchod. Viac ako mesiac ma nútili prepisovať ohováračskú propagandu, ktorá poškodzovala Dafa, a každý deň mi vymývali mozog. Nútili ma tiež sledovať televízne programy, ktoré vykonštruovala ČKS. Keď som konečne prišla ku svojim zmyslom, povedala som: „Nemala som predtým dobré pochopenie Fa, ale teraz, keď som si vypočula všetko to falošné ohováranie, je mi jasné, že Falun Dafa je spravodlivý.“ Všetko, čo som prepísala či napísala proti Fa, sa potom stalo neplatným.
8. marca 2010 som bola zamknutá v malej cele. Dozorcovia Cai Yanbo, Zhang Yanting, Li Lihong a päť kriminálnych väzňov vrátane Ceng Minghui a Zhao Juan sa striedali pri mojom týraní. Nedovolili mi spať, nútili ma sedieť na malej stoličke a nútili ma stáť po dlhé časové obdobia. Povedala som: „Život a smrť pre mňa nič neznamená“ a nedokázali ma „transformovať“.
Pri pokusoch väzenia „transformovať ma“ sa mi vyhrážali, mučili ma, a každý deň mi vymývali mozog. Neustále ma sledovali. Nedovolili mi s nikým rozprávať a spoluväzni mi nadávali dokonca aj za to, keď som sa na niekoho pozrela. Od 8. marca do apríla 2010 mi nedovolili osprchovať sa. Dovolili mi ísť spať až po polnoci a niekedy ma nútili byť hore až do 4 hodiny ráno. Bola som duševne i fyzicky vyčerpaná. Každý deň som bola mimoriadne nervózna a môje zdravie sa prudko zhoršovalo. Kvôli neznesiteľnému týraniu som začala protestnú hladovku. Potom ma prenasledovali ešte intenzívnejšie, až kým som sa duševne nezrútila a nestratila som pamäť.
Dozorca Li Lihong ma 24. marca 2010 vzal do väzenskej nemocnice. Povedala som: „Som veľmi zdravá. Nie som chorá, takže čo robím v nemocnici?“ Povedali, že mám gynekologickú chorobu a leukémiu. Neskôr ma dali na Dielne č.1, aby som pracovala na šijacom stroji. Počas toho času som sa cítila unavene, točila sa mi hlava a bola som slabá. Nemohla som dobre pracovať a dokončovať svoje úlohy.
Na konci roka 2010 som bola presunutá na Väzenské oddelenie č. 7. Tam som odmietla čokoľvek napísať a vyhlásila som, že všetko, čo som ručne vo väzení prepísala, je neplatné. Niektorí dozorcovia sa so mnou rozprávali a ja som sa ich pýtala: „Nie je Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť dobrá?“ Pokúšali sa nájsť si výhovorky. Povedala som: „Tí, ktorí hovoria, že Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť nie je dobrá, musia byť sami zlí ľudia.“ Dozorcovia ma okamžite zavreli na tri mesiace do malej miestnosti. Traja dozorcovia - Li Lihong, Cai Yanbo a Zhang Tingyan (je špeciálne zodpovedná za praktizujúcich Falun Dafa na oddelení) - a päť kriminálnych spoluväzenkýň - Ceng Minghui (ktorá je zodpovedná za prinútenie praktizujúcich napísať prehlásenia proti Falun Gongu), Zhao Juan, Chen Yingjie, Deng Aiping a Liu Xiuhua - sa navzájom striedali pri mojom mučení po celý deň a celú noc.
V januári 2011 mi diagnostikovali leukémiu v pokročilom štádiu. Počet mojich bielych krviniek bol veľmi nízky a bola som v kritickom stave. Dva mesiace som zostala vo väzenskej nemocnici. 11. januára 2011 mi vpichli neznáme drogy a následne ma niekoľko dní bolela hlava a bolo mi nevoľno. Keď som sa pokúšala kráčať, neustále som padala a mala som bolesť v hrudi. Odmietla som ďalšie lieky a potom, ako som sa porozprávala s vedúcim väzenskej nemocnice, mi už nedávali ďalšie injekcie.
17. januára 2011 ma vzali do Prvej ľudovej nemocnice v Guangzhou a vzali mi tam vzorku kostnej drene. Druhýkrát mi vzali vzorku kostnej drene 24. februára. Polícia z Úradu 610 to sledovala a povedali: „Ostatní kričia od bolesti, keď im berú kostnú dreň, avšak zdá sa, že ty nemáš žiadne bolesti.“ Vpichli mi ďalšie neznáme drogy. O niekoľko dní potom, ako som sa vrátila do väzenia, lekár vo väzenskej nemocnici spravil nejaké röntgenové snímky a povedal: „Si zdravá, až na zopár žlčníkových kameňov.“
Väzenie sa pravdepodobne obávalo, že tam nakoniec umriem, takže požiadali moju rodinu, aby si ma 18. marca 2011 vzali domov. Odišla som domov deväť mesiacov predtým, ako sa mal skončiť môj trest. Symptómy bolesti hrude, bolesti chrbta, bolesti hlavy a horúčky boli všetky spôsobené injekciami, ktoré mi dali vo väzenskej nemocnici proti mojej vôli. Tieto symptómy sa stratili po pravidelnom štúdiu Fa a dobrom robení troch vecí.
Lu Chunyan a traja ďalší policajti z policajnej stanice Yuelai v Zhongshane často chodia do môjho domu, aby ma kontrolovali. Sú prekvapení, keď ma vidia v takej dobrej telesnej a duševnej kondícii.
