(Minghui.org) Minulý týždeň som na štúdiu Fa začul spolupraktizujúceho, ako kritizuje ostatných praktizujúcich a dotklo sa to môjho srdca. Po návrate domov som o tom premýšľal a pýtal som sa sám seba prečo sa moje srdce pohlo. Pýtal som sa, prečo som nedokázal nasledovať princíp „pozerať, ale nevidieť; počúvať, ale nepočuť“?
V minulosti som na „pozerať, ale nevidieť; počúvať, ale nepočuť“ reagoval intuitívne. Rozmýšľal som, ako môžem nereagovať na to, čo vidím alebo počujem, no nevedel som si predstaviť, že v jeden deň by som mohol dosiahnuť túto ríšu myšlienok.
Dnes, keď sa moja myseľ vrátila k tejto fráze, som si spomenul, že by som mal mať o tom hlbšie pochopenie. Spočiatku som si myslel, že je to dosť ťažké. Ako môžem konať, akoby sa predo mnou nič nestalo, aj keď sa to deje priamo predo mnou? Pri počutí slov a hudby, ako môžem konať, akoby som nič nepočul? Avšak hneď ako opustím svoje vlastné pripútanosti a pozerám sa na to z pohľadu kultivácie, zisťujem, že situácia je odlišná: ak sa moje srdce pohne pri pohľade na nejakú scénu, aké pripútanosti ešte mám? Prečo mám túto pripútanosť? Nie je moja reakcia spôsobená pripútanosťou, ktorú prechovávam?
Keď vidím prechádzať okolo pekne oblečenú a vyzerajúcu osobou, moje myšlienky a srdce sú ovplyvnené. Keď vidím chodcov prechádzať na červenú, moje myšlienky a srdce sú ovplyvnené. Keď vidím dvoch ľudí, ako sa hádajú a používajú škaredé slová, moje myšlienky a srdce sú ovplyvnené. Keď vidím ľudí, ktorí odmietajú vypočuť si pravdu o Falun Gongu a odpovedajú nepríjemnými slovami, myslím si, že je príliš ťažké spasiť ich. Čokoľvek vidím, mám svoju vlastnú formu myslenia. Niekedy moje myšlienky dokonca zájdu ďalej. S týmto druhom pripútanosti, ako môžem zostať pokojný a nič „nevidieť“?
Teraz prejdime na časť frázy „počúvať“. Keď počujem príjemnú hudbu, moje myšlienky a srdce sú pohnuté. Keď počujem dievčatá, ako používajú neslušnú reč, ovplyvní ma to. Keď počujem ľudí rozprávať o hroziacom kolapse čínskej ekonomiky, myslím na to, čo by som mal robiť ohľadom svojej práce. Keď počujem, že spolupraktizujúci robia veci, ktoré nie sú v súlade s Fa, myslím si: Po kultivovaní sa po toľko rokov, ako môžu konať týmto spôsobom? Čokoľvek počujem, myslím na to. Niekedy tieto myšlienky dokonca sužujú moju myseľ. S týmto druhom pripútanosti, ako môžem konať akoby som nič „nepočul“? Zdá sa, že každý vonkajší odkaz pohne mojím srdcom, alebo vo mne dokonca vyvolá bezuzdné predstavy. Toto nie je stav kultivujúceho.
Aby som dosiahol stav „pozerať, ale nevidieť; počúvať, ale nepočuť“, musím sa v prvom rade zbaviť svojho ľudského srdca, ktoré je ľahko ovplyvniteľné. Len ak sa oslobodíme od tejto pripútanosti, pri nasledujúcom počutí alebo videní, naše srdce ostane nepohnuté. Ak táto scenéria alebo zvuk prejdú bez zanechania stopy, prirodzene dosiahneme stav „pozerať, ale nevidieť; počúvať, ale nepočuť“.
Moja manželka, ktorá je taktiež praktizujúcou, mi pripomenula Majstrove slová:
„Keď naozaj vidíme formu, v ktorej niečo existuje, alebo osobu, alebo objekt, obrazy sa vytvárajú v mozgu. Menovite, to čo vidíme cez oči, je posielané do šuškovitého telieska v zadnej časti mozgu optickým nervom, a potom je to v tejto oblasti odrážané ako obrazy. Týmto je povedané, že práve odrazené obrazy sú viditeľné v šuškovitom teliesku v mozgu. Toto uznáva aj moderná medicína.“ (Čuan Falun)
Ak nemáme ľudské myšlienky, obraz ostane len v očiach. Ak ho optický nerv neprenesie, skutočne ho nevidíme. Nie je to tak, že ho vidíš a nie si vo vnútri ovplyvnený.
Keď som znova študoval Čuan Falun uvedomil som si, že ak v srdci prechovávame pripútanosti, bez ohľadu na to, koľko vidíme a počujeme, máme premnoho myšlienok a bude nemožné dosiahnuť „pozerať, ale nevidieť; počúvať, ale nepočuť“. Ak naše srdcia nie sú spravodlivé, môže sa vytvoriť démonická ilúzia a tá nás nakoniec môže zničiť.
Nakoniec, študujme spoločne Majstrovu báseň „V Tao“ z „Hong Yin“:
„Tu, však srdce tu nemám –
od boja so svetom som opodiaľ.
Pozerám sa, avšak nevidím –
nestratím sa, netrpím zmätením.
Počúvam, však nepočujem nič –
tak srdce moje ťažko vyrušiť.
Jem, však nevychutnávam –
bez pripútanosti ústa mám.
Robím, však bez snaženia –
stále v Tao zostávam ja.
Ticho som, ani nemyslím –
mystické tajomstvá tak uvidím.“
