Odstránenie pripútanosti k povesti

(Minghui.org) V poslednom čase, pripútanosť k povesti, ktorá ma často držala v hrsti, zasahuje do mojej kultivačnej cesty a do toho, aby som bol aktívnym učeníkom nápravy Fa.

Majster povedal:

Tí, ktorí sú pripútaní k svojej povesti praktizujú zlú cestu, plnú zámeru. Hneď ako sa stanú známymi v tomto svete, určite povedia dobré, ale myslia zlé, čím zavádzajú verejnosť a poškodzujú Fa.“ (Čomu sa praktizujúci majú vyhýbať zo Základov pre ďalší pokrok)

Pred kultivovaním sa v Dafa bola moja pripútanosť k povesti veľmi silná. Bol som veľmi hanblivý, ale obával som sa stratiť tvár. Hoci som sa to naučil do istej miery kontrolovať, moja pripútanosť nebola odstránená. Bol som veľmi citlivý ohľadom tejto pripútanosti. Nechcel som, aby sa ostatní na mňa sťažovali, a preto som bol veľmi milý a očakával som, že so mnou ostatní budú zaobchádzať úctivo. Páčilo sa mi, keď ma chválili.

Napokon som si uvedomil, že moja pripútanosť k povesti bola úzko zviazaná s pripútanosťou k strachu. Napríklad, pokúšal som sa chrániť si svoje meno. Navyše, vždy som sa bál ublížiť ostatným a bál som sa, že ma druhí nepochopia. Hoci bol môj strach zakrytý mojou pripútanosťou k povesti, pochopil som, že to bolo kvôli pripútanosti k povesti, ktorá bola zo všetkého najvýraznejšia.

Hľadal som koreň problému a uvedomil som si, že v hĺbke svojho srdca som veril, že sa na mňa ľudia pozerajú zhora, pretože som sa narodil v chudobnej rodine. V škole som bol veľmi dobrý, takže moji rodičia do mňa vložili všetky svoje nádeje. Bol som introvertný a chýbala mi výrečnosť a sociálne zručnosti. Vysoké očakávania mojej mamy, keď som mal približne desať rokov, odo mňa vyžadovali, aby som sa správal ako dospelý a mali na mňa opačný dopad a stal som sa hanblivým, nervóznym a bojazlivým pri stretnutiach s ľuďmi. Dodnes som sa ešte nedokázal oslobodiť od všetkých týchto vecí.

Myslím si, že výchova mojej mamy s jej „deštruktívnym nadšením“ zohrala dôležitú úlohu v mojich slabostiach pri sociálnych vzťahoch a v opantaní túžbou po úcte za každú cenu.

Hľadanie koreňa príčiny

Takže čo je koreňom problému vyhľadávania slávy? Myslím si, že je to egoizmus, ktorý vyvoláva veľkú starosť o seba samého. Od každého očakávam, aby sa na mňa zameral, v podstate sa povyšujem nad ostatných. Vždy keď sa niečo prihodilo, robil som všetko možné, aby som bránil a ochraňoval svoje meno a povesť. Zo svojho mena a povesti som sa iba radoval, alebo sa o ne strachoval. V skutočnosti som opustil svoje hlavné vedomie a žil som len pre vyhľadávanie slávy.

Z pohľadu bežných ľudí sa sláva odlišuje od dosiahnutia zisku, keďže zisk je niečo hmatateľné. Na druhej strane, vyhľadávanie slávy v ľudskej spoločnosti potvrdzuje schopnosti človeka, jeho talent, bohatstvo, spoločenské postavenie, výzor atď. Tieto druhy pocitov sú iluzórne, nie sú večné a nakoniec sa pominú– aký majú úžitok? Avšak, ľudia sú v nich stratení.

Ako praktizujúci Falun Dafa by som mal rozpoznať pripútanosť k povesti a zbaviť sa jej. Vyhľadávanie slávy je založené na sebectve, neberie ohľad na druhých a navyše je zradné. Napríklad, ak s druhými zaobchádzaš dobre, len aby ťa chválili, potom v skutočnosti s nimi nezaobchádzaš dobre – nepodvádzaš ľudí? Neklameš? Nekonáš v protiklade k vesmírnym princípom Pravdivosti-Súcitu-Znášanlivosti?

Odstránenie pripútanosti k povesti

Ak neodstránim pripútanosť k povesti, je pre mňa ľahké, aby som sa obmedzil pomocou štandardu povesti. Hoci sa výsledok podobá na moje správanie založené na Fa, východiskový bod je odlišný: Jedno je pre moju vlastnú povesť, druhé je pre aktívne prispôsobenie sa Fa.

Z pohľadu nápravy Fa, ak pripútanosť k povesti nie je odstránená, elementy seba-potvrdzovania sa budú silno miešať s Dafa, ktorý napravuje veci. To by spôsobilo, že osoba by kládla na seba príliš veľký dôraz a týmto spôsobom by sa nemohla stať pokornou a kráčať po ceste usporiadanej Majstrom, alebo by zišla z cesty a dokonca zničila samú seba.

Prišiel som k pochopeniu, že sláva je obrovskou pascou, ktorú staré sily používajú na praktizujúcich. Ak rozkladáme túto prekážku, rozkladáme všetky pripútanosti, čo umožní, aby mysle praktizujúcich boli čistejšie a mohli tak spasiť ľudí vo svete.

Myslím si, že pripútanosti ako menejcennosť, arogancia, márnivosť, samoľúbosť, predvádzanie sa, závisť, súťaživosť, žiadostivosť, strach a ostatné sú späté s pripútanosťou k povesti. Pripútanosť k povesti je ako veľký strom, zatiaľ čo ľudské mysle sú ako rozpäté konáre veľkého stromu a tieto konáre pomaly narastajú. Hneď ako je pripútanosť k povesti odstránená od koreňa, vyššie spomenuté ľudské názory môžu byť ľahko odstránené.

Spolupraktizujúci, prosím, poukážte na čokoľvek nevhodné v mojom pochopení.

Kľúčové slová: