Čo som videla počas svojej meditácie

(Minghui.org) Prednedávnom som spoznala praktizujúcu, ktorá bola vo väzení. Podľa mňa bolo všetko čo vravela a robila založené na princípoch Fa. Hoci bola uväznená deväť rokov, jej pleť žiarila. Bola plná energie a zvykla spať veľmi málo. Myslela som si, že sa musela dobre kultivovať a možno jej telo už bolo premenené na Čisto-biele telo (telo, ktoré dosiahlo absolútnu čistotu najvyššieho stupňa a je priehľadné). Priviedlo ma to k prehodnoteniu svojej vlastnej kultivačnej praxe a uvedomila som si, že sa musím zlepšiť.

Keď som sa na seba pozrela všimla som si, že som bledá a občas trpím chorobovou karmou. Vyslala som myšlienku k svojej osvietenej časti, aby požiadala moju ľudskú fyzickú stránku, aby sa rýchle premenila na vysoko-energetickú látku. Nasledujúci deň som cítila bolesť v hrudníku a v nohách. Taktiež som vracala krv, rovnako ako v minulosti. Trvalo to jeden deň. Zdieľala som s ostatnými praktizujúcimi a povedali mi, že na vine sú moje pripútanosti. Jeden praktizujúci povedal, že stále prechovávam príliš veľa bežných ľudských názorov. Začala som sa pozerať dovnútra.

Zažitie vízie

O tri dni neskôr, po začatí pozerania sa dovnútra, som si chcela oddýchnuť po namáhavom dni. Spomenula som si, ako nám Majster povedal, že najlepší spôsob oddychu je praktizovať cvičenia, takže som si pripravila hudbu piateho cvičenia a posadila sa k meditácii.

Spočiatku bola moja myseľ plná myšlienok a nemohla som sa upokojiť. Potom som si spomenula, že by sme počas cvičení nemali nechať naše myšlienky divoko blúdiť. Keď som sa upokojila, uvidela som pred sebou rebrík. Jeho vyššia časť bola rovná. Nižšia časť, asi jedno poschodie vysoká, bola bližšie k zemi a podobala sa na písmeno Z. 

Vyliezla som na rebrík a natiahol sa k nebu. Keď som sa pozrela hore, nemohla som vidieť jeho koniec. Počas stúpania ma obklopila hmla. Občas som mohla zazrieť vzdialené hory. Potom mi narástli dve veľké operené krídla.

Neviem, ako vysoko som vystúpila. Letela som cez hmlu a oblaky a videla modré nebo, akoby som sedela v lietadle. Uprostred modrej oblohy sa nachádzala sféra. Spočiatku bola polkruhová a potom sa stala okrúhlou, rovnako ako tvar Zeme. Tvorili ju početné svety, ktoré sa lemovali vertikálne a horizontálne. V každom svete boli nedotknuté hory a rieky. Stála som na rebríku v strede sféry a pokračovala v stúpaní cez hmlu. Neviem, ako vysoko som sa dostala.

Uprostred oblohy som uvidela sedieť veľkého Budhu. Rebrík sa zastavil pred Budhom a potom začal miznúť. Nahradil ho zlatý rebrík. Tento rebrík bol širší a krajší, no postupne taktiež zmizol.

Vedela som, že som týmto veľkým Budhom a cítila som prítomnosť svojho Budhovho tela. V tej chvíli som bola bez myšlienky a ponorila som sa do svojho tela Budhu. Naklonila som sa dopredu a pozrela sa nadol, no nemohla som vidieť koniec. Potom sa moje telo zväčšilo, vystúpilo vyššie a zmizlo.

Vrátila som sa do meditačného stavu. Keď sa hudba skončila, cítila som sa pekne a teplo. Bol to taký krásny pocit, až som chcela v meditácii pokračovať. Chcela som znova uvidieť svoje telo Budhu. 

Pustila som hudbu piateho cvičenia, začala som meditovať a vstúpila do stavu „ding“, stavu prázdnoty, no s plným vedomím. Objavilo sa moje Budhovo telo a videla som, že je zložené z mnohých svetov. Vo vnútri tela boli hory, rieky a nespočetné životy. Ruky, nohy, dokonca aj prsty na nohách boli vytvorené z početných svetov a tieto svety vytvárali telo Budhu. Bolo tam nekonečné množstvo svetov. Dívala som sa na hory a rieky ako miznú v diaľke.

Slovami to nemožno jasne opísať, je veľmi ťažké vyjadriť, čo som videla a cítila. Kultivovala som sa 18 rokov. Nie som vždy usilovná a stále mám mnoho ľudských pripútaností a názorov.

Som vo svojich päťdesiatich rokoch, mám šedivé vlasy a moje fyzické telo sa neveľmi zmenilo. No časť, ktorá sa kultivovala dobre, je taká prekrásna a posvätná!

Majster, ďakujem za povzbudenie.