(Minghui.org) Toto je osobné svedectvo praktizujúceho, ktorý bol zadržiavaný v tábore nútených prác. Pretože bol spravodlivý a veril v Dafa, dosiahol, že pracovný tábor ho oslobodil.
Pretože som praktizoval Falun Gong, poslali ma v roku 2002 do pracovného tábora v južnej Číne.
Jedného dňa ma policajný dôstojník a dvaja ďalší ľudia zavolali do svojej kancelárie. Hneď ako som vstúpil do miestnosti, ukázal na malú stoličku a povedal mi, aby som si na ňu sadol. Povedal som, že môžem aj stáť. On ma potom vyzval, aby som si sadol na stoličku a ja som súhlasil.
Bez toho aby niečo povedal, dvaja ľudia za ním, z ktorých každý držal elektrický obušok, udreli do oceľovej tyče, ktorá vydala hlasný zvuk. Nepohol som sa, ani som nemal strach. Povedal som mu: „My k sebe necítime nenávisť, tak prečo to robia? Nebuďte takí, môžeme sa porozprávať pokojne?“
Potom policajný dôstojník mávol na tých dvoch ľudí a oni elektrické obušky odložili preč. Potom som povedal: „Ľudia, ktorí praktizujú Falun Gong, sú občania, ktorí rešpektujú zákony. Náš Učiteľ nám povedal, že kdekoľvek sme, musíme byť dobrí ľudia a najskôr myslieť na druhých.“
On odpovedal: „Áno, váš vedúci tu práve bol a povedal mi, že pracuješ veľmi dobre.“ Usmial som sa na neho a povedal som: „Avšak dobrý človek bol zatvorený do tábora nútených prác. Ja neobviňujem vás, keďže ste to neboli vy, kto ma dostal do tábora. Pravdou je, že ak by ste to neurobili vy, našli by niekoho iného, kto by to urobil. Chcel som len, aby ste vedeli, čo je Falun Gong a prečo ho chcem praktizovať.“ Dôstojník sa na mňa usmial a povedal: „Ďakujeme za pochopenie.“
Potom som pochopil, že kvôli môjmu pokojnému zmýšľaniu, pretože som myslel na nich v nádeji, že sa nedopustia zlých skutkov, a tým že moje srdce bolo vo Fa, toto láskavé pole rozložilo ich zlé myšlienky.
Jedného dňa po raňajkách strážcovia nútili niektorých zadržiavaných, vrátane mňa, aby vykonávali ťažkú prácu. Štyria spolupracovníci ma pozorovali. Štyri až päť metrov odo mňa sa jeden praktizujúci náhle rozbehol smerom k budove a narazil do steny. To šokovalo každého, kto videl, čo sa to stalo.
Po tej udalosti si ma politický inštruktor zavolal do svojej kancelárie a spýtal sa ma: „Prečo to urobil?“ V tom okamihu bolo moje srdce veľmi ťažké, lebo som vedel, že tento praktizujúci to urobil pravdepodobne kvôli tomu, že dosiahol svoju hranicu znášanlivosti. Povedal som mu: „Ja ho chápem.“ Politického inštruktora to rozrušilo: „Chcel spáchať samovraždu, viete to?"
Odpovedal som, že to viem, a on sa potom spýtal: „Prečo stále vravíš, že neurobil nič zlé?“ Potom som sa ho spýtal: „Čo si myslíte o tých zadržaných osobách v tábore?“ Povedal, že sú sociálna spodina. Povedal som: „Ľudia, ktorí praktizujú Falun Gong sú dobrí ľudia. Boli by viedli príkladný život, keby boli sociálna spodina? On to urobil len preto, že to už viac nemohol vydržať. Premýšľajte o tom: keby bol voľný, správal by sa takto? Je to z dôvodu prenasledovania, že sa pokúsil spáchať samovraždu.“
On sa spýtal: „Konali by ste ako on?“ Rozmýšľal som nad tým a potom som jasne povedal: „Nechcem hovoriť o veciach, ktoré nemôžete pochopiť.“ On sa potom uvoľnil, usmial sa a odpovedal: „Chápeme, ďakujem!“ Pripomenul som si, že v mojej kultivácii sa musím zladiť s Fa a potvrdzovať Fa, čo je opak potvrdzovania seba samého. Čokoľvek robíme, mali by sme sa snažiť pomáhať ostatným pochopiť nás a premýšľať o druhých.
Raz v noci mal službu zástupca vedúceho. Zavolal ma a chcel sa so mnou rozprávať, vraviac: „Keď som hovoril s ostatnými praktizujúcimi, povedali, že som démon a odmietli sa so mnou rozprávať. Prečo sa to stalo?“ Povedal som mu: „Nuž, urobili ste niečo, čo by urobil démon? Ak nie, môžete im to vysvetliť. Ak poviete, že ste obyčajný človek, ale často prenasledujete praktizujúcich, ktorí sú dobrí ľudia, potom to, čo ste urobili je úplne nesprávne. Dúfam, že ste sa vzdali robenia zlých skutkov a usilujete sa byť láskavý.“
Potom som z hĺbky srdca povedal: „Prečo s vami hovorím? Nie sme príbuzní, ani priatelia. Je to preto, že môj Učiteľ mi povedal, aby som myslel najskôr na druhých. Vlastne si myslím, že ste milý človek, a tak som sa rozhodol s vami hovoriť. Tiež som vám povedal, že Falun Gong je na kultiváciu seba samého, kultiváciu Budhovstva. Zamyslite sa nad tým, prečo máme v tomto svete Falun Gong? Prečo som vám o tom povedal, aj keď som len väzeň. Myslím, že by ste o tom mali uvažovať. Verím, že ste si prečítali knihu Čuan Falun. Prenasledujete dobrých ľudí, ľudí, ktorí sa kultivujú, aby sa stali Budhovia a Taovia . Ak im dlhujete niečo, čo nemôžete splatiť, nie je to desivé?“ Počúval veľmi pozorne a stále prikyvoval hlavou.
Tiež som s ním hovoril o tom, že Falun Gong sa rozšíril do viac než 100 krajín po celom svete, ale iba v Číne je prenasledovaný. Povedal som mu nejaké príbehy o historických postavách z minulosti aj z nedávnej čínskej histórie. Vedel som, že aj keď som hovoril tak veľa, nepripravoval som sa na to. Bol to Učiteľ, kto mi dal múdrosť. Nakoniec chcel vedieť, akú školu som absolvoval. Povedal som mu, že nemám ani strednú školu. Nemohol tomu uveriť. Povedal som mu, že je to preto, lebo praktizujem Falun Gong, že dokážem hovoriť takýmto vzdelaným spôsobom. On mi šťastne povedal: „Súhlasím s väčšinou vecí, ktoré ste mi povedali. Teraz už viem, čo mám odteraz robiť.“ Rozprávali sme sa až do 01:00 ráno.
Nasledujúce ráno som si uvedomil, že môj ľavý členok je trochu opuchnutý. Len čo som začal chodiť, bolelo to. Nasledujúci deň bola opuchnutá aj horná časť mojej nohy a členku. Keď to strážnik videl, trval na tom, aby som navštívil lekára. Povedal som mu: „Nie, ja nechcem ísť. O dva dni budem v poriadku.“ Ďalší deň to bolo opuchnuté ešte viac, a moje prsty boli tak veľmi opuchnuté, že som sa nemohol dotýkať zeme. Keď to strážnik videl, trval na tom, aby som išiel k doktorovi, a povedal mi, že musím ísť. Keď som si všimol, že je rozrušený, povedal som: „Ak mi zajtra ráno nebude lepšie, pôjdem s vami.“ On mi hneď odpovedal: „Iste, ak je to to, čo chceš.“
Keď odišiel, povedal som spoluväzňom: „Uzdravím sa bez toho, aby som išiel do nemocnice. Ale musíte mi pomôcť.“ Keď sa spýtali, aký druh láskavosti od nich potrebujem, povedal som: „Jeden z vás choďte k dverám dávať pozor, druhý môže zostať so mnou, pretože idem robiť cvičenia. Obávam sa, že by vás potrestali za to, čo robím, a zvýšili vám trest.“ Jeden zo spoluväzňov povedal: „Ja budem na teba dávať pozor. Teraz môžeš robiť cvičenia.“
Pretože som im vysvetlil tieto fakty, podporovali ma. Našli pre mňa tiež podložku na sedenie. Potom som sa posadil, vytiahol si nohy nahor a pokúsil sa posadiť do lotosovej pozície, ale nedokázal som to urobiť. Hneď ako som zdvihol nohy, začalo to bolieť. Nemohol som robiť nič iné, než premýšľať: „Majster, prosím, pomôžte mi. Chcem sedieť v lotosovej pozícii.“ Len čo som dokončil tú myšlienku, zaťal som zuby a vytiahol som svoju opuchnutú ľavú nohu. Potom, čo som ju dokázal vytiahnuť hore a sadnúť si do lotosu, necítil som viac žiadnu bolesť. Namiesto toho som cítil ako mojimi rukami a nohami prechádza energia, a trvalo to 20 minút.
Po 20 minútach som zložil nohy. Koža na povrchu mojej ľavej nohy v oblasti členku stmavla. O hodinu neskôr ma to svrbelo medzi mojimi dvoma prstami. Keď som si to chcel poškriabať, koža sa pretrhla a začal odtekať hnis.
Po ďalšej hodine som sa ľavou nohou dotkol zeme. Všimol som si, že to viac nebolelo a ja som mohol vstať a chodiť. V tom momente boli spoluväzni šokovaní. Hovorili, že to je naozaj zázrak.
Ďalší deň prišiel strážnik, aby ma vzal do nemocnice. Povedal som mu, že som v poriadku a že som sa uzdravil. Spýtal sa ma, ako sa to stalo a ja som povedal: „Keď vám to poviem, musíte sľúbiť, že na nich nebudete zlý ani nepredĺžite ich trest. Musíte mi to najprv sľúbiť, potom vám odpoviem.“ Povedal: „Sľubujem, prosím, povedz mi.“ Potom som mu porozprával, čo sa stalo, keď som dokončil meditáciu. Myslel si, že je to neuveriteľné a zázračné.
Neskôr si ma zavolal do svojej kancelárie a spýtal sa ma: „Chceš ísť domov?“ Povedal som: „Áno.“ Potom chcel vedieť, či by som mohol ísť domov aj sám. Bol som veľmi prekvapený a povedal som: „Áno, samozrejme.“ Potom mi povedali, aby som si zbalil svoje veci, predali mi osvedčenie o oslobodení a ja som ho podpísal. Povedali mi tiež, že mi kúpili lístok na vlak. Pretože som musel ísť na stanicu autobusom, dali mi aj 50 yuanov. Domov som prišiel na druhý deň.
Po nejakom mesiaci som išiel do mojej spoločnosti a povedal svojmu vedúcemu, že som späť. Bol veľmi rád, že ma vidí, a povedal: „To je dobre, že ste späť. Môžete si zvoliť, pre ktorú spoločnosť chcete pracovať.“ Na to som povedal: „Nech sa rozhodnete akokoľvek, spravím to.“ Usmial sa na mňa a povedal: „Ste stále rovnaký, nič vás nezmenilo. Môžete ísť do spoločnosti C, kde by ste mali zarobiť viac.“ Potom požiadal personálne oddelenie, aby pre mňa pripravili potrebné dokumenty, aby som mohol ísť do práce.
Potom čo som pracoval niekoľko dní, usporiadala naša spoločnosť výlet do zeleninovej záhrady. Spolupracovník mi potichu povedal: „Než ste prišli, mnohí sa snažili dostať túto prácu, ale nedostali ju. Vy ste im nedali žiaden úplatok, ale predsa ste tú prácu získali.“ Povedal som mu: „Je to asi preto, že manažér súhlasí s tým, že Dafa je úžasný.“
Zažil som veľa dobrých vecí, vyššie uvedená je iba jedna z nich. Kým budeme mať spravodlivé myšlienky a zostaneme vo Fa, môžeme zažiť láskavosť a starostlivosť Učiteľa, rovnako ako zázračnosť a posvätnosť Dafa. Čo nám dal Učiteľ je ďaleko od akéhokoľvek prejavu v ľudskom svete, a je ťažké opísať to našim ľudským jazykom.
Cesta kultivácie takmer dosiahla svoj koniec. Iba tým, že budeme usilovní si nezanecháme žiadnu ľútosť a dostane sa nám milosrdnej spásy od Učiteľa.
