(Minghui.org) Prednedávnom som cítil, že som chytený v niečom neviditeľnom a uviazol som. Tento pocit zosilnel natoľko, že sa mi vzdialili radosť z kultivácie a šťastie z praktizovania Falun Dafa, ktoré som kedysi pociťoval veľmi silno. Mal som pocit ťažoby, ktorý som sa pokúšal prekonať, no stával sa čoraz silnejším.
Spočiatku som si myslel, že je to kvôli tomu, že som poľavil a mám pripútanosť k pohodliu. Preto som strávil viac času štúdiom Fa, venoval sa viac projektom Dafa a zo všetkých síl som sa snažil pomôcť ostatným praktizujúcim.
Avšak, môj kultivačný stav sa nezlepšil. Vravel som si, aký som šťastný, že môžem byť praktizujúcim Dafa a že životy vo vesmíre nám závidia, no takéto myšlienky mi nepomohli. Tento kultivačný stav trval nejaký čas. Na povrchu som usilovne robil tri veci, no vedel som, že bojujem, aby som si udržal status quo. Nemohol som sa cez tento stav dostať.
Mnohí praktizujúci boli prednedávnom ilegálne zadržaní a ja som niektorých z nich deň predtým stretol. Trápilo ma to a cítil som sa bezmocne. Praktizujúci, ktorých nezadržali, sa ma pýtali, čo by sme mali robiť. Pri pohľade na ich úzkostlivé pohľady ma zaliali slzy. Chcel som im povedať, že nemám poňatia, no nemohol som. Jediné, čo som zo seba dostal, bolo: „Chápem. Nechajte ma o tom popremýšľať a potom vám poviem.“
Po príchode domov som stále nemohol nájsť riešenie. Takže som sa opýtal druhého praktizujúceho, ktorý mi odpovedal: „Príď na to sám.“ Nemohol som pokračovať v rozhovore, ani sa ho spýtať na veci, ktoré som s ním chcel zdieľať. Cítil som sa veľmi smutne, že sa nemám s kým porozprávať.
V tú noc som sa pokojne posadil vo svojej izbe a potichu v tme plakal. Pomyslel som si: „Prečo je kultivácia taká ťažká? Cítim toľko tlaku a som sám. Necítil by som sa tak vyčerpane, ak by som mal niekoho, kto by mi robil spoločnosť počas tohto hrozného prenasledovania.“
Rozpoznanie mojej osamelosti
Odrazu mi to došlo a pochopil som, čo to bolo: „Samota!“ Majster povedal v „Čo je učeník Dafa“:
„Najdesivejšia z toho všetkého bola dlhotrvajúca samota. Čoho sa ľudia boja najviac? Samoty. Samota dokáže človeka doviesť k šialenstvu; samota môže doviesť človeka k tomu, že zabudne na všetko z minulosti; samota môže dokonca spôsobiť, že zabudne rozprávať. Je to najhroznejšia forma utrpenia.“
Keď som po prvý krát čítal tento odsek, myslel som si, že som šťastný. Nebol som sám, pretože som bol obklopený rodičmi, kamarátmi a spolupraktizujúcimi. No nepodarilo sa mi rozpoznať samotu hlboko vo svojom vnútri.
Táto samota postupne pohltila moju vôľu pre kultiváciu a naplnila ma trpkosťou. Snažil som sa robiť tri veci, no stratil som radosť z kultivácie v Dafa. Chýbal mi súcit pre spásu vnímajúcich bytostí a robil som to len rutinne. Zatínal som zuby a napĺňal som svoje zodpovednosti.
Dosť dlho som si neuvedomil, že som uviaznutý v samote. Hoci sú pri mne moji rodičia, je mnoho vecí, ktoré s nimi nemôžem zdieľať. Predovšetkým so svojou matkou, ktorá ma má veľmi rada a robí si o mňa starosti. Ak by som jej povedal, že ma niekto sleduje, bála by sa a prišla by o svoju chuť do jedla a pokojný spánok. Hoci som obklopený praktizujúcimi, z bezpečnostných dôvodov nepoznám mená mnohých z nich.
Kvôli prenasledovaniu sme sa stali dosť opatrnými a zriedka medzi sebou komunikujeme – len ak si to vyžadujú projekty Dafa. Držíme sa na pozore a často máme na pamäti kultiváciu rozprávania. Väčšinu času trávim pomáhaním praktizujúcim s ich problémami a potom hneď odchádzam. Keď konečne stretnem praktizujúcich, s ktorými sa môžem porozprávať, zdá sa, že ich buď zatknú alebo odídu do zahraničia.
Keď som sa zamyslel nad svojou kultivačnou cestou, objavil som, že som si nebol vedomý svojej samoty a závisel som na praktizujúcich, s ktorými som sa mohol porozprávať. Preto, keď som bol vyčerpaný a dúfal som, že mi praktizujúci môže poradiť, moje „ja“ sa cítilo bezmocne, keď mi povedal, aby som na to prišiel sám. „Ja“ bolo sklamané, pretože neuspokojilo svoju potrebu podpory a spadol som do priepasti samoty.
Majster nás učil vo: „Vyučovaní Fa na Medzinárodnej Fa konferencii metropolitnej oblasti New York 2009“:
„Naopak, kultivovať sa v tichosti v bezútešnej samote a nevidieť žiadnu nádej, to je to najťažšie zo všetkého. Akákoľvek forma kultivácie nesie so sebou prekonanie takejto skúšky a kráčanie takouto cestou. Iba ak to človek dokáže vydržať a neustále ísť vpred, počíta sa to za opravdivú usilovnosť. Je o tom ľahké hovoriť, ale uskutočniť to v praxi je nesmierne zložité. Preto sa hovorí, že ak sa neustále kultivujete akoby ste práve začali, určite dosiahnete pravé ovocie.“
Dostal som sa do slepej uličky a nevedel som prísť na to, prečo som sa vo svojej kultivácii zasekol. Majster povedal, aby sme sa kultivovali akoby sme práve začali, no ja som to jednoducho nemohol dosiahnuť.
Avšak hneď ako som pochopil podstatné princípy Fa, znova sa mi všetko vyjasnilo. Prišiel som k pochopeniu, prečo som sa cítil chytený v pasci, prečo som bol závislý na ostatných praktizujúcich, prečo som sa cítil smutne a prečo som sa nemohol kultivovať ako na začiatku.
Otvorili sa mi nové dvere
Na mojej kultivačnej ceste sa otvorili nové dvere. Uvedomil som si, že ak sme si vedomí, že nás Majster a Dafa ochraňuje a vedie, môžeme preskočiť cez bariéry a prekonať prekážky.
Už sa viac necítim osamelo. Keď v súčasnosti študujem Fa, odhaľujú sa mi vrstvy princípov Fa. Moja myseľ sa pozdvihuje a moje spravodlivé myšlienky sú silnejšie. Sú výsledkom kultivácie v Dafa. Súcitný Majter ma previedol cez ďalšiu úroveň, nemôžem ho sklamať.
