O koreni pripútanosti

(Minghui.org) Často som si myslela, že majetok či prestíž ma moc nezaujíma a ľudia, ktorí ma poznali, si mysleli to isté. Hoci som nebola bohatá, požičiavala som druhým peniaze, od tisíc až do desiatok tisíc. Nemám už úspory a nerobím si veľmi starosti, keď si odo mňa druhí požičajú alebo vezmú.

Myslím si, že najťažšie bolo pre mňa opustiť pripútanosti k povesti a sebavedomiu. Keď ma ostatní úmyselne využívali, vždy som si myslela, že mi nevadí, ak stratím trochu zo svojho osobného záujmu. Vo vnútri som si však myslela: „Ako sa opovažuješ zaobchádzať so mnou tak zle! Ako sa opovažuješ považovať ma za blázna?“

Čo najlepšie som sa snažila potlačiť tieto pripútanosti k súťaženiu, ku svojej povesti a ku hlbokému hnevu, ktorý som cítila, keď ma druhí využívali. Takýmto spôsobom som prešla mnohými skúškami a trápeniami.

Jedného dňa som si odrazu uvedomila, že ak by iní nechceli moje hodnotné veci, ale chceli by len kameň alebo blato z mojej záhrady, pohlo by to mojím srdcom? V tej chvíli som objavila, aká silná stále bola moja pripútanosť k majetku a prestíži.

Moje opustenie majetkov a spoločenského postavenia bolo spojené s opustením srdca „som lepšia ako ostatní“ - nečistého srdca vyhľadávania slávy. Ako sa mohlo ukrývať tak dobre a tak dlho? Pretože som si nesprávne myslela, že som ho už opustila a ostatní taktiež hovorievali, že som sa v tomto ohľade činila dobre.

Majster povedal:

Aj šéf môže hovoriť, že tento človek je naozaj schopný a môže dokázať čokoľvek. Kolegovia sa môžu tiež vyjadrovať, že je naozaj schopný a talentovaný.“ (Čuan Falun)

„Když se nahromadí znalosti této dimenze, když je vaše pochopení všeho v této dimenzi jasnější a jasnější, a když se zdá, že jste zdánlivě víc a víc uvědomělý, ve skutečnosti se víc a víc izolujete.“ (Vyučování Fa na Fa konferenci ve Švýcarsku)

Uvedomila som si, že ak si je niekto niečím istý po dlhý čas, môže to byť pôvodom mnohých trápení a ťažkostí. Keď sa mu podarí nájsť koreň pripútanosti a odstrániť ho, mnoho vecí sa môže ľahko vyriešiť. Niekedy, hoci tu už koreň nie je, stále sa zo zvyku držíme tej vykorenenej pripútanosti.

Napríklad, keď moja svokra zaobchádzala s mojimi deťmi inak ako s ostatnými vnukmi, žiarlila som a myslela som si, že je to nespravodlivé. Potom som sa spýtala: „Čo chceš? Skutočne chceš, aby tvoje deti boli nevychované? Chceš, aby sa iní postarali o všetko namiesto nich? Chceš, aby vyrástli a nevedeli sa o seba postarať?“ Odpovede boli jasné.

Keď už bolo neskoro a môj manžel neprichádzal, chcela som mu zavolať a opýtať sa ho, kde je a kedy sa vráti. Hoci som nezatelefonovala, stále som si robila starosti. Keď sa to dialo, znova som sa pýtala: „Si k nemu tak pripútaná? Potrebuješ, aby ti bol nablízku po celý čas? Potrebuješ jeho pozornosť a náklonnosť?“ Znova som poznala odpovede.

Pri týchto príležitostiach som si uvedomila, že som vyhľadávala veci bez uvedomenia si toho, či ich potrebujem alebo nie. Pre bežných ľudí je normálne vyhľadávať qing, no kultivujúci musí túto pripútanosť odkultivovať. Hoci som to robila zo zvyku, keď som si všimla, že to v skutočnosti nepotrebujem, bolo ľahké opustiť to.

Keď sa cítite nevyrovnane, skúste sa spýtať: „Čo vlastne chcem? Skutočne to chcem?“ Možno zistíte, že to v skutočnosti nechcete a táto vec je nepatrná a bezvýznamná. To, čoho sa v skutočnosti potrebujeme vzdať, sú naše staré zvyky.

Prosím, poukážte na akékoľvek nedostatky v mojom pochopení!