Od 16. do 23.júla 1993 robil Majster Li sériu prednášok Falun Dafa v meste Qiqihar v provincii Heilongjiang . Mal som to šťastie, že som sa ho mohol zúčastniť. Počas tých dní sa udialo veľa dojemných príhod. Rád by som sa o niektoré z nich s vami podelil.
Bol som veľmi dojatý, keď som v triede videl Majstra. Aj keď som nikdy predtým necvičil qigong, rozhodol som sa, že sa musím túto prax naučiť. Moja nálada vtedy sa dala ťažko opísať slovami.
Počas cyklu týchto prednášok nám bolo povedané, že Majster práve ukončil seminár v inom meste a pôvodne sa plánoval vrátiť do svojho rodného mesta Changchun v provincii Jilin. Avšak Qigongová asociácia vedy a výskumu v Číne sa vtedy rozhodla mať qigongovú konferenciu v meste Qiqihar a pozvala Majstra, aby sa zúčastnil. Všetci vedeli, že Falun Gong je skvelý. Majster Li sa vtedy vzdal svojej dovolenky a prišiel do mesta Qiqihar. Keďže tento seminár pôvodne nebol naplánovaný a harmonogram prednášok v Pekingu už bol dokončený, seminár v Qiqihare sa mohla konať iba po dobu siedmich dní. Majster povedal: „Predtým, ako som prišiel do mesta Qiqihar, som vyslal veľa Falunov, aby pohľadali tých, ktorí majú s Dafa predurčený vzťah. Každý sem prišiel kvôli predurčenému vzťahu. Preto by si mal každý mimoriadne vážiť túto príležitosť.“
Na konci prvého dňa prednášky začalo náhle pršať. Keďže si nikto nepriniesol dáždnik či pršiplášť, všetci sme sa pred dažďom schovali pri vchode do budovy. Vyzeralo to tam dosť chaoticky. Vtedy Majster vyšiel von. Pri pohľade na Majstra sme sa všetci upokojili. Majster sa s úsmevom pozrel na oblohu a všetkým povedal: „O chvíľu prestane pršať. Neznepokojujte sa. Môžete ísť domov.“ Čoskoro začal dážď utíchať a potom úplne prestal. Jeden praktizujúci zavolal taxík a chcel, aby sa Majster odviezol späť na miesto svojho ubytovania. Majster ale trval na tom, že si taxík nevezme a povedal praktizujúcemu: „Prosím, nerobte si starosti. Je to od vás veľmi láskavé, ja viem . Ale nie je potrebné míňať peniaze.“ Majster sa potom vrátil na miesto ubytovania sám.
Sedemdňový seminár skončil veľmi rýchlo. Majster sa musel ponáhľať späť do Pekingu ešte v tú istú noc, keď sa seminár končil, aby viedol ďalší cyklus prednášok. Praktizujúci sa ponáhľali na stanicu, aby Majstra odprevadili. Keď sme spolu s ďalším praktizujúcim uvideli Majstra, láskavo nám povedal: „Už je neskoro. Ako to, že ste prišli v daždi?“ Potom si s nami potriasol rukou. Boli sme veľmi dojatí. Hneď potom Majster povedal učeníkovi pri ňom, aby nám obom kúpil lístky na perón. Vlastne by sme sa mohli dostať dnu a von zo stanice zadarmo tak, že by sme ukázali naše identifikačné kartičky, pretože sme mali obaja na sebe naše policajné uniformy. Vedeli sme, že si Majster za prednášky účtuje najnižšie poplatky a musí vynaložiť veľa nákladov, keď cestuje po celej Číne kvôli seminárom. Napriek tomu Majster minul svoje vlastné peniaze, aby nám kúpil lístky. Cítili sme sa preto veľmi rozpačito. Hlboko sme si uvedomili, že Majster nás učí ako byť praktizujúcimi, ako dosiahnuť štandardy praktizujúcich. Majster nám svojimi vlastnými skutkami išiel po celý čas príkladom. Spomínam si, že nám vtedy povedal: „Ste ešte mladí. Musíte praktizovať Dafa dobre až do konca. Teraz si ešte nemusíte uvedomovať, aký je Dafa vzácny. No o dva či tri roky to budete vedieť.“
Vlak prišiel na stanicu. Až potom sme zistili, že Majster a učeníci, ktorí cestovali po celej krajine s Ním, niesli mnoho kníh a materiálov o Dafa. Všade tam, kde Majster prednášal, priniesol so sebou mnoho kníh a materiálov. Tašky s knihami boli veľmi ťažké aj pre takých mladých učeníkov ako sme boli my. Napriek tomu Majster a učeníci, ktorí cestovali s Ním, nosili po celý rok knihy a materiály po celej Číne, všade tam, kde sa šíril Dafa. Mohli sme si len predstaviť, aké to bolo ťažké.
Vlak sa pomaly pohol. Majster nám neustále mával. Ako som sledoval odchádzajúci vlak, bol som veľmi rozrušený a moje srdce zostalo pohnuté po veľmi dlhý čas.
