Pozeranie sa dovnútra, keď vidím nezodpovedné správanie u iných

(Minghui.org) Koordinujem tím na posielanie sms správ na objasňovanie pravdy ľuďom v Číne. Niekoľko ľudí z tímu si vytvorilo zvyk prichádzať neskôr, odchádzať skôr, či vôbec sa v ich službe neukázať.

Jednej z praktizujúcich som to pripomínal mnohokrát, ale ona stále vynechávala svoje služby tri týždne za sebou. Hovoril som s ňou aj súkromne a kritizoval ju za jej nezodpovednosť. Potom som napísal správu celému tímu a pripomenul som každému, aby myslel na svoje povinnosti. Dvaja praktizujúci mi odpísali a ospravedlnili sa.

Myslel som, že som spravil dobrú vec, aj keď bol môj tón trochu tvrdý. Cítil som, že ak budem príliš neformálny, praktizujúci to nevezmú vážne. Aj keď som ich požiadal, aby ma opravili, ak by tam bolo niečo nevhodné, hlboko vo vnútri som cítil, že mám pravdu, nech sa deje čokoľvek.

Ja som bol ten nezodpovedný

Majster si musel všimnúť, že som zlyhal v pozeraní sa dovnútra. O niekoľko dní neskôr som si začal spomínať na prípady vlastnej nezodpovednosti a bezmyšlienkovitosti pri projektoch Dafa a vo svojom osobnom živote.

Jednou z mojich úloh je obsluhovať hotline na objasňovanie pravdy. Najprv som nosil telefón so sebou všade kam som šiel a zapínal som ho každý deň. No pretože prichádzalo len veľmi málo hovorov, postupne som zvoľnil. Niekedy som si zabudol telefón vziať so sebou, inokedy som ho zabudol zapnúť.

Keď o tom teraz uvažujem, to ja som bol tým nezodpovedným! Aj napriek tomu, že bolo len málo telefonátov, aj tak bolo mojou povinnosťou zdvihnúť telefón. Majster a Bohovia museli vidieť moju nedbalosť.

Pri propagácii Shen Yunu som mal vysielať spravodlivé myšlienky v určité časy. No často som to nespravil, alebo aj keď som vysielal, nedokázal som sa sústrediť.

Odpúšťal som si, že som chodil neskoro na RTC platformu, aj keď som sa o svoje osobné veci mohol postarať skôr. Tiež sa odo mňa očakávalo, že v určitú dobu budem mať svoj zoznam obvolaný. Keď som to nestihol, zvaľoval som to na časový rozdiel tu a v Číne. Toto ukázalo, že svoje úlohy beriem ľahkovážne. Určite som mal svoj čas manažovať správne a zvládnuť tie telefonáty.

Potom som začal otvárať neskôr svoj obchod. Vyhováral som sa napríklad na to, že „je zima a ľudia nevstávajú tak skoro, aby nakupovali“. Toto je jasný príklad nezodpovednosti a nedbalosti.

Nedávno ma jedna praktizujúca požiadala napísať list a podpísať ho. Nemám doma tlačiareň, takže som list musel vziať do kopírovacieho centra. Stále som to odkladal a premýšľal o skratke – odfotiť svoj podpis a poslať ho tej praktizujúcej. Keď som požiadal svoju rodinu o pomoc s poslaním, odmietli. Povedali, že by som nemal len tak posielať svoj podpis.

Keď som telefonoval s praktizujúcou a povedal jej, že mi to zaberie pár dní to urobiť, odpovedala, že je to v poriadku. Keď som o tom premýšľal neskôr, tak bola pravdepodobne veľmi nervózna, no nechcela ma súriť.

Potom som prišiel k pochopeniu, že som nebral požiadavky iných vážne a že som si namiesto toho vyvinul zvyk starania sa o svoje osobné záležitosti. Na ďalší deň som šiel do kopírovacieho centra, vytlačil list a odoslal ho. Celý proces mi zabral asi 30 minút.

Som vďačný tým praktizujúcim, ktorých som považoval za „nezodpovedných“. Ich správanie je ako zrkadlo, ktoré mi odráža moje nedostatky, takže sa môžem hneď opraviť.