(Minghui.org) Pani Xu Fengqiong, bývalá zamestnankyňa Tibetskej vojenskej tlačiarne, podala 12. augusta 2015 žalobu na bývalého čínskeho diktátora Jiang Zemina na Najvyššej ľudovej prokuratúre. Jiang je zodpovedný za duševné a finančné utrpenie, ktoré musela ona a jej rodina znášať počas násilnej kampane prenasledovania Falun Gongu komunistickým režimom.
Pani Xu opakovane zatkli a zadržiavali, lebo sa odmietla vzdať svojej viery vo Falun Gong. Po prepustení si nemohla nájsť prácu alebo prenajať byt, pretože jej úrady znova nevydali identifikačný preukaz.
Keďže bola vedená ako „kľúčová postava“ v elektronickom údajovom systéme oddelenia verejnej bezpečnosti, pani Xu policajti sledovali a opakovane ju obťažovali. V roku 2005 ju znova zatkli. Odvtedy žila v strachu, že ju kedykoľvek svojvoľne zatknú.
Pred jej prvým zatknutím ju vyhnali z jej domova potom, ako jej manžela zatkli kvôli praktizovaniu Falun Gongu. Ich šesťročnú dcéru musela poslať k rodičom jej manžela. Jej vlastným rodičom sa tiež často vyhrážali a sledovali ich.
Nasleduje výňatok z osobnej výpovede pani Xu o tom, čím všetkým musela ona a jej rodina prejsť.
Ilegálne obmedzovaná v práci
Po začatí prenasledovania Falun Gongu v roku 1999, ma policajti neustále pozorovali, sledovali a obťažovali. Počas „citlivých dní“ v kalendári Čínskej komunistickej strany (ČKS) to bolo ešte horšie. V roku 2001 agenti z Úradu 610 prehľadali môj dom. Ich brutalita veľmi rozrušila moju rodinu.
Ráno 20. mája 2002 mi bolo povedané, aby som sa ohlásila v konferenčnej miestnosti, kde bolo viac ako 30 ľudí, vrátane policajta Jinzhuzhonglu a dvoch čínskych vojenských predstaviteľov. Napadli ma otázkami a obvinili ma z mnohých neodôvodnených zločinov. Potom ma uväznili v izbe v hosteli.
Nedovolili mi ohlásiť to v práci alebo ísť domov. Nedovolili mi použiť telefón ani nikoho vidieť. Štyrom osobám nariadili, aby ma nepretržite sledovali. Bili ma a snažili sa ma prinútiť k „priznaniu“. Každý deň na mňa tlačili, aby som podpísala vyhlásenie, v ktorom sa ospravedlňujem za praktizovanie Falun Gongu a sľubujem, že sa vzdám svojej viery.
29. mája som z hostela utiekla a unikla som z Lhasy. Prišla som do Pekingu, kde som prehovorila za Falun Gong na Námestí nebeského pokoja. Môj zamestnávateľ ma obvinil z „absentárstva“.
Poslaná do tábora nútených prác
4. júna som zavolala svojmu zamestnávateľovi, aby som mu objasnila obvinenie proti mne, no zatkli ma, vzali ma späť do Lhasy a uväznili ma v Záchytnom centre úradu verejnej bezpečnosti v autonómnej oblasti.
Vo väzbe ma urážali a slovne napádali, pretože som sa odmietla vzdať Falun Gongu. Nedovolili mi osprchovať sa alebo sa s niekým rozprávať. Stráže ma schválne prehľadávali pred mojou rodinou počas návštev. Tiež ku mne do budovy pridelili kriminálne väzenkyne a provokovali konflikty medzi ostatnými a mnou. Začala som držať hladovku počas piatich dní na znak protestu proti týraniu.
16. júla 2002 ma Výbor nútených prác mesta Lhasa poslal na tri roky do tábora nútených prác. Moje zdravie sa zhoršovalo a diagnostikovali mi rakovinu pečene.
Keď ma v marci 2003 poslali do tábora nútených prác mesta Lhasa, tábor ma odmietol prijať kvôli zlému zdravotnému stavu. Záchytné centrum ma naďalej väznilo, až kým som neochorela natoľko, že ma museli prepustiť z lekárskych dôvodov.
Finančné ťažkosti
Museli sme bývať v nocľahárni, ktorú nám pridelila Hospodárska a obchodná komisia autonómnej oblasti, kde môj manžel kedysi pracoval. Keď môjho manžela zatkli kvôli praktizovaniu Falun Gongu, Úrad 610 a miestna policajná stanica vytvárali tlak na Komisiu, aby ma vysťahovali z nocľahárne. Keďže som nemala kam ísť, musela som poslať svoju šesťročnú dcéru bývať k jej starým rodičom do provincie Sichuan.
29. júla ma vyhodili z práce, dva týždne potom, ako ma poslali do tábora nútených prác. Keď ma prepustili, môj bývalý zamestnávateľ a miestna policajná stanica mi odmietli znova vydať môj identifikačný preukaz. Bez neho som si nemohla nájsť prácu alebo prenajať si byť, čo mi spôsobilo obrovské finančné ťažkosti.
Sledovanie a obťažovanie
Našťastie mi dobrá známa ponúkla miesto na bývanie a milý majiteľ reklamného obchodu mi ponúkol prácu. Policajti z Úradu 610 a z policajnej stanice Tuanjiexincun ma špehovali okolo domu a robili hluk v neskorých nočných alebo v skorých ranných hodinách, aby ma zobudili. Prišli ma dokonca obťažovať na moje nové pracovisko a tlačili na majiteľa, aby ma prepustil.
Na odvrátenie obťažovania im musela moja známa zaplatiť večere, dať im dary a poskytnúť im a ich príbuzným hotelové izby. Majiteľ reklamného obchodu im tiež musel zadarmo tlačiť materiály.
V roku 2005 ma znova zatkli a vzali na Úrad 610. Keď som odmietla podpísať ich pripravené vyhlásenia, policajti ma pritlačili na zem. Policajti z policajnej stanice Tuanjiexincun ma odvtedy pozorovali, sledovali a obťažovali. Po dlhý čas som musela žiť v terore a často som sa uprostred noci zobudila so strachom, že ma znova zatknú.
Keď som v roku 2002 utiekla do Pekingu, mojich chorých rodičov, ktorí žijú v provincii Sichuan, zastrašovali, vyhrážali sa im a sledovali ich. Dokonca dnes sa moja matka stále trasie od strachu, keď vidí policajta alebo policajné auto.
Pozadie
V roku 1999 Jiang Zemin ako vodca ČKS spustil násilné prenasledovanie Falun Gongu, ktoré presadil aj navzdory ostatným členom stáleho výboru politbyra.
Za posledných 16 rokov prenasledovanie viedlo k smrti mnohých praktizujúcich Falun Gongu. Mnohí boli mučení za svoju vieru a dokonca zabití kvôli svojim orgánom. Jiang Zemin je priamo zodpovedný za začiatok a pokračovanie brutálneho prenasledovania.
10. júna 1999 založila Čínska komunistická strana pod jeho osobným vedením ilegálny bezpečnostný úrad, „Úrad 610“. Organizácia prekračuje právomoci policajného a súdneho systému pri uskutočňovaní Jiangovho príkazu o Falun Gongu: „Zničte ich povesť, zruinujte ich finančne a odstráňte ich fyzicky.“
Čínsky zákon teraz dovoľuje občanom stať sa žalobcami pri kriminálnych prípadoch a mnohí praktizujúci uplatňujú toto právo podávaním žalôb na bývalého diktátora.
