(Minghui.org) Pani Sun Zhuoying odsúdili na päť rokov väzenia, pretože 13. mája 2011 zavesila transparent na oslavu 12. svetového dňa Falun Dafa.
65-ročná pani trpela v Šanghajskej ženskej väznici neľudským mučením, pretože sa odmietla vzdať sa svojej viery vo Falun Dafa, duchovnej disciplíny prenasledovanej čínskym komunistickým režimom. Následkom toho utrpela vážnu ujmu na zdraví.
Pani Sun napísala po prepustení v máji 2016 nasledujúcu správu.
Omotaná izolačnou páskou a násilne bitá
V jeden deň som vo väzení zakričala „Falun Dafa je dobrý“. Väzenská vedúca sa o tom dopočula a nariadila niekoľkým väzenkyniam, aby mi do úst napchali špinavú handru a omotali ma izolačnou páskou – moje ústa, uši, hlavu, nohy, chodidlá, pričom ruky som mala spútané za chrbtom.
Do mojej hlavy mi udierali ťažkými predmetmi a počas toho mi nadávali. Trvalo to asi dve hodiny, až kým som stratila vedomie.
Bitka mi spôsobila ťažké krvácanie a inkontinenciu. Presunuli ma do Šanghajskej väzenskej nemocnice.
18 hodín v stoji denne
Keď ma vzali späť do väzenia, vedúca sa so mnou rozprávala každý deň. Prikázala mi, aby som napísala vyhlásenie, že sa vzdávam svojej viery vo Falun Dafa. Odmietla som a zatvorili ma na samotku na niekoľko dní.
V cele ma nútili stáť 18 hodín denne od 5:30 ráno do polnoci tvárou k stene. Dali mi 10 minútovú prestávku na obed a večeru. Väzenkyne mi neustále nadávali, urážali ma a bili.
O niekoľko dní neskôr ma prinútili nehybne čupieť v malom priestore, ktorý nakreslili na zem. Každý deň mi naďalej nadávali, bili ma a kopali až do času neskoro po polnoci.
Keď zistili, že mnou ich násilie stále nepohlo, vytiahli ma von, aby ma tam vypočúval policajt v službe.
Častá nemocničná liečba
Každú noc som spala vedľa nočníka. Dozorkyne mi málokedy dovolili vyprázdniť ho a hrozne to smrdelo.
Nútili ma vstávať o 4:00 ráno každý deň a dávali mi len pohár vody na vyčistenie úst a dva poháre vody na vyčistenie tváre.
Vyrobili malý stolík špeciálne pre mňa, ktorý mi tlačil na boky, keď som si naň sadla.
Dve väzenkyne ma nútili napísať vyhlásenie so sľubom, že sa vzdávam svojej viery vo Falun Dafa. Jedna držala moju pravú ruku a prikázala mi písať na hárok papiera. Odmietla som a ona mi tvrdo pritlačila ruku k stolu, zatiaľ čo druhá väzenkyňa mi držala ľavú ruku za chrbtom.
Nútili ma spať na drevenej doske a omotávali ma do izolačnej pásky. Predtým, ako mi zvlášť omotali chodidlá a nohy, spútali mi ruky, chodidlá a telo. Nemohla som sa ani trocha pohnúť.
Potom ma zakryli hrubou bavlnenou dekou. Bolo horúce leto. Silno som sa potila, až kým sa neobjavili symptómy úpalu.
V delíriu som počula, ako hovoria: „ Zomiera. Jej tvár je bledá a pokrytá silným potom.“
Mučili ma tak kruto, že som sa často nachádzala v kritickom stave. Každých niekoľko mesiacov ma presúvali do Šanghajskej väzenskej nemocnice. Raz som v nemocnici stratila vedomie kvôli ťažkému krvácaniu v žalúdku.
Klamlivé vymývanie mozgu
Väzenie zmenilo taktiky, keď si uvedomilo, že hrozby neotrasú mojou vierou. Dozorkyne ma dali na štúdium taoizmu. Súhlasila som s tým, pretože som to považovala za dobrú príležitosť povedať tam väzenkyniam o Falun Dafa.
Predpoludním som čítala o taoizme a popoludní som skupine povedala o Falun Dafa.
Hoci som nebrala tie taoistické veci vážne, bolo to proti princípu Falun Dafa nenasledovať naraz dve kultivačné školy. Čoskoro som doplatila za svoj polovičatý postoj k Falun Dafa.
Pri jednom stretnutí mi prikázali, aby som prečítala nahlas článok s názvom „Stratená“, ktorý napísala bývalá praktizujúca Falun Dafa. Nasledovala som ich príkaz a prečítala to. Neskôr sfalšovali môj rukopis a prepísali slovo „stratená“ v tom článku.
Ich podvod som si vôbec nevšimla, až kým mi jedna väzenská dozorkyňa povedala: „Už dávno si napísala vyhlásenie vzdania sa praxe Falun Dafa. Nevadí ak nenapíšeš druhé.“
Neľudské mučenie na samotke
V roku 2014 ma vo väzení presunuli zo sekcie II do sekcie IV. V júni toho roku dozorkyne nariadili všetkým väzenkyniam napísať vyhlásenie o priznaní. Napísala som jednu vetu: Uznávam trest, ktorý mi udelil súd.
O rok neskôr som si uvedomila, že moje uznanie bolo úplne nesprávne, takže som napísala formálne vyhlásenie, v ktorom som zrušila to predchádzajúce. Preto ma umiestnili na samotku.
V malej izolovanej cele mi dávali len dve jedlá za deň. Niekedy mi dali veľmi slané cestoviny; inokedy mi zas dali cestoviny úplne bez soli. Nútili ma zjesť čokoľvek, čo mi dali.
Tiež ma nútili sedieť na posteli do polnoci každý deň predtým, ako mi dovolili zaspať. Keď si tí, čo ma sledovali všimli, že som ospalá, brutálne ma bili a liali mi na krk ľadovú vodu.
Uprostred chladnej zimy mi v noci odkrývali prikrývku každých pätnásť minút.
Nútili ma, aby som chodila alebo behala hore-dolu po cele a často mi prikazovali, aby som napísala správu o svojich myšlienkach v určitom časovom období. To sa dialo niekoľkokrát každý deň.
Nariadili mi, aby som sedela rovno a opakovane pozerala video Zinscenovaného sebaupálenia a napísala o tom svoju úvahu.
V máji 2016 ma prepustili a vrátila som sa domov.
