(Minghui.org) Keď som bola pred pár rokmi v Číne, obťažovali ma pracovníci Štátnej bezpečnosti. V tom čase sa vynorilo mnoho mojich pripútaností, najmä moja pripútanosť k citom (qingu).
Po návrate domov som plakala takmer každý deň. Uvažovala som, čo mám ďalej robiť: Mám sa vzdať kultivácie alebo v nej pokračovať? Po troch mesiacoch trápenia sa som sa rozhodla pokračovať.
Posilnenie mojej viery
Keď som sa vrátila z Číny, bola som vo veľmi zlom stave. Zo strachu o svojich súrodencov a príbuzných v Číne som pre zamestnanca Štátnej bezpečnosti napísala prehlásenie, že sa nezapojím do žiadnych aktivít Falun Dafa mimo Číny. Okrem toho som prezradila mená niektorých spolupraktizujúcich. Cítila som sa veľmi previnilo a každý deň ma bolelo srdce.
Bola to veľká škvrna na mojej ceste kultivácie a života. Plakala som dokonca aj v snoch. Cítila som sa ako prázdna schránka.
Bez ohľadu na to, aké to bolo ťažké, pokračovala som v štúdiu Fa. Postupne som si znovu vypestovala spravodlivé myšlienky a opakovane som recitovala úryvok Majstrovho Fa:
„Strach môže spôsobiť, že človek spraví chyby a strach môže spôsobiť, že stratí predurčenú príležitosť. Strach je pascou smrti na ceste ľudskej bytosti k božstvu.“ („Prejdite smrteľnou skúškou“, Základy pre ďalší pokrok (Diel III))
Kvôli strachu som už spravila mnohé chyby. Nemala by som kvôli nemu stratiť ďalšie predurčené príležitosti. Vedela som, že musím prejsť touto smrteľnou skúškou.
O dva mesiace neskôr som sa chcela zúčastniť skupinového štúdia Fa, ale môj manžel ma zastavil.
„Môžeš študovať Fa doma,“ povedal. „Ak tam pôjdeš, už sa nevracaj.“
Veľmi som sa vystrašila a nešla som.
Ako som viac študovala Fa, moje spravodlivé myšlienky sa posilnili. Mala som obavy aj preto, že som nevedela veľmi dobre po anglicky. Potom som si pomyslela: Mnoho praktizujúcich a dokonca aj nepraktizujúcich neovláda angličtinu, ale aj tak to dobre zvládajú. Ja viem aspoň trochu po anglicky. Som snáď menej schopná ako oni?
Rozhodla som sa zúčastniť sa skupinového štúdia Fa. Keď mi manžel opäť povedal: „Nevracaj sa ak pôjdeš,“ odpovedala som, že viem, čo mám spraviť. Keď som sa vrátila, nepovedal ani slovo a ja som vedela, že som prešla skúškou.
Napravenie svojich chýb a premenenie zlých vecí na dobré
Prvou vecou, ktorú som spravila po návrate z Číny, bolo ospravedlnenie sa praktizujúcim, ktorých osobné informácie som vyzradila. Potrebovala som mnoho odvahy, aby som si priznala chyby, ktoré som spravila. Vedela som však, že ich nemôžem ďalej skrývať.
Tí praktizujúci mi to nezazlievali a namiesto toho ma upokojovali. Bola som pohnutá ich súcitom. Iná praktizujúca, ktorá žila mimo mesta, mi často volala. Povzbudzovala ma, aby som sa pozbierala a tým ma motivovala.
Tri mesiace na to som zverejnila svoje vyhlásenie, že všetko, čo som napísala v Číne, je neplatné a zrušené a že nasledujem iba cestu, ktorú pre mňa usporiadal Majster.
Nešlo to však vždy tak hladko.
Bezprostredne po svojom návrate z Číny som neustále rozmýšľala o napravení svojich chýb. Jedného dňa mi zavolala istá praktizujúca a opýtala sa ma, či by som sa nechcela pridať k mediálnej spoločnosti, v ktorej pracuje. Bez zaváhania som povedala, že áno. Po niekoľkých dňoch ma však koordinátor toho mediálneho projektu zdvorilo odmietol prijať. Moje srdce kleslo až na dno.
Moja žiadosť o začlenenie do emailovej skupiny bola taktiež odmietnutá. Praktizujúci si odo mňa udržiavali odstup. Cítila som veľký tlak. Ako som mala prejsť týmito skúškami? Ako som mala ďalej nasledovať požiadavky Fa? Upokojila som sa a zamyslela.
Majster povedal:
„Takže z pohľadu študenta, keď vám iní študenti nedôverujú, nechoďte tvrdohlavo proti nim. Nie je zlá myšlienka vyhnúť sa trochu tej záležitosti, pretože tak budú mať obe strany na sebe menej psychického tlaku.
Ak vás ľudia nenechajú robiť tie veci, môžete jednoducho ísť do ulíc rozdávať letáky, čo rovnako zachraňuje vnímajúce bytosti. Alebo môžete ísť ku konzulátu či veľvyslanectvu vysielať spravodlivé myšlienky alebo robiť iné veci. Môžete robiť hocičo z toho, takže prečo musíte byť pripútaný k nejakej jednej veci? Čím pripútanejší sa stanete, tým horší dojem vyvoláte v iných študentoch, nie?“ („Vyučovanie Zákona na stretnutí so študentami z Ázie a Tichomoria“, Vyučovanie Fa na konferenciách - VI. časť)
Povedala som si, že by som sa nemala sťažovať na praktizujúcich a že by som sa mala snažiť porozumieť im. Ich snahou bolo byť zodpovednými k Fa a k projektom, do ktorých boli zapojení. Nemali so mnou žiadne osobné problémy. Dokonca aj keby mali, mala by som to ignorovať. Mala by som si získať ich dôveru svojimi vlastnými činmi.
Onedlho som bola požiadaná, aby som sa pridala k telefonickému projektu na objasňovanie pravdy ľuďom v Číne. Našla som tam svoje miesto. Keďže som sa držala požiadaviek Fa, rýchlo ma prijali medzi seba.
Po prejdení rôznymi skúškami som si uvedomila, že bez ohľadu na to, akej obrovskej skúške či trápeniu čelím, pokiaľ nasledujem požiadavky Fa a pozerám sa dovnútra, určite nimi dokážem prejsť.
Majster povedal:
„Nech počas svojej kultivácie zažijete čokoľvek – či je to dobré alebo zlé – je to dobré, pretože sa to deje iba preto, že sa kultivujete.“ („Konferencii Fa v Chicagu“, Základy pre ďalší pokrok (Diel III))
Zbavenie sa strachu
Strach je pre praktizujúcich smrteľnou skúškou a po návrate z Číny som ním bola naplnená. Keď som rozmýšľala, ako sa toho strachu zbaviť, rozhodla som sa raz do týždňa chodiť k Čínskej ambasáde a do čínskej štvrte objasňovať ľuďom pravdu.
Keď som stála na chodníku oproti Čínskej ambasáde, bola som veľmi nervózna. Buď som zatvorila oči, alebo som hľadala kamery na stenách ambasády. Keď som zbadala Číňanov, znervóznela som ešte viac. Podozrievala som ich, že sú z ambasády. Bála som sa každú sekundu.
Povedala som o svojom strachu jednej praktizujúcej. Povedala mi, že sa nemám báť a že pôjde so mnou, keď znova pôjdem k ambasáde. Môj strach sa postupne zmiernil a išla som tam sama.
Jedného dňa istý Číňan odfotil náš informačný stánok na objasňovanie pravdy. Povedal, že pozná pravdu o Falun Gongu lepšie ako ja. Povedala som mu, aby sa nezapájal do prenasledovania praktizujúcich. Bez slova odišiel.
Jedného dňa som prišla do čínskej štvrte skoro. Začala som rozdávať špeciálne vydanie denníku Epoch Times, Deväť komentárov k čínskej komunistickej strane. Zbadala som asi osem ľudí v tmavých oblekoch vychádzať z čínskej reštaurácie. Vedela som, že niektorí z nich majú blízko k ambasáde. Povedala som si, že nepodľahnem panike a ostanem pokojná.
Jeden z mužov s fotoaparátom na krku prišiel ku mne a ja som mu podala noviny. Potom som podala noviny aj ďalšiemu z nich a povedala som: „Viem, že ste tajní agenti, ale aj tak chcem, aby ste vedeli pravdu.“ Vzal to a ponáhľal sa preč.
Keď boli odo mňa vzdialení asi päť alebo šesť metrov, odfotili si ma. Búšenie môjho srdca sa zrýchlilo. Cítila som sa bezbranne a osamelo. Veľmi som si priala, aby tam so mnou boli ďalší praktizujúci a posilnili moje spravodlivé myšlienky.
Nakoniec prišla ďalšia praktizujúca a ja som jej povedala, čo sa stalo. Upokojila ma a povedala, že môžem dočasne ostať doma. Povedala som jej: „Nie, nezostanem doma. Musím za zbaviť svojho strachu, keď sa objaví. Ak by som ostala doma, znamenalo by to, že zakrývam svoj strach.“ Aj naďalej som teda chodila objasňovať pravdu do čínskej štvrte.
Podanie žaloby na Jiang Zemina
Hoci som si bola vedomá dôležitosti podania žaloby na Jiang Zemina, spočiatku som váhala. Zdieľala som o tom s inými praktizujúcimi a niektorí z nich podali žalobu bez váhania. Vedela som, že zaostávam. Recitovala som úryvok Majstrovho Fa, aby som posilnila svoje spravodlivé myšlienky.
Majster povedal:
„Ja som hlboko zakorenený vo vesmíre. Ak niekto môže ublížiť vám, bude schopný ublížiť mne. Jednoducho povedané, táto osoba by bola schopná ublížiť tomuto vesmíru.“ (Čuan Falun)
Podávanie žalôb na Jianga bolo schválené Majstrom, takže staré sily sa v tejto veci neodvážia prenasledovať praktizujúcich. Uvažovala som: „S akým cieľom a s akým rozpoložením mysle by som mala podať žalobu?“ Uvedomila som si, že žalovanie Jianga bolo spôsobené kozmickou zmenou, s ktorou by praktizujúci mali spolupracovať. Táto vlna žalôb by tiež mohla prebudiť obyčajných ľudí.
Čoskoro som dopísala svoju žalobu, s ktorou bolo potrebné poslať aj kópiu môjho čínskeho pasu. Môj strach sa opäť vynoril. Pas obsahuje všetky moje osobné informácie. Povedala som si, že sa nebudem báť. Keď som mala na obálku napísať svoju adresu, strach sa objavil znova. Povedala som si, že ho musím odstrániť, pretože to nebolo moje skutočné ja, ktoré sa bálo.
Potom som musela čakať týždeň, kým som dostala potvrdenie o prijatí. Počas toho týždňa sa však môj strach opakovane vynáral. Niekedy som dokonca dúfala, že žaloba nebude úspešne doručená. Okamžite som sa snažila odmietnuť túto nedôstojnú myšlienku. Potom som si udržiavala myšlienku, aby žalobu prijalo správne oddelenie a aby sa ten, kto si ju prečíta, dozvedel o prenasledovaní. Nakoniec prišlo potvrdenie.
Horeuvedené je zhrnutím niektorých mojich skúseností z posledných rokov. Uvedomila som si, že môj strach pochádzal z citov (qingu). Cítim, že strach bol pre mňa smrteľnou skúškou počas celých 17 rokov mojej kultivácie. Keď som len začínala praktizovať, čelila som skúške ohľadom citov (qingu) k môjmu manželovi. Po svojom odchode z Číny som sa zasekla v kultivácii, lebo som bola príliš pripútaná k citom (qingu) k členom mojej rodiny v Číne. Stratila som kontrolu nad svojou povahou kvôli citom (qingu) k môjmu dieťaťu. City (Qing) spravili z môjho života utrpenie.
Majster povedal:
„Tí, ktorí sú pripútaní k rodinným citom nimi budú určite popálení, opantaní a trápení. Niť týchto citov ich bude zväzovať po celý život. Keď sa objaví smrť, bude pre nich príliš neskoro ľutovať.“ („Čomu sa praktizujúci majú vyhýbať“, Základy pre ďalší pokrok)
Budem si udržiavať v mysli Majstrove slová a budem sa snažiť najlepšie ako viem vzdať sa citov (qingu). Na svojej ceste naspäť domov sa budem kultivovať usilovnejšie.
