(Minghui.org) Nedávno som po piatich rokoch predal svoj obchod. Jeho kupec súhlasil s cenou, ktorá zahŕňala aj všetko zariadenie a tovar. Avšak keď si odo mňa vypýtal cenník, moja pripútanosť k osobnému zisku vzplanula a ja som nafúkol ceny.
Po navýšení cien som sa cítil trochu nepohodlne. Ako praktizujúci Dafa som vedel, že by som sa mal držať štandardu pravdivosti. Avšak hnaný túžbou po zisku som aj tak spravil nesprávnu vec.
V to popoludnie mi zavolal policajt a spýtal sa ma: „Ste xx?“ Odpovedal som: „Áno.“
„Napísali ste list a email do Pekingu?“ Vyzeralo to, že sa ma nechcel priamo spýtať, či som zaslal súdnu žalobu na Jiang Zemina, bývalého vodcu čínskej komunistickej strany, za spustenie prenasledovania Falun Gongu.
Povedal som: „Pýtate sa, či som žaloval Jiang Zemina? Áno, urobil som to.“
Opýtal sa: „Kde ste? Chcem sa s vami stretnúť.“
„No ja sa nechcem stretnúť sa vami,“ odpovedal som. „Nemôžete mi pomôcť. To, že sa s vami nechcem stretnúť, je pre vaše vlastné dobro. Prosím, pamätajte si, že ak niekto prenasleduje praktizujúceho Falun Dafa, je to hriech. Ak by som sa s vami stretol, uškodil by som vám.“
V tej chvíli som nemal žiaden strach; iba som premýšľal o tom, čo bude dobré pre neho.
Oponoval mi: „Iní praktizujúci mi dovolili stretnúť sa s nimi, prečo nie vy? Pracujem pre políciu a som policajt, ako by ste mi mohli nedovoliť, aby som sa s vami stretol?“
Nechcel som nasledovať túto logiku, takže som zmenil tému: „Keďže ste sa stretli s mnohými praktizujúcimi, predpokladám, že viete mnoho pravdivých faktov o Falun Dafa. Keďže Jiang Zemin prenasledoval toľkých praktizujúcich, nemali by sme ho žalovať?“
Potom som dodal: „Ste policajt. Chápem to tak, že policajt je zodpovedný za zatýkanie zlých ľudí. Nespravil som nič ilegálne. Je pre vaše vlastné dobro, že sa s vami nestretnem.“
Potichu počúval. Povedal som mu teda viac o Falun Gongu a o histórii prenasledovania. Na konci povedal: „Môžete si nechať nejakú časť toho, čo mi chcete povedať, na osobné stretnutie.“ Potom zložil.
Uvedomil som si, že to bola moja pripútanosť k osobnému zisku, ktorá zapríčinila túto ťažkosť. Rýchlo som zmenil ceny v cenníku na také, aké boli pôvodne. Keď som robil posledné dohody s kupcom, znížil som celkovú cenu ešte o 1000 yuanov.
Policajt sa potom už viac neozval.
Po Novom roku som sa rozhodol, že si chcem nájsť ľahké zamestnanie. Nezaujímalo ma, koľko peňazí zarobím, pokiaľ si budem môcť zarobiť na živobytie a budem tak schopný robiť tri veci, ktoré majú praktizujúci robiť. Avšak kvôli mojej pripútanosti k pohodliu mi zabralo dosť dlhý čas, kým som bol pozvaný na pohovor.
Po tomto uvedomení som sa vzdal tejto pripútanosti. Pretože som po dlhý čas pre nikoho nepracoval, bol som na pohovore trocha nervózny. Potom som si uvedomil, že moja pripútanosť k zachovaniu si tváre je príliš silná.
Nakoniec som si našiel prácu v stavebnej spoločnosti.
Môj šéf bol ťažký fajčiar a rád nadával. Preto som ho nemohol vystáť. No myslel som si, že nájsť si inú prácu nebude jednoduché, a tak som ostal. Avšak stále som si voči nemu udržiaval veľa nenávisti.
Moji kolegovia mu pochlebovali, no poza chrbát ho ohovárali. Pozeral som sa na nich zvrchu a myslel som si, že ich morálka je veľmi nízka: Myslia iba na nekalé veci.
Cítil som sa nepríjemne a nedokázal som si učenia Pravdivosti-Súcitu-Tolerancie zobrať k srdcu.
Šéf ma potom po dvoch týždňoch vyhodil.
Keď som sa vrátil domov, začal som sa pozerať dovnútra a našiel som svoje pripútanosti k osobnému záujmu, strachu, mentalite predvádzania sa, žiadostivosti a k vyhľadávaniu pohodlia.
Večer som začal čítať články na webstránke Minghui. Narazil som na skúsenosť o dvoch praktizujúcich, ktorí si hľadali prácu. Uchádzali sa o prácu v bezpečnostnej službe a obaja prešli pohovormi.
Po pohovore prvý praktizujúci povedal, že sa mu naozaj nepáči uniforma, zatiaľ čo druhý to bral jednoducho ako zamestnanie. Prvý praktizujúci potom prácu nezískal, zatiaľ čo druhý áno.
Ten, ktorého odmietli sa osvietil k tomu, že to súviselo s tým, že práca sa mu už od začiatku nepáčila.
Z tohto zdieľania som došiel k skúsenosti: Keď som vtedy prijal svoju pozíciu, v skutočnosti sa mi nepáčila ani tá spoločnosť, ani jej zamestnanci. Takže ma ani oni neakceptovali.
Keď som sa potom snažil objasniť fakty jednému z kolegov, naozaj nerád si ma vypočul. Bolo to len zo slušnosti, že ma rovno neodmietol.
Navyše som si všimol, že odkedy som sa vrátil späť do zamestnania, bral som prácu príliš vážne. Keď som chcel študovať Fa a robiť cvičenia, nemohol som sa upokojiť. Moja myseľ bola plná myšlienok ohľadne práce.
Ako praktizujúci som úplne zabudol na svoju misiu záchrany vnímajúcich bytostí. Chýbal mi súcit. Stále som sa sústreďoval na nedostatky bežných ľudí a pozeral som sa na nich zhora. Ako som im mohol pomôcť?
Potom som si položil otázku: Ako praktizujúci, ak mi chýba súcit, ako môžem ukončiť svoju misiu zverenú Učiteľom? Taktiež som zažíval zasahovanie od starých síl. Takže som zotrvával vo vysielaní spravodlivých myšlienok, aby som odstránil finančné prenasledovanie, ktorému som čelil.
O dva dni neskôr som sa uchádzal o ďalšie zamestnanie s úplne iným nastavením mysle. Majiteľ spoločnosti sa opýtal iba zopár jednoduchých otázok, potom mi povedal, aby som na ďalší deň prišiel.
Páčili sa mi tamojší ľudia aj práca. Majiteľ bol takisto milý človek. Aj keď sa správal ako bežný človek, dokázal som tolerovať jeho nedostatky a udržiaval som si súcitné srdce. Nakoniec som zvládol nielenže robiť svoju prácu dobre, ale objasniť tiež pravdu svojim spolupracovníkom.
Všetko to smeruje k faktu, že čokoľvek praktizujúci zažíva, je dobrá vec. Došiel som k pochopeniu, že keď je myseľ človeka spravodlivá, všetko ide hladko.
Musím si ceniť kultivačné prostredie, ktoré mi Učiteľ pripravil, naozaj sa pozdvihnúť a vrátiť sa do svojho skutočného domova.
