Keď som videl Učiteľa v meste Wuhan v roku 1993

Na jar roku 1993 prišiel Učiteľ do mesta Wuhan prednášať v aule centrálnej úrovne oddelenia vedeckého výskumu. Keďže to bolo prvýkrát, čo Učiteľ prišiel učiť Falun Gong do mesta Wuhan, priviedol troch učeníkov z Pekingu a strávil tri dni liečením chorôb pacientov, aby sa viac ľudí dozvedelo o Falun Gongu. Počas troch dní prichádzalo čoraz viac pacientov. Obzvlášť na tretí deň prichádzali v nekonečnom prúde. Mnoho ľudí nechcelo odísť až do súmraku. Ľudia s rôznymi chorobami, najmä tí s ťažkými a nevyliečiteľnými chorobami, prišli zo všetkých kútov. Po Učiteľovom ošetrení sa všetci zázračne cítili dobre. Mnoho ľudí si prostredníctvom týchto udalostí uvedomilo zvláštnosť Falun Dafa a Učiteľovu veľkú milosť.

Jedna udalosť na mňa veľmi zapôsobila.

Manžel spolu s manželkou ich syna priniesol do auly staršiu ženu. Päť až šesť rokov bola ochrnutá a nedokázala sa o seba postarať. Niesli ju až k Učiteľovi. Oprela sa o stoličku, pretože nemohla pevne stáť. Učiteľ sa na ňu len díval, ani nehýbal rukami. O niečo neskôr ju Učiteľ požiadal, aby sa vzpriamila. Spočiatku sa bála, ale potom ju Učiteľ povzbudil, aby sa nebála, a tak rýchlo narovnala telo. Potom ju požiadal, aby urobila krok vpred. Trochu váhala, ale nakoniec urobil krok, v čom ju každý povzbudzoval. Potom už kráčala so sebadôverou. Neskôr bola požiadaná, aby vyšla po schodoch, no neodvážila sa urobiť vykročiť. Učiteľ jej povedal: „Choď, žiadny problém.“ Ona potom vyšla hore po schodoch. Po prednáške dokonca išla sama domov. Keď som vyšiel zo sály, videl som, ako chodí sama, tak som sa jej spýtal, prečo nie je doma a neodpočíva. Ona odpovedala: „Ja neviem, prečo. Chcem iba chodiť. Keď som sa vrátila domov, mala som pocit, že chcem pokračovať v chodení. Tak som doma chodila sem a tam, až som sa chôdzou dostala sem. Nechodila som takto už celé roky. Som taká šťastná!“

Stala sa ešte jedna udalosť, na ktorú nikdy nezabudnem.

Tento konkrétny cyklus prednášok trval desať dní. Učiteľ strávil každý deň viac ako hodinu a pol vysvetľovaním Zákona, a potom nás učil cvičenia.

Jedného dňa, potom čo začala hodina, sa chcel jeden muž vo veku asi 40 rokov zúčastniť bez lístka. Personál ho zadržal a vysvetlil, že na vstup do haly potrebuje lístok. Nechcel nás počúvať, ale namiesto toho začal robiť scénu hovoriac: „Prišiel som sem, aby som Ho vyzval (Učiteľa). Môj majster má viac ako 100 rokov, ale on je taký mladý.“ Ten pán tiež povedal mnoho nepríjemných slov. Neskôr, v ten istý deň, sa o tom dozvedel Učiteľ a nechal muža vstúpiť dovnútra. Po vypočutí si Učiteľovej prednášky odišiel veľmi potichu. Vyhľadal niekoľkých zamestnancov a povedal im: „Už nebudem spôsobovať problémy. Je to skutočný Majster.“ Zakaždým keď som si spomeniem na tie šťastné dni, keď som mohol počúvať Učiteľove prednášky, cítim hlbokú úctu a uznanie voči Učiteľovi. Z každého jedného zázraku, ktorý som osobne zažil, som si uvedomil Učiteľovu veľkú a súcitnú spásu, a pomocou nich sa moja viera v Učiteľa a v Dafa stala čoraz silnejšia.