(Minghui.org) Som manžel praktizujúcej Falun Gongu. Aj keď Falun Gong nepraktizujem, odkedy komunistická strana spustila prenasledovanie v roku 1999, polícia ma mnohokrát obťažovala a uniesla. Bol som dokonca po dlhý čas nútený túlať sa po uliciach ako bezdomovec.
Napriek tomu, čo by ste mohli očakávať, tieto ťažkosti mi pomohli stať sa zrelším, múdrejším a pokojnejším. Nestalo sa to však cez noc. Rád by som tu zdieľal niektoré svoje skúsenosti, ktoré prispeli k mojej zmene.
Moja žena bola zatknutá, uväznená a poslaná do tábora nútených prác. Môj život sa naplnil strachom. Každý deň som jej volal domov. Keď to nikto nedvíhal, nervózne som šiel domov a zbalil som všetky materiály Falun Gongu.
Raz bola manželka zatknutá, keď hovorila na verejnosti o Falun Gongu. Niekoľko sto miestnych praktizujúcich potom šlo so mnou na policajné oddelenie, aby sme sa opýtali, kedy bude prepustená.
Väčšina protestujúcich ma nikdy predtým nestretla. Mnohí ma prišli povzbudiť a upokojiť. Bol som tým veľmi dotknutý – praktizujúci Falun Gongu sú naozaj skvelí; prišli kvôli mojej manželke aj napriek nebezpečenstvu.
Jeden z praktizujúcich mi povedal: „Aj keď si dnes v ťažkej situácii, v budúcnosti budeš ocenený.“
Povedal som si pre seba: „Iba sa ma snažíš upokojiť. Momentálne mám chuť sa zabiť. Aké ocenenie? Som pod takým tlakom, čo bude s naším dieťaťom, s mojou prácou, s našimi rodičmi... Ako to všetko zvládnem? Nemohol som spať. Keď som sa stretol s políciou, takmer som nemohol dýchať.“ Je naozaj ťažké opísať tú hrôzu, ktorú som pociťoval.
Často som sa modlil, sľuboval som, že sa vzdám všetkého, len aby sa moja žena bezpečne vrátila.
No ona sa nevrátila.
Bolesť a ťažkosti ma prinútili stať sa zrelším a pokojnejším. O rok neskôr bola moja žena prepustená. Keď tlak pominul, ochorel som. No na srdci som však už nemal záťaž a dokázal som pokojne spávať.
Keď som sa po niekoľkých mesiacoch uzdravil, rozhodol som sa urobiť niečo pre praktizujúcich, ktorí mi pomohli. Často sa ma pýtali, či s nimi pôjdem za právnikmi alebo za políciou, aby prepustila zatknutých praktizujúcich. Nikdy som ich neodmietol, dokonca ani počas Čínskeho nového roka.
Mnohí právnici sa ma spýtali, prečo robím veci pre praktizujúcich, dokonca aj napriek tomu, že Falun Gong nepraktizujem. „Nebojíš sa?“ pýtali sa ma. Povedal som: „Chcem iba pomôcť tým, ktorí mi vtedy pomohli. Vy bránite praktizujúcich, zastávate sa ich a navštevujete ich na miestach, ktoré môžu byť nebezpečné. Dávate mi nádej. Ak sa nebojíte, ani ja sa nemám čoho obávať. Je mi cťou pomáhať vám.“
Boli mojimi slovami dotknutí. „Bolo by výborné, keby takýto manžel s manželkou boli v každej provincii. Naša práca by bola omnoho ľahšia,“ povedal jeden z nich. Dali mi aj titul - „Najlepší príbuzný praktizujúcej Falun Gongu v krajine“.
Odvtedy ma stále volali „brat“ a mali voči mne rešpekt. Naozaj som sa cítil poctený. Veľmi známy ľudsko-právny právnik sa o mne dopočul a veľmi ma chválil.
Raz som sa na turistickom mieste rozprával s asi 80-ročným mužom. Spomenul, že ľudia z jeho oblasti rozdávajú knihu zvanú Deväť komentárov ku komunistickej strane. Spýtal sa ma, či som ju čítal. Povedal som: „Samozrejme. Je to výborná kniha.“
Niekoľkí ľudia z okolia nás počuli. Jeden z nich mi povedal: „Je to kniha Falun Gongu. Nemal by si veriť tomu, čo hovorí.“ Keď som sa opýtal prečo nie, povedal: „Nemôžeš kritizovať komunistickú stranu – finančne ťa podporuje. Je nesprávne to tak robiť.“
Povedal som: „Ak by som nepracoval, nikto by mi neplatil. Zaslúžime si všetko čo máme, pretože sme si to zarobili. Neviem nič o tebe, no ak by som ja ostal doma jeden deň, dostal by som zaplatené o deň menej. Takže si nemyslím, že ma strana finančne podporuje.“
Starší pán mi pomohol ich presvedčiť. Prisvedčovali sme jeden druhému, keďže sme poznali nehanebnú históriu komunistickej strany. Väčšina okolostojacich potichu počúvala a súhlasila. Muž, ktorý mi povedal, že sa mýlim, už nemal čo dodať.
Predtým než som odišiel som kúpil staršiemu pánovi fľašu vody a poďakoval som sa mu. Bola to úžasná skúsenosť.
Raz keď som šiel do iného mesta s niekoľkými praktizujúcimi, chceli sme zaistiť prepustenie uväzneného praktizujúceho. Po ceste tam som dostal vysokú horúčku a takmer som zomrel. No stále som trval na tom, že tam pôjdem. Keď sme dorazili na miesto, cítil som sa lepšie. Väzenie bolo obkolesené políciou. Niekoľkí z policajtov sa k nám priblížili len čo sme s autom zastali.
Vyšiel som z auta a povedal som praktizujúcim, aby ma nechali vyjednávať s políciou.
Policajti ma zastavili a spýtali sa ma, prečo som prišiel. Keď som im to povedal, vzali ma do policajného auta a obťažovali ma. Atmosféra bola ťaživá. Jeden z policajtov povedal, že praktizujúci, o ktorého vyslobodenie sme sa snažili, tam nie je. Bol som dosť nervózny. Len ťažko som dokázal byť pokojný a snažil som sa s ním prieť. Ten policajt bol však nepoddajný. Povedal: „Hovorím ti, že nie je väznený v tomto zariadení. Odíďte odtiaľto.“
Musel som odísť. Väzenie bolo v odľahlej oblasti, bez dopravného spojenia. Musel som kráčať nejaký čas, pretože som nechcel, aby praktizujúci riskovali tým, že by ma vyzdvihli pri väzení. Po niekoľkých minútach som si všimol, že za mnou pomaly ide nejaké auto. Zavolal som praktizujúcim a povedal som im, aby ma neprišli vyzdvihnúť.
Zabralo mi asi hodinu dostať sa k obchodnému domu. Vošiel som dovnútra a šiel som na toalety. Nakoniec som sa dokázal striasť osoby, ktorá ma sledovala. Šaty som mal premočené od potu a svaly ma boleli.
Keď som sa dostal domov, moja žena ma chválila za snahy pomôcť jej spolupraktizujúcim.
Praktizujúci mi ďakoval za pomoc. Úprimne som povedal: „Keď vám to pomôže byť v bezpečí, som odhodlaný vydržať všetky ťažkosti na svete. Naozaj takto premýšľam.“
V posledných rokoch som prežil mnoho strachu a bolesti. Niekedy som bol v nebezpečí a uvažoval som, že s tým skončím. No moja celková skúsenosť s týmto všetkým je, že som šťastný.
Chcel som zdieľať s viacerými ľuďmi o tom, čo som zažil. Špeciálne s rodinnými príslušníkmi praktizujúcich. Praktizujúci skutočne potrebujú našu pomoc. Neviem aké nebezpečenstvo a ťažkosti ma ešte v budúcnosti čakajú, no budem vo svojej pomoci pokračovať, kým budem môcť.
Ak toto čítate, prosím neignorujte túto skutočnosť. Pracujme spolu na slobode pre Falun Gong a pre našu vlastnú dobrú budúcnosť.
