Moje pochopenie márnivosti

(Minghui.org) Rád by som zdieľal niekoľko pochopení ohľadom pripútanosti k márnivosti.

Ako to chápem, márnivosť je pocit povrchnej slávy či pýchy. Je to ľudská predstava, ktorú máme kvôli získaniu nezaslúženej slávy a cti. Z môjho uhla pohľadu existuje márnivosť u mnohých praktizujúcich.

Napríklad, často nevynaložíme ani štipku snahy na to, aby sme sa presvedčili, či ostatní poznajú naše silné stránky. Na druhej strane však spravíme často všetko pre to, aby sme zakryli či minimalizovali naše nedostatky. Nesprávame sa inak ani keď sme vo väzení kvôli svojej viere. Keď sa dostaneme na slobodu, hovoríme o našich skúsenostiach z väzenia ako o hrdinstve a spomíname svoje spravodlivé činy, ktoré nám pomohli dostať sa von.

V hnutí na žalovanie Jiang Zemina hovoríme o tom, ako sa do toho spravodlivo zapojíme, avšak niektorí z nás odmietajú poskytnúť svoje mená, či špecifické detaily.

Radi veľa navštevujeme iných praktizujúcich. Všade kam ideme hovoríme o tom, ako mnoho sme toho spravili a koľko informácii máme. Vyhľadávame chválu a povesť medzi praktizujúcimi.

Pravda je, že to, čo človek povie, je odrazom jeho charakteru a morálnej vyspelosti.

Keď pracujeme, mali by sme to robiť čo najlepšie, byť úprimní, praktickí a pracovať usilovne. Keď sa stretávame s ľuďmi, musíme byť skromní a nepreháňať. Skromnosť a rezervovanosť sú vlastnosti charakteristické pre cnostných a vzdelaných ľudí; zatiaľ čo predvádzanie a chválenie sa sú niečím, čo robia väčšinou ľudia neistí a povrchní.  

Ak sa človek, ktorý vyzerá veľmi dobre, správa tak, akoby si toho nebol vedomý, alebo sa o to nezaujímal, alebo ak veľmi talentovaný človek prispieva ku všeobecnému dobru potichu a bez veľkých fanfár, potom sú to kultivovaní a morálne vyspelí ľudia. Ak niekto nedokáže prestať hovoriť o sebe a neustále sa chváliť, aj keď je naozaj talentovaný, tento talent bude zatienený jeho zámerom predvádzať sa.

Ako praktizujúci Falun Dafa máme výhody, aké nemá nikto iný, no mali by sme si udržiavať postoj nepripútanosti k sebe samému. Keďže pomáhame Učiteľovi napravovať Fa, pomáhame aj ustanovovať to, čo znamená byť veľmi cnostným človekom. Žijeme vo výnimočnom čase histórie a nespočetné bytosti vo vesmíre zblízka sledujú každú našu myšlienku. Keď je to takto, je stále ešte potrebné chváliť sa a predvádzať?