Mal som 86 rokov a dlho som bol v zlom zdravotnom stave. Niekedy som strávil viac času v nemocnici ako vo svojej práci. Praktizoval som rôzne druhy qigongu, ale žiaden z nich mi nezlepšil zdravie. Začiatkom júna 1994 ma dlhoročný praktizujúci povzbudil, aby som navštívil seminár Falun Gongu. Zúčastnil som sa ho vo viere, že moje choroby budú vyliečené a chcel som vyskúšať niečo odlišné.
Môj prvý dojem z Falun Gongu bola veľmi nízka cena za seminár. Zaplatil som len 50 yuanov za všetkých desať lekcií. Počul som, že vstupné sa práve zvýšilo na 50 yuanov zo 40 yuanov, pretože Čínska spoločnosť pre výskum qigongu sa sťažovala, že semináre Falun Gongu sú príliš lacné. Pre porovnanie, qigongový seminár, ktorého sa zúčastnil môj sused, stál 300 yuanov za týždeň, jedna lekcia za večer.
Môj druhý dojem boli neobvyklé spôsoby Učiteľa a Jeho mladícky zjav. Vyzeral tak na 20 rokov. Čudoval som sa, ako dokáže taký mladý qigongový majster liečiť ľudí! Prišiel som výlučne kvôli liečeniu a pre tento neúprimný prístup som stále myslel na svoje choroby, keď som navštevoval prednášky. Nakoniec som si skoro nič nezapamätal, keď som vyšiel zo sály. Dokonca som myslel na to, že zostanem chvíľku po prednáške, aby som sa mohol spýtať Učiteľa, či by nevyliečil moje choroby.
Raz hneď po prednáške nečakane vyšla na pódium žena, ktorá držala v rukách dieťa a spýtala sa Učiteľa, či by ho vyliečil. Učiteľ povedal: „Ja neliečim choroby. Mala si počúvať moju prednášku.“ Skoro som stratil všetko nadšenie, keď som počul, že Učiteľ nebude prijímať žiadnych pacientov. Neskôr som čítal v Čuan Falune:
„Niektorí ľudia boli v obrovskom nepohodlí a nepohli sa zo svojich sedadiel, čakajúc na mňa, aby som zostúpil z pódia a liečil ich.“
Toto tvrdenie platilo presne na mňa. Po pár lekciách a skúsenostiach som úplne zmenil svoj prístup, keď som nedával pozor a myslel som na svoje veci. Začal som zameriavať svoju pozornosť na lekcie.
Chcel by som zdielať so svojimi spolupraktizujúcimi niekoľko skúseností, ktoré si vo svojom srdci hlboko pamätám.
Raz počas lekcie nás Učiteľ všetkých požiadal, aby sme vystreli obidve ruky a získali Falun. Ruky sme mali mať vystreté priamo rovno s dlaňami smerujúcimi nahor. Môj priateľ a ja sme sa postavili vedľa seba a nič sme necítili. Zrazu medzi nás pribehlo malé dievčatko a radostne povedalo „Aha, aha! Mám Falun!” Povedala mi, aby som sa pozrel na jej ruky. Videl som, ako sa okrúhly objekt točí v jej dlani. Skutočne som jej závidel.
Jedno poobedie, tesne predtým ako sa skončila lekcia, sa zrazu náhle zmenilo počasie a začal zavíjať vietor, spustila sa silná búrka s hromami a bleskami. Celé nebo vyzeralo, že sa zrúti, a hromy a blesky udierali do budovy. Elektrina vypadla a celá prednášková sála zostala v tme. Mohli sme jasne vidieť svetlo bleskov. Tiež sme videli vážny výraz na Učiteľovej tvári a povedal nám, aby sme sa nehýbali. Učiteľ začal robiť veľké znaky rúk. Postupne blesky a hromy ustali a všetky svetlá sa zapli, potom čo obnovili elektrinu. Videli sme, ako Učiteľ točí niečo prstami Jeho pravej ruky. Keď to pokrútil ešte niekoľko krát, Učiteľ to položil do čajovej šálky na stole. Neskôr som študoval Čuan Falune, kde je napísané:
„Hoci môžete nájsť jedno, ktoré praktizovalo kultiváciu takmer tisíc rokov, malíček bude viac ako postačujúci na jeho rozmliaždenie.”
Iba potom som si uvedomil že to, čo Učiteľ stočil a rozdrvil v ten deň, bol zvierací démon.
Na to, aby som sa mohol zúčastniť prednášky, som musel mať registračnú kartu. Po lekcii nám boli dané certifikáty s fotkami. Stratil som jednu zo svojich fotiek, keď som ich išiel odovzdať. Aj keď som sa cítil kvôli tomu zle, ponáhľal som sa do prednáškovej sály na svoje miesto, aby som nepremeškal nič z prednášky. Potom som počul, ako sa Učiteľ opýtal na pódiu: „Kto stratil fotku?” Moja nálada sa zdvihla. Niekto našiel moju fotku. Postavil som sa a povedal som: „Bol som to ja.” Učiteľ sa na mňa pozrel oproti fotke a povedal: „Je tvoja.” Snažil som sa ísť dopredu, aby som si vzal fotku, ale Učiteľ povedal: „Netreba, aby si prišiel dopredu, poprosím niekoho, aby ti ju doniesol.” Celá prednášková miestnosť bola plná a aj tak by som sa nemohol dostať dopredu. Pomyslel som si pre seba: „Akého úžasného Učiteľa máme.”
Učiteľ nikdy nemrhal časom praktizujúcich. Začal lekciu načas, niekedy bez toho, aby si dal večeru. Keď sa do prednáškovej sály nezmestili všetci praktizujúci (okolo 2000) presunuli sme sa na štadión. Pretože som stále myslel na svoje choroby, nepočúval som pozorne prednášky. Neskôr som cítil, že to, o čom Učiteľ hovoril, bolo niečo, čo som nikdy predtým nepočul, ako napríklad, že sa musíme snažiť byť dobrými ľuďmi, byť lepšími ako dobrými ľuďmi, nikdy nevrátiť úder keď nám nadávajú alebo nás bijú, dávať záujmy ostatných pred svoje vlastné, hľadať v sebe vždy keď sa vyskytnú konflikty s ostatnými atď. Toto učenie bolo veľmi osviežujúce.
Čím viac som počúval, tým viac ma prednášky zaujímali. Pretože som býval neďaleko, zvyčajne som prišiel skoro a našiel si miesto bez toho, aby som si dal večeru. Sadol som si do prvej rady, veľmi blízko pódia. Zistil som, že Učiteľ nikdy nepoužíval poznámky. Len vytiahol malý kúsok papiera z Jeho vrecka a položil ho na stolík. Počas lekcie sa Učiteľ občas pozrel na papier a povedal: „Teraz budeme hovoriť o ďalšej veci…” a pokračoval v konštantnom prúde Jeho lekcie.
Bolo to v polovici júna a denné teploty v Zhengzhou boli okolo 37 °C. Aj napriek tomu, že tam bol elektrický ventilátor na stolíku, Učiteľ ho odsunul a naznačil, aby ho niekto zobral preč. Keď ho vzali preč, nikto už nepoužíval ventilátor v prednáškovej miestnosti.
Učiteľ bol pri prednášaní Jeho lekcií veľmi dochvíľny a nikdy sa neomeškal. Raz som si zarezervoval sedadlo pre svoju kamarátku, ale ešte neprišla, keď sa už začínala lekcia. Bál som sa, že nenájde sedadlo a chcel som sa s ňou stretnúť pri vchode. Opýtal som sa mladého muža, ktorý sprevádzal Učiteľa: „Je tu už Učiteľ?” Odpovedal: „Učiteľ sa práve vrátil zo Shaolinského kláštora. Ešte nevečeral.“ Myslel som si, že je ešte stále šanca na to, aby som stretol svoju kamarátku pri vchode. Keď som sa dostal do vstupnej chodby, uvidel som Učiteľa, ako vchádza. Neskôr som sa dozvedel, že Učiteľ začal prednášku bez toho, aby sa navečeral.
Potom ako sme dokončili všetkých desať lekcií sme si všetci chceli spraviť fotku s Učiteľom. Učiteľ súhlasil a ľudia z rôznych častí sa zhromaždili, aby sa odfotili s Učiteľom. Bolo tam asi 100 ľudí zo Zhengzhou. Keď nás odfotili, Učiteľ nám povedal: „Vy všetci (z oblasti Zhengzhou) prosím počkajte tu.” Keď Učiteľ dokončil fotografovanie s ostatnými regiónmi, zakýval na nás a pozval nás do miestnosti v štadióne. Učiteľ nám povedal: „Prosím sadnite si”. Učiteľ si prvý sadol na zem a my sme Ho všetci nasledovali a posadali si okolo Učiteľa. Mnohí sa snažili dostať sa bližšie. Ja som si sadol trošku ďalej a nemohol som počuť jasne, čo Učiteľ presne povedal. Jediné čo si pamätám bolo, že od nás Učiteľ chcel, aby sme praktizovali usilovne, zriadili cvičebné miesto a našli zopár ľudí, ktorí budú miestni koordinátori. Učiteľ ukázal na zopár ľudí okolo neho a povedal: „Ty, ty a ty tiež.” Jeden človek povedal: „Prosím rátajte aj so mnou. Pracoval som s odbormi a teraz som na dôchodku. Som voľný.” Učiteľ povedal: „Veľmi dobre.“ Môj kamarát sa postavil za Učiteľa a opýtal sa Učiteľa: „Majster Li, kedy znova prídete?” Učiteľ povedal: „Nie je pre mňa možné znovu prísť.” Niekoľko praktizujúcich malo zopár otázok a Učiteľ im všetko vysvetlil a dal odpovede. Nepočul som zreteľne, čo Učiteľ povedal. Dnes veľmi ľutujem svoju slabú schopnosť osvietenia.
Pán Shi zo spoločnosti pre qigong v Zhengzhou nám povedal, že na začiatku neplánoval navštíviť semináre. Jeden z jeho kolegov sa ho spýtal, prečo nechcel prísť. Odpovedal: „Počul som ich už toľko veľa a všetky znejú rovnako.” Jeho kolegovia mu povedali: „Tentoraz je to iné. Mal by si radšej ísť.” Pán Shi išiel a ostal na všetky lekcie až do konca. Bol veľmi vytrvalý pri robení cvičení. Mal veľké tmavé materské znamienko na svojom líci pod ľavým okom. Keď som ho znova videl onedlho potom, toto tmavé znamienko zmizlo. Jeho tvár vyzerala čistá a jemná a vyzeral omnoho mladší ako predtým.
