Spomienky na deň, keď Učiteľ vyučoval Fa v Chongqingu

(Minghui.org) Mám 57 rokov. Mal som to šťastie, že som sa naučil Falun Dafa v roku 1993. Mal som príležitosť zúčastniť sa prvej prednášky, ktorú Učiteľ spravil v Chongqingu.

Keď som uvidel Učiteľa po prvýkrát, bol som taký rozrušený, že som plakal. Hľadal som pravého, veľkého učiteľa po niekoľko desaťročí a konečne som Ho našiel. Žiadne slová nedokážu opísať moju radosť.

Keď Učiteľ zistil, že sa nachádzam vo finančných ťažkostiach, vrátil mi naspäť polovicu registračného poplatku, 25 yuanov. Nechcel som to prijať, ale Učiteľ naliehal, aby som si peniaze vzal. Bol som veľmi zúfalý a so slzami v očiach som povedal: „Učiteľ Li, z Vašich prednášok viem, že za to musím zaplatiť. Ak neprijmete moje peniaze, neuznáte ma za svojho učeníka.“

Učiteľ súcitne a slávnostne podišiel dopredu pódia a povedal: „Všetci ste moji učeníci!“ Cítil som, že Učiteľ má nesmierny súcit. Keď Učiteľ zakýval pravou rukou, videl som veľmi husto rozptýlené Kolesá Zákona padať ako snehové vločky cez celú miestnosť, kde sa vyučoval Zákon. V celej miestnosti sa okamžite ozval búrlivý potlesk.

V roku 1993 a 1994 prišiel Učiteľ vyučovať do Chongqingu dvakrát. Učiteľ zakaždým zostával v lacných hoteloch. Personál hotela sa rozpačito opýtal: „Učiteľ Li, ste už známou čchi-kungovou hviezdou, mohli by ste bývať v 5-hviezdičkovom hoteli. Prečo ste si vybrali takýto obyčajný hotel?“ Učiteľ sa len usmial a nič nepovedal.

Učiteľove jedlo bolo veľmi jednoduché a nikdy nejedol veľké jedlá. Niekedy mal iba malú misku rezancov. Ľudia z Chongqingu radi jedia čili papriky. Či sú to cestoviny alebo polievka, vždy si do nich pridajú čili papriky. Raz keď mal Učiteľ na obed cestoviny, majiteľ reštaurácie nevedel, že Učiteľ pochádza zo severovýchodu a nejedáva teda čili papriky. Pridal do cestovín veľa čili paprík. Učiteľova tvár sa celá potila od pikantného jedla. Avšak Učiteľ nepovedal ani slovo. Iba pomaly dojedol malú misku cestovín.

Raz keď Učiteľ jedol v malej súkromnej reštaurácii, našiel zrnko ryže, ktoré nebolo olúpané, otvoril ho a potom ho zjedol. Keď videli Učiteľa neplytvať ani len jediným zrnkom ryže, nikto z praktizujúcich už viac nezahadzoval zvyšky jedla.