Nezabudnuteľné vyučovanie

V apríli 1994 mi moja malá sestra povedala, že sa bude konať vyučovanie Falun Gongu v meste Jingzhou. Naliehala, aby som sa zúčastnila. Našla som staršiu budhistickú mníšku, ktorú som poznala a spýtala som sa jej na to. Povedala som: „Bude sa vyučovať Falun Gong, je to učenie o Budhovom Zákone. Už ste niekedy za tie roky, čo ste mníškou, počuli o Budhovom Zákone?“ Ona odpovedala: „Nepočula som o Budhovom Zákone. Nemám tušenie čo to je.“ Tak sme mali obe v pláne ísť na vyučovanie spolu. V ten istý deň jedna laická budhistka prišla za touto mníškou, aby sa tiež stala mníškou. Nevedela, že sme boli na ceste na seminár Falun Gongu. S náznakom, že by sme ju mali vziať so sebou, sa ma mníška spýtala: „Čo s ňou?“ „Nasledujme predurčený vzťah,“ odpovedala som. Hneď ako som povedala laickej budhistke o seminári, okamžite sa vyjadrila, že sa tiež chce zúčastniť. Pretože som mala mnoho zdravotných problémov (vrátane rakoviny hrdla 7 rokov), stratila som pocit smädu a nepotila som sa po celé roky. Avšak len čo som nastúpila do vlaku, moje ruky a nohy začali potiť lepkavú látku. Neskôr som si uvedomila, že Učiteľ začal očisťovať moje telo ešte predtým, ako som ho videla.

Po príchode do Jingzhou, sme išli rovno na seminár. Keď sa Učiteľ objavil na tribúne, bola som veľmi nadšená. Mníška sa posadila vedľa mňa. Povedala mi: „Práve som videla Bódhisattvu Avalókitéšvaru, zjavila sa ako 13 alebo 14 ročná a mala na sebe zlaté náušnice. Je taká dôstojná a nádherná! Bódhisattva sa objaví všade tam, kde Učiteľ rozpráva. Keď Učiteľ hovorí o Budhovom Zákone, objaví sa obraz Buddhu. Keď Učiteľ hovorí o Bódhisattve Avalókitéšvare, objaví sa obraz Bódhisattvy Avalókitéšvary, s rukami, ktoré stále vyžarujú farebné svetlá. Miestnosť naplnilo toľko Falunov, že sú ako snehové vločky.“ Tejto mníške bolo už v ranom veku povedané, že keď sa stane budhistickou mníškou, bude schopná vidieť Bódhisattvu Avalókitéšvaru. Domnievam sa, že to bol Budha, ktorý ju priviedol k Dafa. Neskôr mi povedala: „Už viac nebudem budhistickou mníškou. Budem praktizovať iba Falun Gong. Učiteľ je Budha, prišiel na svet zachrániť ľudí.“

Po dvoch prednáškach už mníška pochopila, že Učiteľ učí Budhov Fa a kultiváciu. S pocitom, že po toľko rokov bola budhistickou mníškou bez skutočného pochopenia toho, v akej škole praktizovala, nemohla si pomôcť a rozplakala sa.  Posledný deň prednášky Učiteľ zodpovedal na otázky od študentov. Vzhľadom k tomu, že mníška stále plakala a nezostávalo veľa času, išla som sa na to opýtať Učiteľa. V tej chvíli Učiteľ sedel na pohovke, napravo od rečníckeho pultu. Pozrel sa na mňa láskavo. Išla som pred Neho a povedala som: „Učiteľ, je tam mníška a nevie čo má robiť. Plače.“ Učiteľ mi povedal: „Choď a povedz jej, že je to rovnaké.“ Práve som chcela odísť, keď Učiteľ povedal: „Vráťte sa, choďte priveďte ju sem.“ Šla som nájsť mníšku a obe sme išli smerom k rečníckemu pultu. Keď sme sa dostali do blízkosti pultu, mníška naraz pokľakla a sklonila hlavu. Z očí jej tiekli slzy. Učiteľ zostúpil a pomohol jej vstať, hovoriac: „Nebuďte takáto.“ Pomohol mníške dostať sa až k pohovke. Kvôli emóciám nebola schopná povedať ani slovo. Iba sa opýtala: „Čo mám robiť?“ Učiteľ sa na ňu pozrel, ukázal k rečníckemu pultu povedal jej: „Všetci sú tu. Bódhisattva Avalókitéšvara a Šákjamúni, všetci sú tu.“ Po vypočutí si Učiteľových slov bola mníška šťastná. Chápala, že Bohovia a Budhovia z nebies všetci prišli na pomoc Učiteľovi v šírení Zákona a zachraňovaní ľudí! Cítila sa taká šťastná, že mala možnosť počuť učenie Učiteľa a získať Dafa! Naozaj, aké šťastie!

Raz po prednáške, bolo to o deviatej hodine večer, sme sedeli v poslednom rade a vychádzali sme ako prvé. Vonku pršalo. Kráčali sme preč od prednáškovej sály a potom sme uvideli Učiteľa, ako sa objavil za nami v daždi. Potom som nahlas zakričala: „Nie je to Učiteľ?“ Učiteľ počul môj hlas a otočil sa, aby nás s úsmevom pozdravil. Sledovala som Učiteľa, ako kráčajúc mizol v daždi. V tú chvíľu som sa cítila previnilo a prebehla mi hlavou myšlienka, prečo miestni praktizujúci nezariadili pre Učiteľa odvoz autom. Ako sme mohli dovoliť, aby šiel Učiteľ v daždi? Všetci ostatní majstri qigongu chodili vždy autami sem a tam, ale náš Učiteľ kráčal v daždi.

Tento nezabudnuteľný zážitok zostal dodnes živý. Je to akoby sa to udialo včera. Vážte si dnešnú príležitosť. Čakali sme na ňu po tisíce rokov. Nedovoľte, aby táto príležitosť odišla!

 

Článok v angličtine: http://en.minghui.org/emh/download/publications/Our%20Teacher.pdf