Dávať si pozor na každú myšlienku

(Minghui.org) Som slobodná praktizujúca. Kolegyňa v mojej kancelárii sa ma zrazu z ničoho nič spýtala: „Máš nejaké plány vydať sa?“ Odpovedala som: „Nie, žijem so svojou matkou a je to pre mňa v poriadku.“ Navrhla, aby som o tom porozmýšľala.

V tom čase som tento krátky rozhovor nebrala vážne, ale neskôr sa v mojej mysli vynorila myšlienka. „Čo ak som zaostala a nedokážem nasledovať Majstra a vrátiť sa do môjho skutočného domova s mojou matkou? Žiť bez nej by bolo osamelé. Čo by som potom spravila?“ Plakala som, keď som na to čo i len pomyslela.

Objavila sa ďalšia myšlienka: „Máš Majstra a Dafa, každý život má svoju vlastnú predurčenú cestu, Majster ju usporiadal pre každého praktizujúceho, takže sa nemusíš obávať.“ Upokojila som sa a nerozmýšľala som o tom už viac.

Ďalšia kolegyňa mi inokedy povedala: „Mala by si uvažovať o manželstve. Tvoja matka je už dosť stará, nebude s tebou celý tvoj život. Čo budeš robiť, ak budeš žiť sama? Musíš mať spoločníka.“

Tentokrát som tomu začala venovať pozornosť. Povedala som svojej matke, ako som sa cítila, keď ona spolu s mojou sestrou minulý august odišli: „Mala som slzy v očiach. Cítila som sa v srdci osamelo.“ Plakala som, keď som jej to hovorila. Povedala som: „Mama, prosím, kultivuj sa dobre a nasleduj Majstra do tvojho opravdivého domova.“

Všimla som si, že moje slová – žiadajúce ju, aby dobre praktizovala – neboli zamerané na podporu jej spravodlivých myšlienok, ale boli povedané z mojej obavy, že budem bývať sama. Moja pripútanosť k náklonnosti medzi matkou a dcérou bola silná. Musela som sa jej zbaviť.

Moja matka má 78 rokov a žila so mnou posledných päť rokov. Okrem toho, že sa o mňa starala, študuje Fa. Môj domov je skupinové miesto pre štúdium Fa. Zúčastňuje sa skupinového štúdia Fa každé ráno a večer. Vysiela spravodlivé myšlienky štyrikrát denne a robí cvičenia každé ráno. Má dobré zdravie a vyzerá, akoby mala čosi cez 60 rokov.

Začala som o tom všetkom dôkladne uvažovať a všimla som si, že mám pripútanosť, ktorej som sa sama nezbavila. Moja matka sa dobre starala o môj život a všetko pre mňa dobre usporadúvala, čo znamenalo, že som toho doma nemusela veľa robiť. Niečo také bežné, ako zaplatenie účtu za služby, bol pre mňa veľký problém. Stala som sa na nej veľmi závislá. Uvedomila som si, že som v skutočnosti sebecká a nechcela som za to vziať zodpovednosť.

Majster povedal:

„Odteraz, čokoľvek robíte, mali by ste najprv brať ohľad na druhých, aby ste dosiahli pravé osvietenie sa k nesebeckosti a altruizmu.“ („Neopomenutie v povahe Budhu“, Základy pre ďalší pokrok)

Nevenovala som pozornosť svojej závislosti na nej a stalo sa to zvykom. Mohlo sa to stať medzerou, ktorú mohli využiť staré sily.

Prestala som sa obávať o problém s manželstvom a nechala som to tak. Pomyslela som si, že keď budem slobodná, bude to prospešné pre moju kultiváciu na základe môjho súčasného prostredia a kultivačného stavu. Hovorila som si, že je v poriadku mať chlapca, chodiť s ním, ale nevydať sa. Tieto občasné, prchavé myšlienky, pozvali otázky ohľadom môjho slobodného stavu.

Nechcela som, aby si iní mysleli, že sa nevydám kvôli praktizovaniu Falun Gongu, takže som nikdy nepovedala, že budem navždy slobodná. Povedala som len, že som zatiaľ nestretla toho pravého. V skutočnosti mnoho ľudí zostáva slobodných. Takže moje obavy, že iní vznesú túto otázku voči mne, boli pravdepodobne len mojím vlastným problémom. Je možné, že moja mentalita nebola spravodlivá, že zakrývala pripútanosť k žiadostivosti, ale ja som si hovorila, že to je preto, že nechcem, aby si iní vytvorili negatívny dojem o Dafa.

Majster povedal, že naše životy nemožno oddeliť od kultivácie. Všetko, s čím sa stretneme, je časťou našej kultivácie. Pokiaľ dokážeme veci pochopiť a pozerať sa dovnútra, Majster nám dá v danej otázke náznak.

Keď rozumieme našim pripútanostiam a prekonáme ich, umožníme, aby negatívne veci mali pozitívny účinok Ak by sa táto vec neprihodila, nevšimli by sme si ten nedostatok a nezlepšili by sme sa v tej oblasti. Preto musíme venovať pozornosť všetkým problémom, ktoré nás robia nešťastnými alebo znepokojenými, aby sme sa mohli zlepšiť.