Šprintovanie, aby som dobehol ostatných

Najváženejší Majster a drahí spolupraktizujúci. Je to česť podať vám správu  o kultivácii v tomto významnom čase, kedy Falun Dafa oslavuje svoje 25. výročie predstavenia sa verejnosti.

Moje zdieľanie má názov „Šprintovanie, aby som dobehol ostatných “

Majster povedal:

„Keďže čas tak extrémne tlačí, uvažovali ste o tom, čo sa stane s tými, ktorí sa nekultivovali dobre? Niektorí ľudia stále majú šancu, ale niektorí ju už nemajú. Pre niektorých ešte stále zostáva nejaký čas a pre niektorých je jedinou nádejou šprintovať.“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii na západnom pobreží 2015)

Keď som na začiatku získal Dafa, jeden z hlavných dôvodov prečo som chcel praktizovať, bola rýchlosť, akou môžem dosiahnuť dovŕšenie a opustiť tento svet. Tí, ktorí sú usilovní, môžu dosiahnuť dovŕšenie za dva roky. Výborne, takže len musím byť usilovný. Vytlačil som si Majstrov článok „Opravdivá kultivácia“ (Hong Yin I) a umiestnil som si ho nad posteľ. Bola to prvá vec, ktorú som čítal, keď som ráno vstával a posledná vec, ktorú som čítal predtým, ako som zhasol svetlo. Zhuan Falun som mal so sebou všade. Vždy som si vyberal kabát s najlepším vreckom na našu knihu. Keď som šoféroval, stále som si púšťal prednášky. Vždy. Keď som mal voľný čas, robil som kópie audio nahrávok aj ostatným. Neznášal som sprievody, ale praktizujúci ich pripravili, nuž keď je to pre Dafa, išiel som. Zdravotné festivaly na propagáciu Fa, dobre, pôjdem tam, pocestujem sem, poletím tam. Čím viac fyzickej bolesti, čím viac krvi preliatej z karmického čistenia, čím hlbšie bolo zasiahnuté srdce a čím viac som bol psychicky zdevastovaný, výborne, tým lepšie. „Len mi to sťaž, Majster, som v poriadku.“ „Ďakujem Majster, sem s tým.“ Nič mi nevadilo, lebo som išiel dosiahnuť dovŕšenie v dvoch rokoch.

To bolo v roku 1998, rok predtým, ako sa začalo prenasledovanie. No keď sa prenasledovanie začalo, zabudol som na svoj dvojročný cieľ. Boli tu bytosti na záchranu a zlo na odstránenie. Spomínam si na noc 19. mája 2001. To bol deň, keď Majster vyučoval Fa v Ottawe v Kanade a učil nás, ako vysielať spravodlivé myšlienky. Keď som prišiel naspäť na hotel, padol som do postele a plakal som, lebo som vedel, že toľko bytostí bude nami zničených. Hovoril som nahlas ku všetkým, kto ma mohol počuť. Nerob to, počúvaj môjho Majstra, lebo ak nie, odstránim ťa. Rozhodol som sa počkať, kým to všetkým bytostiam formálne poviem a až potom pokračovať vo vysielaní spravodlivých myšlienok. Raz, keď som sa vrátil do Toronta, napísal som list pre všetky bytosti a išiel som k útesu nad jedným z veľkých jazier v Severnej Amerike. Neplakal som už, ale prečítal som nahlas a jasne svoj list. Papier a mraky sa ligotali zlatým svetlom. Keď sa mraky jemne nazbierali pred útesom, veril som, že obecenstvo sa zišlo. Poprosil som všetkých, aby prestali zasahovať, keďže my praktizujúci Dafa nebudeme váhať pri nasledovaní Majstra a pri odstraňovaní tých, ktorí by mali byť odstránení.

Keď sa pozriem späť na ten čas, pamätám si, že som bol inou bytosťou. Bol som mladý človek, ktorý nemal vlastne žiaden bežný majetok či zodpovednosti. Mal som iba Fa a to ma napĺňalo každý deň. Keby som ho nemohol čítať, počúvať alebo recitovať, tak som sa stále očisťoval, ako to robíme pred vysielaním spravodlivých myšlienok. Keď prišiel môj dvojročný termín a náprava Fa tlačila dopredu, začal som bojovať s ťažkosťami.

Majster povedal: „Udržiavanie tradície Dafa, obhajovanie princípov kultivácie Dafa a zotrvávanie v opravdivej kultivácii sú dlhodobými skúškami pre každého učeníka Dafa.“ („Opustite ľudské pripútanosti a pokračujte v opravdivej kultivácii ”, Základy pre ďalší pokrok)

Vždy keď som čítal ten článok, otriaslo to mnou. Toto znie vážne a mimo moje pochopenie. Čo znamená „dlhodobo“? Dokážeme to všetci? Pochyboval som o tom. Tá myšlienka bola desivá a ja som sa nikdy viac nepozrel do vnútra ohľadom tohto strachu. Ani som nepomyslel na to, že by som mal. Ten pocit bol taký vážny, že som sa nechcel pozrieť dovnútra.

Moju prvú deväťdňovú prednášku som navštívil s dvoma priateľmi, ktorí ma dosť dobre poznali. Keď sme boli uprostred prednášok, jeden z nich mi naznačil, že som jeden z tých ľudí, čo si myslia, že sú výnimoční. Opakovali, že Majster nás vystríha pred týmto postojom. Aj keď som vedel, že majú pravdu, nepočúval som ich a držal som sa tejto pripútanosti. Keď sa obzriem späť, vidím, že to bolo spojené s pripútanosťou k môjmu „dvojročnému cieľu“. V podstate som bol pripútaný k času a k pocitu vlastnej výnimočnosti.

Majster mi skúšal pomôcť hneď na začiatku mojej kultivácie, ale nepočúval som.  Každý malý alebo veľký úspech v kultivácii živili túto pripútanosť. V podstate to bol démon, ktorý rástol a rástol, a dokonca našiel spôsoby ako vysvetliť, aký mám dopad na taký či onaký dobrý výsledok, bez ohľadu na to, ako ďaleko bol. Keď som videl Majstra usmievať sa, veril som, že Majster potvrdzuje moje činy a nie že ma Majster povzbudzuje v kultivácii. Postupne som stratil motiváciu a súcit pomáhať zachraňovať vnímajúce bytosti. V tom čase som to nevedel, ale môj kultivačný stav začal byť veľmi krehký.

V tom čase som bol požiadaný pomôcť Majstrovi a nedokázal som to. Majster potreboval konferenciéra pre Shen Yun a keď sa pozrel na úroveň mojej čínštiny, nebola dosť dobrá. V minulosti som mal veľa príležitostí  a dosť času učiť sa, ale neurobil som to. Namiesto toho som Majstra sklamal. Keď sa ma spýtali, prečo som sa neučil, prvýkrát vo svojom živote som zostal bez slov a nevedel som odpovedať. Počas celej mojej kultivácie sa Majster o mňa staral a urobil pre mňa tak veľa. Keď som bol raz požiadaný o niečo konkrétne, nevedel som to urobiť. Bol som zničený a chcel som iba spať, tak často ako sa len dalo, len aby som si nebol vedomý tej bolesti v srdci. Hlavne som nechcel myslieť na tú položenú otázku. „Prečo si sa neučil?“ Bolo to spojené s mojou kultiváciou a ja som sa nechcel pozerať. Veľmi to bolelo a ja som utekal od tej bolesti a od kultivácie. Pomaly som si našiel ospravedlnenia pre to, aby som menej chodil na štúdium Fa a na aktivity. Nikdy som neprestal skúšať praktizovať, ale moje snahy boli povrchné pokusy o to, aby som sa cítil lepšie a nie skutočné postavenie sa zoči-voči pripútanostiam. Bola to sebecká pripútanosť k túžbe cítiť sa pohodlne.

Začal som unikať do TV programov, ktoré by som nikdy nepozeral, len aby som unikol samému sebe pri pozeraní filmu za filmom. Niekedy som pozeral aj dva za sebou. Ako internet rástol, bol som v ňom stratený viac a viac. Stal som sa smutným a mrzutým. Po mnohých rokoch kultivácie som si bol vedomý mnohých princípov Zákona, ktoré mi pomáhali prežiť, ale bez hlbokého rozpustenia sa vo Fa a opravdivej kultivácie súcit nerastie a ja som prešiel od bytia pasažierom na Majstrovej lodi Fa k bytiu niekým, kto spadol a drží sa lana, pričom sa udiera o stranu lode, kým do neho udierajú vlny.

Potom jedného dňa moja žena naliehala, že mám ísť na veľké štúdium Zákona. Prišiel ma navštíviť dlhoročný praktizujúci. Usmieval sa jemne a so znepokojením povedal: „Ako sa máš?“ Obyčajne je to veselý chlapík, ale teraz boli jeho oči smutné. Vedel som prečo a on rozpustil všetky moje pripútanosti. Otvoril som svoje srdce a povedal som mu, že som sa nečinil dobre a prečo. Bol príjemný a láskavý a ponúkol mi pár ľahkých návrhov. Bol to začiatok môjho pomalého vyliezania späť hore do Fa.

To bolo asi pred šiestimi rokmi. V tom čase som mal profesionálnu kariéru v New Yorku, ženu a dve deti. Nebolo také jednoduché študovať Fa celý deň, keď sa vyskytol nejaký problém. Môj život bol 10-krát komplikovanejší na viac než 10-krát komplikovanejšom mieste. Čas na nikoho nečaká.

To bolo stále roky predtým, ako nám  Majster hovoril, že máme šprintovať. Práve som skúšal dostať sa späť na nohy a stáť vzpriamene. Stále som nedokázal vidieť dôvody, ktoré ma dostali do takýchto problémov. Jeden projekt za druhým, so stále väčším odhodlaním, ma zakaždým viedli späť do nápravy Fa. Ale keď neudržíš krok, nemôžeš len tak zázrakom dosiahnuť nový štandard, len preto, že si sa zasa rozhodol byť usilovný. Musíš to dobehnúť na povrchu a zároveň si odkultivovať pripútaností, a ak to nejde dobre, budeš brzdiť projekt a zasahovať do koordinátorov. Všetko je to veľmi vážne.

Raz som bol požiadaný pracovať na projekte, kde bol koordinátor, ktorý ma kedysi napadol. Neveril som im. Boli naozaj v omyle a rozširovali o mne lži. Bol som úplne v práve, keď som im neveril. Ale my nie sme obyčajní ľudia. Sme učeníci Dafa obdobia nápravy Zákona. A je nás len toľkoto. Keď sa rozhodnem nepracovať na projekte kvôli koordinátorovi, to môžem rovno zavolať Majstra a povedať, že jeho usporiadanie nie je dosť dobré. Mohol by som povedať, aby pre mňa usporiadal inú osobu, aby som mu mohol pomôcť. Mohol by som požiadať Majstra, aby vybral inú bytosť, zbavil ich karmy, vyriešiť ich kultiváciu, atď., aby mi boli po chuti. Potom Majstrovi pomôžem. Znie to absurdne, keď to poviem takto. Pravda je taká, že sme tu len my, kto si môžeme navzájom pomôcť. Keď som sa k tomu osvietil, naozaj mi to pomohlo vložiť sa do hocijakého projektu, a už nezáležalo na tom, kto bol koordinátorom. V tomto bode mi tiež bolo jasné, že keď nezáleží na tom, či sa mi to páči alebo nie, nie je dôvod hádať sa. Potom som sa rozhodol už nikdy sa nehádať so svojimi spolupraktizujúcimi.

Som odborník na zdravie a telesnú kondíciu a musím ľudí učiť, ako šprintovať. Je to jedna z najťažších vecí, ktorú bežný človek dokáže. Bolí vás srdce, horia vám pľúca, vyschýna vám v krku, v hlave vám svieti, môžete si vyvrtnúť členok, vykrútiť koleno, spadnúť alebo dokonca vracať. No šprintovanie v kultivácii je oveľa ťažšie. Hlavne keď sa snažíte dobehnúť ostatných. Všetko sa ma snaží zastaviť a náklad, ktorý nesiem, len tak nemizne. Musím ho odkultivovať, veriť Majstrovi a on dá mojim nohám rýchlosť. Aj tak tu ešte nie je garancia, že to dokážem. Snažil som sa naučiť čínštinu a iba teraz som uvidel, ako mi pripútanosť k pohodliu a sebapotvrdzovaniu celé tie roky bránili tvrdo pracovať. Som si istý, že to bolo všetkým zrejmé, len ja som si to nechcel priznať. Musel som zanechať pripútanosť k času, pripútanosť k vlastnej výnimočnosti a uvidieť, že to pohodlie je len ilúzia. Tieto pripútanosti ma skúšali a ničili mňa ako aj bytosti, ktoré sa na mňa spoliehali kvôli ich spáse.

Teraz mi každý deň pripadá nemožný, ako študujem čínštinu, vediem vlastný obchod a pracujem na projektoch potvrdzujúcich Fa. Cítim sa pomalý a nemám ani čas na odpočinok. Len teraz vidím, že sa tak cítim, lebo šprintujem. Som poctený, že mám tú možnosť šprintovať.

Najčerstvejší projekt, na ktorom je mi cťou sa podieľať, je škola Fei Tian v Middletowne na severe štátu New York. Som učiteľ telesnej výchovy. Cieľom tejto školy je byť viac otvorený verejnosti. Uvítame a podporíme deti zo všetkých častí USA. Avšak prvá skupina detí sú takmer všetci praktizujúci Dafa a 90% hovorí po čínsky. Stalo sa to veľkou výzvou, ktorá ukazuje, ako vieme vytvoriť prostredie pre nepraktizujúcich. Je to aj odrazom toho, ako sa vieme prispôsobiť bežnej ľudskej spoločnosti a zachrániť ju. Kladie sa tu dôraz na viacjazyčné prostredie so silnou prítomnosťou americkej kultúry, menovite anglického jazyka. Ako jeden z rodených anglicky hovoriacich som videl, že nám špeciálnu úlohu. Bolo to ťažké prijať, keďže sa akurát snažím učiť sa po čínsky. Prečo bola táto situácia daná mne?

Keď som sa pozrel dovnútra, mal som túto pripútanosť k učeniu sa čínštiny a to živilo moju pripútanosť k vlastnej výnimočnosti. Ale neučím sa čínsky len kvôli tomu, aby som sa stal Číňanom. Učím sa ju kvôli tomu, aby som rozumel viacerým jazykom. To ma prinútilo rozmýšľať viac nad jazykom ako takým. Aký je význam jazyka v náprave ako takej?

Nedávno som videl film. Mimozemšťania navštívili svet, aby odovzdali svoj písaný jazyk ľuďom. Boli to nelineárne písané piktogramy. Obrázky, podobné čínskym znakom, až na to, že ich piktogramy boli škaredé. Práve preto, že neboli lineárne. Čas v našom časopriestore je lineárny. Ale ich jazyk nebol. Tento nelineárny jazyk by mal vplyv na podstatu vlastností, menil ich vzťah k času a priestoru, čím zažívali minulosť, prítomnosť a budúcnosť naraz. Samozrejme, bolo to založené na obmedzenej modernej vede, s obmedzeným porozumením času a priestoru, ale princíp je jasný. Jazyk je veľmi dôležitý. Nie je to iba spôsob ako vyjadriť naše myšlienky a nápady, je to možnosť dať doň kultúru. Nie je to iba komunikácia medzi bytosťami ale aj vytváranie vnútornej štruktúry bytostí a ich komunity, podobne ako tej komunity, ktorú budujeme vo Fei Tian škole v Middletowne.

Po pozeraní tohto filmu som sa pýtal mojej učiteľky čínštiny, praktizujúcej, ako by som mal rozumieť čínskemu jazyku ako celku. Vysvetlila mi, že čínske znaky sú vytvorené z malých znakov, tak ako malé častice vytvárajú väčšiu a väčšiu látku, vytvárajúc mnoho vrstiev vesmíru s nespočítateľnými bytosťami. Čínština má nespočetne veľa usporiadaní znakov a významov. Nie je také príslovie, že obraz má hodnotu tisícich slov? Každý čínsky znak je obrázok. Potom je tu nekonečné množstvo vrstiev a úrovní významov, akými sa dá komunikovať a učiť sa. Navyše skutočný písaný čínsky jazyk je umenie a hovorený jazyk sú hudobné tóny. Moderných neurológov tiež veľmi zaujíma, ako môžu umenie a hudba stimulovať myseľ komplexnejšie než pravidelné štúdium vedomostí. Všetky tie vnútorné ľudské prínosy ležia priamo v dennom používaní čínštiny.

Dôvod, prečo verím, že je to také dôležité je, že Fa je vyučovaný v čínštine a Fa ide napraviť ľudský svet. Keďže nepoužívame nadprirodzené schopnosti v tejto dimenzii, jediná cesta ako môže viac ľudí získať Fa v čínštine, je učiť ich. Odvtedy ako budujeme školu, prebieha táto práca. Nanešťastie kultúra strany pokazila veľa vecí, takže učenie jazyka ako kultúry musí byť robené úplne bez kultúry strany. Preto musím nielen študovať čínštinu, ale musím rozumieť zároveň viacerým jazykom a kultúram, nielen pre vlastné potešenie, ale aby som pomáhal Majstrovi zachraňovať vnímajúce bytosti v širokom rozsahu. Ale nemajú to byť len Číňania. Je tu veľa vecí, ktoré treba robiť správnym spôsobom, raziac cestu budúcnosti pre budúce bytosti.

V súčasnosti som začal vysielať spravodlivé myšlienky do látok v iných dimenziách, ktoré sú spojené s mojimi pripútanosťami k pohodliu a do látok, čo mi bránia učiť sa čínsky. Práve teraz je môj život ťažší a času je tiež menej. Viem, že je to démon, čo sa snaží so mnou zápasiť a rozbiť moju vôľu. Ale nakoniec som si na to spomenul opäť. Berieme ťažkosti ako radosť. Znásobím a zmnohonásobím svoje úsilie.

Vážený Majster a drahí spolupraktizujúci, v minulosti som odbočil z cesty. Už neodbočím. Nezáleží na tom, ako dlho to potrvá a nezáleží na tom, čo to je, musíme to spraviť, počítajte so mnou.

Ďakujem Majster, ďakujem každému.

 

(Zdieľanie skúseností bol prednesené na Konferencii Fa v New Yorku 2017)

Kľúčové slová: