(Minghui.org) Som vo svojej 80-tke a kultiváciu vo Falun Gongu som začala v roku 1997. V priebehu posledných viac ako 20 rokov som mala veľmi veľa skúseností, pri ktorých som sa osvietila a získala som úplnejšie pochopenie učení Fa. Pri spätnom pohľade nemôžem inak, len si ceniť Majstrovu ochranu, pripomienky, vedenie a podporu pri každom kroku na mojej ceste.
Chýbajú mi slová, keď sa chcem pokúsiť vyjadriť svoju vďačnosť. Nasleduje zopár z mojich mnohých skúseností.
Majster povedal:
„Takže či narazíš na dobrú alebo na zlú vec, kým sa kultivuješ v Dafa, všetko sú to dobré veci. Určite je to tak.“ (Vyučovanie Fa v San Franciscu, 2005)
Poučenie sa z dvoch pádov
Prednedávnom som dvakrát spadla. V mojom veku by pády mohli byť pre bežnú osobu vážne, no ja som bola v poriadku.
Po prvýkrát som spadla na chodníku pred čínskou ambasádou. Pri páde som omdlela. Spolupraktizujúca mi pomohla zdvihnúť sa a žiadala ma, aby som zavolala Majstra, no nepočula som, čo mi vravela. Keď som sa prebrala, zistila som, že som zranená po celom tele. Doma som sa pozrela do zrkadla a nespoznala som sa. Moje čelo bolo úplne opuchnuté. Avšak nešla som do nemocnice.
Hoci som nemohla zodvihnúť ani jednu ruku alebo nohu, zotrvala som v štúdiu Fa a v robení cvičení. Po týždni som sa zotavila. Na čele mi vyrástla nová pokožka bez jaziev. Niekto mi povedal, že vyzerám dokonca mladšie a krajšie než predtým. Moja pleť bola skutočne jemnejšia a mala menej vrások.
V jeden deň som podala leták o Falun Gongu žene v strednom veku na parkovisku. Vyzerala, že sa ponáhľa a ignorovala ma. Povedala som jej: „Prosím, vezmi si tento leták.“ Opýtala sa: „Týka sa to Falun Gongu? Povedz mi, čo je na Falun Gongu dobré?“
Spočiatku som si nebola istá, ako jej odpovedať. Povedala som jej: „Máš pravdu. Praktizujem Falun Gong. Vieš uhádnuť, koľko mám rokov?“
Pozrela sa na mňa a povedala: „Sedemdesiat?“ Povedala som jej: „Mám cez 80 rokov.“ Zarazilo ju to a povedala: „Falun Dafa musí byť vynikajúci.“ Potom si vzala leták a súhlasila s výstupom z Čínskej komunistickej strany (ČKS).
Aj v mojom veku dobre počujem a vidím a na tvári alebo na rukách nemám žiadne škvrny zo staroby. Možno Majster urobil niečo, aby som vyzerala mladšie. Bez ohľadu na to, pani vyzerala, že ju Falun Gong veľmi dojal.
Inokedy, s blížiacim sa koncom minulého roka, do môjho mesta prichádzal Shen Yun. Takže som šla von s druhou praktizujúcou vešať brožúry Shen Yunu na dvere ľudí. Vtedy som spadla po druhýkrát.
Keď sa to stalo, ihneď som zavolala na Majstra: „Majster, som v poriadku.“ Nikomu som o páde nepovedala a jednoducho som pokračovala v rozdávaní informácií o Shen Yune. Keď som sa vrátila domov, bolelo ma celé telo a nemohla som si ani ľahnúť na chrbát a už vôbec nie na bok. No pokračovala som v každodennom praktizovaní cvičení a v štúdiu Fa.
Po dvoch alebo troch dňoch som necítila už žiadnu bolesť. Okrem toho bolo moje dýchanie lepšie než predtým. V skutočnosti som po celé roky zažívala problémy s dýchaním kvôli slabému srdcu. Odrazu som nemala žiadne problémy s dýchaním. Cítila som, akoby by Majster operoval srdce.
Prostredníctvom dvoch pádov mi Majster pomohol splatiť karmické dlhy, ktoré som si nazhromaždila v predchádzajúcich životoch.
Ušiam nepríjemné slová
V čínštine je príslovie: „Srdečná rada môže uraziť uši.“ Skutočne, niekedy je pre mňa stále ťažké vypočuť si od druhých radu. Keď som o tom nejaký čas premýšľala, uvedomila som si, že medzi mojou úrovňou a požiadavkami Fa je veľká medzera.
V jeden deň som šla von s druhým praktizujúcim rozprávať sa s ľuďmi a povzbudzovať ich, aby vystúpili z ČKS. Z ničoho nič mi môj spoločník povedal: „Nie si ako praktizujúca. Správaš sa, akoby si kultiváciu nebrala vážne.“
Nezamyslela som sa nad jeho komentármi a len tak som mu odpovedala: „OK, myslela som si, že som vynaložila mnoho úsilia.“ Potom sme šli domov.
Keď som viac premýšľala o tom, čo povedal, cítila som sa nahnevane. Ako to len mohol povedať? Praktizujem Falun Dafa viac ako 20 rokov a som jednou z najstarších dlhoročných praktizujúcich v mojom meste. Po začatí prenasledovania som ani nezaváhala. Som jednou z prvých praktizujúcich, ktorí založili miesto na výrobu informačných materiálov a vyrábala som letáky po mnoho rokov. Počas toho času ma polícia zastrašovala a dokonca sa ma pokúsila uväzniť.
Keď som odišla z Číny, každý deň som chodila von objasňovať pravdu a povzbudzovať ľudí, aby vystúpili z ČKS. Nikdy som nepoľavila. Rozprávala som sa s ľuďmi na turistických miestach ako aj pred čínskou ambasádou. Bola som skutočne rozrušená z toho, čo mi povedal a cítila som sa, akoby som sa niekomu sťažovala.
Koniec koncov som stále kultivujúcou. Vedela som, že to nebola náhoda, keď som počula tieto slová. Musela som sa pozerať dovnútra.
Majster nás učil:
„Ako to vidia bohovia, pre kultivujúceho nie je vôbec dôležité, či má alebo nemá v tomto ľudskom svete pravdu, dôležité je odstraňovanie pripútaností, ktoré pochádzajú z ľudského myslenia, dôležité je presne to, ako počas kultivácie dokážete odstrániť tie pripútanosti, ktoré pochádzajú z vášho ľudského myslenia. (potlesk) Ak dokážete riešiť veci pokojne bez ohľadu na to, aké bezprávie cítite, ak dokážete ostať nepohnutí a nepokúšate sa prísť s nejakou výhovorkou pre seba, potom u mnohých vecí sa ani nebudete musieť hádať. Je to preto, že na vašej ceste kultivácie nie je nič náhodné. Takže keď sa dostanete do horúcej výmeny názorov, ktorá sa niečoho vo vás dotkne, alebo sa dostanete do konfliktu kvôli niečomu, čo sa týka vašich životne dôležitých záujmov, možno tie faktory za tým tam položil Majster. Možno sa rozčúlite iba v prípade, keď niekto povie niečo, čo vás naozaj vyprovokuje, alebo keď zasiahne boľavé miesto. Možno ten človek bol ku vám naozaj nespravodlivý. Ale tie slová nemusel nutne povedať ten človek. Možno som ich povedal ja. (každý sa smeje) Chcem vidieť, ako si vtedy s tým poradíte. Keď budete bojovať s tým človekom, v skutočnosti sa to rovná tomu, akoby ste bojovali so mnou.“ („Vyučovanie Fa v Manhattane“ z Vyučovania Fa na konferenciách – X. časť)
Uvedomila som si, že nemôžem mať negatívne myšlienky k poznámkam praktizujúceho– musím sa len pozerať dovnútra. Keď som to urobila, našla som mnoho pripútaností: nemám rada ťažkosti, vyhľadávam pohodlie, rada sa predvádzam, pozerám sa zhora na ostatných ľudí a snažím sa o mnoho vecí.
Keď sme boli vonku rozdávať letáky alebo rozprávať sa s ľuďmi, sledovala som napríklad čas a všímala si, koľko letákov nám ešte ostáva alebo koľkým ľuďom sme pomohli vystúpiť z ČKS. Zvyčajne som to bola ja, kto vyhlásil, že pre dnešok končím. Obvykle som odišla skôr ako moji spoločníci.
Doma som bola panovačnou a často som sa dostávala do sporov so svojou rodinou. Ako žena som nebola jemná a cnostná. Hoci som povedala, že budem „bežať“, aby som dobehla spolupraktizujúcich, nevstávala som skoro ráno; spala som ďalej a nechala si ujsť niekoľko hodín predtým, než som vstala. Niekedy som trávila zopár hodín hrou šachu so svojou rodinou. Bola som veľmi ponorená do hier a veľmi som sa pri tom zabávala. Zakaždým som to oľutovala, no o niekoľko dní neskôr som hrala znova. Dokonca si ani nemyslím, že by som sa správala ako praktizujúca. Potrebovala som úder od niekoho, ktorý by mi naznačil, že nie som usilovná.
Majstrov súcit
Pozeranie sa dovnútra nie je ľahké. Našla som u seba hromadu problémov, no nebola som si istá, či som rozpoznala základné problémy. Čo to znamená, pokiaľ ide o moje správanie sa v každodennom živote? Zdalo sa, že Majster prečítal moju myseľ a narážala som na čoraz viac skúšok.
Niekedy vo februári tohto roku som šla von s ďalšími troma praktizujúcimi rozprávať ľuďom fakty o Falun Gongu a prenasledovaní v Číne. Jeden z nich sa ma na ceste tam opýtal: „O koľkej dnes skončíme?“ Odpovedala som: „Je mi to jedno. Záleží od vás.“
Na konci dňa, keď sme sa zberali domov, sa k nám priblížila staršia pani. Vyzerala, akoby pochádzala z Číny. Odmietla letáky, ktoré sme jej ponúkli a odmietla vystúpiť z ČKS. Ponúkla som jej CD o odberoch orgánov väzneným praktizujúcim v Číne, no ignorovala ma a šla ďalej. Potom sa otočila a opýtala sa: „Môžete mi povedať, o čom to je? Nechcem si to pozrieť.“
Takže som jej povedala, prečo by ľudia mali vystúpiť z ČKS. Porovnala som ČKS s potápajúcou sa loďou a povedala som, že sa snažím umožniť ľuďom, ktorí sú na palube, aby opustili loď kvôli ich vlastnej bezpečnosti. Povedala som, že komunisti vykonali mnoho zlých vecí a v jeden deň za to budú niesť zodpovednosť. Nikto nechce ísť s nimi nadol. Potom súhlasila s výstupom z ČKS.
Na ceste domov mi druhý praktizujúci povedal, že ak by sme odišli domov skôr, táto pani by premeškala šancu stretnúť nás. Uvedomila som si, že táto žena bola skúškou od Majstra – Majster mi dal „varovanie paličkou“.
V jedno ráno po raňajkách som sa postavila pred Majstrov portrét a s rukami v pozícii Heshi som Majstrovi povedala: „Nečinila som sa dobre. Musím sa činiť lepšie. Chcem sa zlepšiť a byť opravdivou praktizujúcou.“
Keď som sa pozrela nahor, uvidela som Majstra, ako sa na mňa usmieva. Bol to druh úsmevu, aký som nikdy predtým nevidela – taký milosrdný a plný súcitu. Pocítila som teplý prúd prejsť cez moje celé telo a rozplakala som sa. Boli to slzy vďačnosti alebo hanby? Stále si nie som istá. Viem len, že som nemohla zastaviť svoje slzy.
