(Minghui.org) Pre bežného Číňana sú zadržiavacie centrá neznámymi miestami. Kvôli prísnej vládnej cenzúre vedia cudzí ľudia iba veľmi málo o zariadeniach, ktoré sa používajú na zadržiavanie ľudí pred ich usvedčením alebo oslobodením na súde.
Mnoho zadržaných si nechce spomínať na to, čo tam zažili, takže pre verejnosť je ešte ťažšie zistiť, čo sa deje v zadržiavacích centrách po celej krajine.
Čínsky komunistický režim vo veľkom využíva zadržiavacie centrá na celoštátnu kampaň proti Falun Gongu, ktorá začala v roku 1999. Veľa praktizujúcich bolo dočasne držaných v zadržiavacie centrách predtým, než boli odsúdení a poslaní do pracovných táborov a väzení. Mnohí boli zmrzačení, či dokonca umučení na smrť za to, že sa odmietli vzdať svojej viery.
Nižšie sú uvedené podrobnosti o tom, ako zadržiavacie centrá týrajú zadržaných, vrátane praktizujúcich.
Mučenie a bitie
Tieto metódy sú bežne používané políciou na tých, ktorí sú obvinení zo zločinu a odmietajú sa priznať. V zaobchádzaní s praktizujúcimi sa stali normou. Policajti taktiež dostávajú finančnú odmenu za to, ak sa im podarí praktizujúcich donútiť vzdať sa svojej viery.
Policajti vešajú praktizujúce za putá a používajú na ne elektrošoky elektrickými obuškami. Iba tí, ktorí to zažili, chápu, prečo je to peklo na zemi.
Ako postupom času praktizujúci pokračujú v odhaľovaní prenasledovania, takéto bitie a elektrické obušky už nie je vidieť otvorene. Avšak úrady aj naďalej využívajú ostatných uväznených na prenasledovanie praktizujúcich.
Kontrola prostredníctvom prísnej hierarchie
Jednotliví policajti majú na starosti vždy niekoľko ciel, no zvyčajne do nich nevstupujú. Namiesto toho si vyberú jedného z väzňov, ktorý sa stane šéfom cely. Títo ľudia sú zvyčajne bohatí a posielajú policajtom darčeky, prípadne majú ich rodinní príslušníci kontakty na polícii. Väčšina z nich je zapletená do obchodu s drogami alebo úžerníctva. Často chodia dnu a von zo záchytného centra a veľmi dobre vedia, ako systém funguje.
Úrady majú plnú kontrolu nad týmito uväznenými tým, že im dávajú privilégiá a moc nad ostatnými. Títo ľudia plánujú pre ostatných nútenú otrockú prácu, no sami nepracujú. Takisto pre svojich spoluväzňov v cele plánujú každodenný život, vrátane osobnej hygieny, výdajov a financií.
Striktná hierarchia je zjavná napríklad počas jedla, ktoré sa odohráva v troch „válovoch“ – čo je termín, ktorý slúži na postavenie zatknutých do pozície zvierat.
Pri prvom válove sú traja až štyria ľudia, vrátane vedúceho cely a tých, ktorí majú peniaze alebo kontakty s políciou. Jeden až dvaja ľudia ich obsluhujú. Okrem toho, že môžu míňať vlastné peniaze na nákup potravín, môžu míňať aj financie iných podľa vlastných potrieb pre potešenie, keďže majú krytie od polície. Ak sa niekto ohradí, šéf cely mu sťaží jeho bežný život cez ťažkú prácu alebo mu inak sťaží život.
Druhý válov pozostáva zo štyroch až piatich ľudí. Zvyčajne obsluhujú šéfa cely a ostatných z prvého válova. Tiež môžu mať kontakty v radoch policajtov alebo slúžiť ako poskokovia šéfa cely. Títo zatknutí môžu byť trocha ukrátení ohľadom jedla a nemusia ho dostať dosť. Niektorí sú v záchytnom centre už dlho a zoznámili sa s ostatnými; títo môžu jesť sami, či s jedným alebo dvoma ďalšími.
Tretí a najpodradnejší válov zahŕňa novopríchodzích a tých bez peňazí či rodiny a taktiež praktizujúcich Falun Gongu. Dostávajú veľmi málo jedla – kúsok kukuričného chleba a riedku kapustovú polievku a horčičné listy na raňajky po celý rok. Tí, ktorí si to môžu dovoliť, nemajú dovolené kupovať si jedlo sami, namiesto toho ho všetkým kupuje šéf cely. Výsledok je taký, že jedlo im vezmú ostatní.
Platí taktiež pravidlo, že zadržiavaní si navzájom nemôžu dávať jedlo. Iba šéf cely ho môže kupovať a distribuovať. Ich vysvetlenie je také, že záchytné centrum prideľuje iba jeden chlieb na osobu, čo je ďaleko od dostatočného množstva. A tak sú všetci hladní, zatiaľ čo sa zvyšný chlieb vyhadzuje.
Šéf cely využíva kukuričný chlieb a zvyšky jedla z prvého válova na získanie si lojality tých v druhom válove a tiež im tak kompenzuje prácu naviac a starostlivosť o tých z prvého válova.
Práca v záchytnom centre je taktiež založená na systéme válovov. Na ľudí z prvého ostatní čakajú, a taktiež nemusia upratovať a pracovať na smeny. Môžu vziať nováčikom posteľnú bielizeň. Väzni z druhého válova musia robiť na smeny, no nemusia upratovať.
Aj pre spánok funguje odstupňovanie. Šéf cely má hrubé matrace a miesto na spanie pre dvoch ľudí. Ostatní z prvého a druhého válova majú hrubé matrace a miesto pre jedného človeka. V treťom válove sa dvaja ľudia musia natlačiť na miesto na spánok pre jedného a majú spoločnú jednu tenkú prikrývku.
Hoci stratili slobodu v spoločnosti, títo ľudia majú ako šéfovia ciel mnoho privilégií, čo ich povzbudzuje v práci pre funkcionárov. Pohodlnejšie podmienky získavajú ako odmenu za bitie a nadávanie ostatným väzňom a za týranie praktizujúcich Falun Gongu.
Nútená práca
Podľa mojich vedomostí sa s nútenou prácou v zadržiavacích zariadeniach začalo v dobe začiatku prenasledovania Falun Gongu v roku 1999 a pokračuje až do súčasnosti. Okrem šéfov ciel musia všetci zadržiavaní, bez ohľadu na chorobu a vek, robiť každý deň otrockú prácu a dosiahnuť kvótu na produkciu.
Ak kvótu nedosiahnu, bijú ich alebo im nadávajú. Hneď potom, čo vstanú o šiestej ráno, sa tak každý deň stáva pretekom s časom, aby sa stihla spraviť práca.
Väzni sa svoju prácu nedostanú ani cent. Zistil som, že jeden podnikateľ zaplatil za prácu v zadržiavacom centre menej ako by zaplatil bežne v spoločnosti. Keďže väzni takto zarábajú peniaze policajtom, policajti naozaj dbajú na vyrobené množstvo tovaru.
Takýto systém vedie niektorých zadržiavaných k tomu, aby premýšľali o tom, ako zotročiť ostatných po tom, čo sú prepustení, čo berú ako kompenzáciu za to, čím si oni prešli vo väzbe.
Príšerné jedlo a podvýživa
Jedlo v záchytnom centre je nepožívateľné. Denný prídel obsahuje slanú zeleninu na raňajky, horčicové listy, veľkú misku kaše a kúsok kukuričného chleba, takže zadržiavaní nehladujú. Obed a večera pozostávajú z kúska kukuričného chleba a z malej misky kapustovej polievky.
Sú i príležitostné zmeny v jedle. Raz alebo dvakrát do týždňa je na prídel parený chlieb a každý dostane týždenne jedno vajíčko a kúsok mastného mäsa do polievky. Avšak nikto sa ho neodváži zjesť, keďže jedenie tuku po dlhom čase môže vyvolať hnačky.
Mať hnačku je problematické: väzni môžu ísť na veľkú potrebu iba raz za deň; všetko navyše vyžaduje povolenie. Dokonca aj keď povolenie získajú, šéf cely im bude nadávať.
Pri takomto type stravy a pokračujúcej nadčasovej práci trpia zadržiavaní ťažkou podvýživou.
Predražený tovar
Na doplnenie biedneho jedálnička si zadržiavaní často musia prikúpiť predražené jedlo zo zadržiavacieho centra.
Balíček instantných rezancov sa v potravinách normálne predáva za jeden yuan, v záchytnom centre za 1,6 yuanu. Každá cela si však môže kúpiť iba dve škatule instantných rezancov, bez ohľadu na to, koľkí ľudia v cele sú. Ak je tam viac než 15 ľudí, nevyjde na každého a niektorí si musia kúpiť ďalšie predražené jedlo.
Pre porovnanie, parený chlieb stojí vonku 1 yuan a 3 yuany v zadržiavacom centre. Za jeden yuan sa dajú v potravinách kúpiť tri kusy slanej zeleniny, v záchytnom centre len jeden kus.
Záver
Praktizujúci Falun Gongu zostávajú v zadržiavacích centrách len pár mesiacov, kým sú poslaní do pracovných táborov a väzení, takže postupne zabudnú na týranie v zadržiavacích centrách. Avšak tento systém stále spôsobuje praktizujúcim veľké škody na zdraví.
Verím, že ostatní praktizujúci budú môcť pokračovať v zverejňovaní systematického týrania v zadržiavacích centrách, aby tak zabránili páchať policajtom, dozorcom a zadržaným ďalšie zločiny.
