(Minghui.org) Som praktizujúci z Melbourne. Falun Dafa som začal praktizovať v júni 2000. Moje dnešné zdieľanie je o ceste do Hongkongu a o situáciách, ktorými sme prešli pri rozhovoroch s ľuďmi o Dafa a o prenasledovaní v pevninskej Číne.
Plánoval som ísť do Hongkongu na trojtýždenný výlet, hlavne za účelom objasňovania faktov. Moja manželka (nepraktizujúca) a dve deti sa na prvý týždeň pripojili. Moja mama (tiež praktizujúca) a ja sme strávili zvyšok času na rôznych miestach, kde praktizujúci postavili stánky, aby hovorili s ľuďmi o Dafa.
Prvý týždeň sme šli na turistické miesta, napríklad na vyhliadku odkiaľ vidieť celé mesto, alebo sme strávili deň v Disneylande a Ocean Parku.
Všade kam sme išli sme aj s mamou nosili žiarivo žlté tričká. Vedel som, že v niektorých prípadoch ČKS využíva gangy a ľudí, aby obťažovali praktizujúcich v Hongkongu, špeciálne ak majú na sebe Dafa tričká. Preto sme boli opatrní. Keď sme potrebovali ísť niekam v noci alebo ísť oddelene, nosili sme obyčajné oblečenie.
Strávil som mesiace pred týmto výletom tým, aby som zistil, ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorých stretneme. Nemal som veľmi jasno o situácii v Hongkongu, takže som chcel byť pripravený na možné konfrontácie s turistami z Číny, ktorí môžu mať nepochopenia, kvôli propagande komunistickej strany.
Objasňovanie pravdy a stánky na vystúpenie z ČKS
Daný čas na cestovanie sme si vybrali hlavne kvôli sprievodu 25. apríla. Bol tam aj predĺžený veľkonočný víkend, takže tam bolo mnoho turistov z Číny. Hlavná ulica v nákupnom centre bola lemovaná stánkami a uzavretá pre dopravu. Našli sme stánok „Vystúpte z ČKS“, okolo ktorého prešli každú minútu stovky ľudí.
Po chvíľke rozdávania letákov sme začali robiť cvičenia. Keď som začal, uvedomil som si, že to spôsobilo u okoloidúcich rozruch. Skoro každý na ulici ma pozorne sledoval. Asi 20 metrov široká ulica bola úplne plná ľudí, z ktorých väčšina hľadela na mňa.
Ostatní okoloidúci spomaľovali, aby videli, čo sa deje. Najprv som tým bol šokovaný z toľkej pozornosti, čo mi venovali, no cítil som sa pevne zakorenený vo Fa.
Prišiel som k pochopeniu, že tento moment je veľmi vzácny. Ako som sa rozplynul vo Fa, silno som cítil, že Majster ma podporuje. Cítil som svoju energiu vychádzať a pristávať na všetkých okolo mňa. Bol som užasnutý z celého vývoja udalostí.
Zakaždým keď som otvoril oči, boli tam desiatky ľudí, ktorý si scénu fotili a točili na video. Neuvedomil som si, že to, že som západný praktizujúci, je pre tunajšiu verejnosť až taká atrakcia.
Videl som veľa ľudí, ktorí boli nakazení propagandou ČKS. Keď som zachytával útržky z ich reakcií, bolo veľmi jasne poznať, ktorá propaganda ČKS sa v ich mysli usadila. Všetko čo som mohol robiť, bolo ísť dobrým príkladom ako študent Dafa.
Výlety na turistické atrakcie
Disneyland a Ocean Park boli plné turistov z Číny. Keď sme sa prechádzali od dráhy k dráhe, všimol som si rodinu, ktorá o nás hovorila. Stará mama, syn a jeho manželka sa spolu rozprávali, no nikto z nich nevedel, o čo ide. Ani jeden z nich Dafa nechápal, pretože mali rôzne názory vyplývajúce z propagandy, ktorú si o Dafa pamätali.
Keď videli, že sme trojgeneračná západná rodina a prežívame pekné chvíle v parku, pričom máme na sebe tričká Dafa, bolo to v rozpore so lžami v ich mysliach. Nevedeli si vysvetliť celú situáciu. Ich zapálená diskusia trvala asi päť minút. Počas dňa sme sa s nimi stretli ešte veľakrát. Všetko, čo som mohol robiť, bolo ukázať im láskavosť a to, akými ľuďmi vlastne sme.
Na Veľký piatok sme boli v Kowloon parku, kde dvaja s nás cvičili. Bolo tam veľmi rušno, chodili tam rodiny a turisti. Moja mama ukončila cvičenia v stoji a šla pomôcť s deťmi. Mladý policajt sa na sekundu zastavil, pozrel na mňa a pokračoval. Čínsky pár v strednom veku sa posadil oproti nám a po celý čas nás sledoval – hodinu i viac. Keď prišiel policajt, rýchlo zmizli. Uvedomili sme si, že zavolali políciu, no boli v šoku, keď zistili, že policajt nás nejde zatknúť. Tá scéna bola celkom zábavná. Nemohli pochopiť, prečo nás policajt nezastavil. Možno nevedeli, že Falun Dafa sa praktizuje slobodne všade okrem pevninskej Číny.
Ako sme cestovali v okolí nášho bývania, všimol som si, ako sa názor ľudí o nás a Dafa menil. Trocha nás spoznávali. Bolo to, akoby sa ich ostré hrany stále viac obrusovali. Videli sme, že o Dafa začínajú zmýšľať láskavejšie. Na konci nášho výletu nás už zdravili ako priatelia.
Sprievod 25. apríla
Toto bolo po druhý raz, čo som bol v Hongkongu, predtým som tam bol v roku 2001 počas návštevy bývalého vodcu ČKS, Jiang Zemina. Avšak toto bolo po prvý krát, čo som sa tam zúčastnil sprievodu.
Deň sme začali robením cvičení blízko pobrežia. Podporovatelia ČKS boli oproti nám. Okrem toho, že rozširovali lži, hodiny vykrikovali znevažujúce veci. Všetky obrázky na ich plagátoch boli pozmenené a mali na sebe rohy a ostne, avšak vyhlasovali, že praktizujúci Dafa sú tí, ktorí rušia pokoj v Hongkongu.
Po ukončení cvičení sme šli na autobus a mierili na určené miesto pre štart sprievodu. Počas štyroch hodín, za ktoré sme prešli z jedného konca ostrova na druhý, sa ľudia zastavovali, aby videli, čo sa na ulici deje. Skupinu orchestra Tian Guo a súbor s bubnami na pásoch bolo radosť sledovať.
Počas celej trasy tam bolo asi 20 stolíkov ČKS. Všetci kričali zlé veci a vykrikovali do megafónov. Bolo pre mňa celkom jednoduché ignorovať to, keďže som nerozumel, čo hovoria. Stále som sa na nich iba usmial a niekedy som im dal „palec hore“. Keďže všetky slogany, ktoré vykrikovali, zahŕňali „palec dole!, pomyslel som si, že zareagujem týmto spôsobom.
Pohľady ľudí, ktoré som zachytával boli veľmi rozdielne. Niektorí boli úplne v šoku, niektorí kričali obscénnosti, niektorí, ako som si všimol, ani nechceli robiť to, čo robili.
Pozdĺž cesty boli ľudia, ktorí boli zjavnými podporovateľmi ČKS a niektorí z nich sa rozhodli, že spravia scénu.
Policajti, ktorí boli okolo nás, sa činili veľmi dobre.
Dvaja starší muži kričali z plných pľúc. Hovorili veci ako: „Choď domov do svojej krajiny!“ Ukázal som im „palec hore“ a usmieval som sa.
Ešte vystupňovali svoje nadávky.
Jeden z mužov sa vybral mojím smerom, pričom mával rukami, akoby ma išiel napadnúť. Bol som v šoku, no ostával som pokojný.
V momente keď vošiel na ulicu, akonáhle položil nohu na zem, objavil sa mu na tvári prekvapený výraz, akoby dostal elektrický šok. Zamrzol a ustúpil o pár krokov dozadu. O sekundu neskôr sa však otriasol a pokračoval v kriku, no s už menším entuziazmom.
Energia z Dafa bola naozaj silná. Bolo neskutočné stať sa svedkom týchto udalostí. Po ceste sa prihodilo veľa vecí.
Držal som banner a šiel som za bubnami na páse, ktoré hrali celou cestou Dafa piesne. Toto mi veľmi pomohlo udržať si jasnú myseľ, byť vo Fa a sústrediť sa na vysielanie spravodlivých myšlienok. Štvorhodinový sprievod bol únavný a spotreboval som všetku svoju energiu, aby som prišiel do konca.
Zaujímavé bolo, že s mojou mamou sme boli jediní západní praktizujúci v celom sprievode a okolostojaci si nás všimli. Zasvietili im oči a snažili sa na nás upozorniť i svojich priateľov. Tiež si nás chceli vyfotiť. Niektorí vyzerali dosť skrúšene, až kým neuvideli nás, dvoch západných ľudí. V tej chvíli im padla sánka od prekvapenia a následne sa im tvár rozžiarila.
Výzvy, ktoré nasledovali
Niektoré dni boli fyzicky vyčerpávajúce. Vysilenie bolo ťažké vydržať. Všetok čas sme už potom venovali iba Dafa veciam a ja som dokázal cítiť spojenie s Fa, ktoré sa zosilnilo. Moje tretie oko bolo citlivejšie, keď som bol v tomto poli. Počas celej doby tohto výletu som mohol cítiť Majstrovu podporu, povzbudenie a ochranu. Robenie cvičení a štúdium Fa robili všetky tieto veci znesiteľnými.
V jeden deň sme si neboli istí, či budeme schopní mať energiu na to, aby sme odišli z hotela, ani nehovoriac o vydržaní toho všetkého, čo bude nasledovať. Neskôr, keď sme kráčali k vlakovej stanici, ešte stále sme sa nerozhodli, kam v ten deň pôjdeme. Zastavili sme uprostred veľkého otvoreného priestranstva stanice metra. Stále nerozhodnutí, moja mama a ja sme chvíľu zdieľali o tom, čo by sme mali robiť a navzájom sme si pomáhali v tom, aby sme našli odvahu pokračovať. Potom sme si zrazu uvedomili, že nemusíme nikam chodiť. Mohli sme doslova ostať stáť na mieste celý deň a malo by to veľký účinok objasnenia pravdy, keďže všetci okoloidúci sa pozerali na naše Dafa tričká.
Zdieľali sme naše pochopenia a prerazili sme cez veci, ktoré nás brzdili. Ako sme sa o nich rozprávali, cítil som sa ľahšie a ľahšie. Vytvorenie spravodlivého poľa dalo trocha námahy, no naše spojenie bolo znova obnovené a cítili sme, že sa môžeme vybrať na ďalšie miesto.
Úvahy po návrate
Keď som sa vrátil domov po pár týždňoch, mal som jedinečný pocit. Neustále som v mysli videl prichádzať ku mne rôzne tváre a ľudí. Po prvých pár razoch, keď sa to stalo, som si uvedomil, že to boli ľudia, ktorých sme stretli v Hongkongu. Cítil som, že naše stretnutie bolo pre nich výnimočné a bola to pre nich šanca na zmenu myslenia. Bolo to akoby ich rozhodnutie v ten moment zmenilo ich budúcnosť.
Cítil som sa tak poctený, že som mohol pomáhať Majstrovi a vnímajúcim bytostiam.
Cítim, že praktizujúci, špeciálne západní, by mali dávať väčší dôraz na Hongkong. Iba dvaja západní praktizujúci na takom veľkom podujatí, to nie je dosť. Rozdiel, ktorý môže spôsobiť len jediný človek, je obrovský.
Toto je len zopár mojich skúseností. Každý deň sme sa stretávali s rôznymi situáciami, ktoré sa podobali na tie, čo som popísal.
Tieto aktivity boli pre moju kultiváciu veľmi cenné. V minulosti som mával menej zodpovedností a mohol som cestovať niekoľkokrát do roka. Či už to bola konferencia Fa alebo aktivity napríklad v Hongkongu, vždy mi to pomohlo a vytrhlo ma to z mojich vyjazdených koľají v kultivácii.
