(Minghui.org) Od mája 2011 do júla 2014 som bola uväznená v ženskej väznici v Nantongu pre moju vieru vo Falun Dafa. Dozorkyne vo väzení ma týrali fyzicky aj mentálne s cieľom prinútiť ma vzdať sa mojej viery. Vďaka viere v ochranu Majstra Li (zakladateľa Falun Dafa) som jednu po druhej prekonala všetky ťažkosti.
Vymývanie mozgu a mučenie
V ženskej väznici na mňa dozorkyne neustále vyvíjali nátlak. Každý deň od 8:00 ráno do polnoci sa pri mne striedali, zastrašovali ma a urážali ma. Nútili ma sledovať videa, ktorá očierňovali, hanobili a urážali Majstra Li a Dafa, vrátane zinscenovaného „upálenia na Námestí nebeského pokoja“.
Vyžadovali odo mňa, aby som spísala svoje skúsenosti a napísala kritické komentáre podľa ich požiadaviek. V opačnom prípade so mnou zle zaobchádzali, zastrašovali ma a urážali ma. Nútili ma stáť dlhý čas a dokonca ma aj zbili.
Dozorkyňa menom Wei Guangsu mi povedala: „Nás je veľa, no ty si sama. My sme mladí a ty stará. My sme zdraví, ale ty si chorá (v tom čase v dôsledku dlhotrvajúceho týrania moje telo prejavovalo isté choroby). Môžeme s tebou takto zaobchádzať každý deň.“
Ďalšia dozorkyňa menom Chen Jing, ktorá je teraz zástupkyňou inštruktora administratívneho oddelenia ženskej väznice v Nantongu, ma 20 až 30 krát udrela hrubou papierovou rolkou. Keď som jej prestala venovať pozornosť, celou silou mi zatlačila na ľavú kľúčnu kosť a zakričala: „Nebudeš mať žiadne dôkazy, že som ťa zbila.“
Nehľadiac na to, akí krutí ku mne boli, trvala som na tom, že v noci v posteli budem recitovať Fa, keďže som sa dokázala upokojiť a potom si na neho spomenúť. Spoluväzenkyne, ktoré ma mali sledovať, nevedeli, že študujem, keďže si mysleli, že spím. Vo vnútri som vedela, že jediné, na čom záleží, je zostať usilovná a neustále posilňovať svoje spravodlivé myšlienky, aby som mohla odstrániť zlé faktory za dozorkyňami.
Väzenie dovoľovalo návštevy raz mesačne. Moje dcéry, sestry a bratia boli všetci veľmi zaneprázdnení. V podstate chodievali raz za štyri či päť mesiacov.
V tom čase na mňa dozorkyne zúrivo vyvíjali nátlak a bili ma. Pokúsili sa donútiť ma vzdať sa svojej viery a podpísať prehlásenia hovoriace, že nebudem praktizovať Falun Dafa. Ja som sa pevne držala svojej viery v Majstra a Dafa.
Jedného dňa mi povedali, že ma prišla navštíviť rodina, hoci ešte nebol deň plánovanej návštevy. Pomyslela som si, že to je dobrá príležitosť na odhalenie zločinov dozorkýň vo väzení.
Moja mladšia aj staršia sestra ma prišli navštíviť. Rozprávala som sa s nimi cez telefón spoza sklenenej bariéry. Telefón bol odpočúvaný, no ja som na to nemyslela. Povedala som sestrám o tom, ako ma dozorkyne bijú. Sestry odišli s plačom.
Nasledujúci mesiac, v deň plánovanej návštevy, mi povedali, že ma prišla navštíviť rodina. Prišiel aj môj starší brat. Zodvihol telefón a okamžite sa opýtal: „Ako sa tam máš?“
Brat mi potom povedal, aby som sa ich nebála. Dozorkyniam povedal: „Takto si robíte svoje povolanie? Zneužívaním svojej moci a prenasledovaním dobrých ľudí?“ Brat vedel, že telefón je odpočúvaný. Z jeho slov mi bolo jasné, že vynadal dozorkyniam.
Keď som sa vrátila do svojej cely, dozorkyne úplne zmenili svoj prístup ku mne. Opísali mi, ako môj brat stál na chodbe a karhal ich, pričom chodba bola plná ľudí, ktorí prišli navštíviť svojich blízkych. Jedna dozorkyňa mi povedala: „Tvoj brat má silný charakter.“
Odopieranie toalety
Jedného dňa pri práci v dielni som mala bolesti brucha a chcela som použiť toaletu. Toaleta v dielni bola v tom čase zablokovaná. Išla som sa spýtať dozorkyne v službe, či môžem použiť toaletu na druhom poschodí. Dielňa, v ktorej som pracovala, bola na treťom poschodí.
Službukonajúca dozorkyňa mi nedovolila ísť na toaletu. Zámerne mi spôsobovala ťažkosti. Stála som vedľa nej a čakala. Kým som tam čakala, iné väzenkyne si tiež žiadali povolenie použiť druhú toaletu a bolo im to dovolené. Čakala som zhruba pol hodinu.
Väzenkyňa, ktorá ma mala sledovať, povedala tej dozorkyni, že som mala žalúdočnú nevoľnosť a že mám pravdepodobne hnačku. Dozorkyňa sa na mňa pozrela a o desať minút neskôr mi dovolila použiť toaletu.
Uvedomila som si, že to, že mi nedovolili použiť toaletu, je tiež formou prenasledovania. Musím odmietnuť ich prenasledovanie, takže som sa rozhodla zahájiť hladovku.
Nasledujúceho dňa na obed dozorkyne sledovali, či som jedla alebo nie. V čase obeda nikto nesmel ostať v dielni. Väzenkyňu, ktorá ma mala sledovať, som doprevádzala na obed, ja som však nejedla.
Po návrate do dielne si ju zavolala vedúca dozorkýň a pýtala sa jej na moju hladovku. Tá jej povedela, že službukonajúca dozorkyňa mi včera nedovolila použiť toaletu v čase potreby. Pokračovala som v hladovke do poobedia tretieho dňa.
Vedúca dozorkyňa a dozorkyňa, ktorá mi nedovolila použiť toaletu, si ma zavolali do kancelárie. Vedúca dozorkyňa povedala: „My mladí ľudia sme bezohľadní. Spravili sme chybu, že sme ti nedovolili ísť na toaletu. Prosím, odpusti nám.“ Nepovedala som ani slovo.
Vedúca dozorkyňa ukázala na druhú dozorkyňu a povedala: „Ty sa tiež ospravedlň.“ Dozorkyňa sa mi ospravedlnila.
Bola som odsúdená na päť rokov vo väzení. V poslednom roku, keď som mala byť prepustená, sa ma dozorkyne opäť pokúsili donútiť vzdať sa mojej viery. Nútili ma pozerať videá očierňujúce a urážajúce Majstra Li a Dafa. Keď vložili kazetu do prehrávača, postavila som sa a povedala som: „Nechcem to vidieť. Všetko je to falošné a lživé.“ Odišla som z cely.
Moja viera mi pomohla dostať sa cez to
Bola som prepustená z väzenia a konečne slobodná.
Prenasledovanie je také zlé, že človek sa bojí o svoj život. Čeliac takému strašidelnému prostrediu, človek môže mať pocit beznádeje. Bolo naozaj ťažké prekonať toto prenasledovanie. S mojou vierou v Majstra a Dafa som dokázala prekonať tieto ťažkosti.
