(Minghui.org) Ak by som to nezažila sama na vlastnej koži, nikdy by som si nevedela predstaviť krutosť mučenia a psychického týrania v diabolskom Zadržiavacom centre č. 2 v Harbine v provincii Heilongjiang.
Vyzlečení donaha a nútení skákať
Pretože praktizujem Falun Gong, bola som zatknutá a vzatá do Zadržiavacieho centra č. 2 v meste Harbin. Každý, kto tam bol uväznený, či už bol alebo nebol praktizujúcim Falun Gongu, bol najprv podrobený ponižovaniu pri prehľadávaní. Priebeh je taký, že dvaja väzni najprv novému zadržiavanému vyzlečú všetko oblečenie pred desiatkami ďalších väzňov, následne ho prinútia trikrát vyskočiť s nohami naširoko od seba. Spoluväzni potom prehľadajú ich intímne partie, či tam niečo neukrývajú.
V niektorých prípadoch dozorcovia dajú všetko oblečenie praktizujúcich, vrátane ich spodnej bielizne, policajnej stanici, kde boli zatknutí. Predtým, než im ich rodiny pošlú nové oblečenie, nemajú nič, čo by si na seba dali a musia prosiť o odhodené veci od ďalších uväznených.
Všetci dozorcovia, muži i ženy, môžu sledovať praktizujúcich pomocou kamier, ktoré sú nainštalované v celách.
Vždy keď praktizujúci opustí celu a potom sa vráti, či už ide na stretnutie s právnikom, alebo odpovedať na otázky policajtov, spoluväzni ho znova vyzlečú a prinútia ho skákať pred ostatnými, aby ho ponížili.
Fyzické mučenie
Počas prvých niekoľkých mesiacov, keď sme tam prišli, nás nútili vstávať o 4:00 ráno a sedieť vzpriamene na malej stoličke, bez toho, aby sme sa po celý deň pohli. Jediný krát, keď sme sa mohli pohnúť, bola návšteva toalety. Po ceste nás však strážnici nútili zohýbať sa počas kráčania.
Každý mohol použiť toaletu 5 až 6 krát do dňa, no len na dve minúty. Ak ste neskončili v stanovenom čase, dozorcovia vás odvliekli z toalety.
Dokonca aj keď mali niektorí praktizujúci problémy s vyprázdnením celé týždne, či mesiac, dozorcovia ich stále nútili jesť tri jedlá denne. Inak ich násilne kŕmili.
Všetko, čo sme dostali na jedenie, bola riedka zeleninová polievka. Kvalita jedla stúpla iba vtedy, keď prišiel niekto zvonku na návštevu. Po tom, čo návšteva odišla, mali sme znova to isté.
Strážnici nedovolili praktizujúcim Falun Gongu s nikým prehovoriť. Ak našli dvoch praktizujúcich rozprávať sa alebo si navzájom pomáhať, museli čistiť toalety od rána do večera po niekoľko dní. Spoluväzni ich mohli biť a nadávať im, kedykoľvek sa im zachcelo.
Bolo to tam také preľudnené, že v celách sme mohli spať len na boku, všetci sme boli natlačení na sebe na zemi na dlážke. Mala som problémy s dýchaním a boleli ma boky a nohy. Bolo veľmi ťažké takto zaspať.
Pri vchode do každej miestnosti bola krabica na návrhy zlepšení, no bola to len dekorácia, keďže nikto z nás nemohol dostať pero ani papier a nikdy nám ani nedovolili vyjadriť svoje obavy či sťažnosti.
