(Minghui.org) Som praktizujúca Falun Dafa z Nemecka. Keď som bola ešte dieťa, sestra mi povedala o Bohu a o Ježišovi a o tom, že jedného dňa sa na Zem vráti Spasiteľ, aby zachránil ľudí. Povedala mi, že v srdci budem vedieť, kedy príde. Mávala som tieto príbehy veľmi rada a bola som presvedčená, že sa raz naplnia.
V roku 1997, mala som vtedy 17 rokov, mi sestra ukázala Falun Dafa. Na jej univerzite bola Číňanka, ktorá organizovala kurz pre tých, ktorí majú záujem. Avšak keď mi o Falun Dafa povedala prvýkrát, nechcela som sa to učiť, pretože už ma učila iné cvičenia, ktoré som nevedela cvičiť. Nechcela som sa zas učiť niečo nové. O nejaký čas mi s entuziazmom vysvetlila, že toto bola cesta, ktorú vždy hľadala. V tej dobe už cvičila cvičenia pravidelne s ostatnými. So zvedavosťou som teda navštívila cvičenie a bolo to pre mňa veľmi zaujímavé, ako som tam cvičila piate cvičenie spolu s ďalšími 30 ľuďmi. Už ako dieťa som vedela urobiť lotosovú pozíciu, aj keď som nebola až taká šikovná v iných oblastiach. Takže to nebola náhoda.
Krátko potom vyšla nemecká verzia Čuan Falunu. Keď som ju po prvýkrát čítala, vedela som, že to bola cesta, ktorú som hľadala a chcela som začať kultiváciu. Našla som zmysel svojho života. Chápala som, že veci, ktoré sa nám v živote stanú, nie sú náhodné, naopak, sú dobrou príležitosťou učiť sa a zlepšovať.
Tým, že som sa prispôsobovala vesmírnym charakteristikám „Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť“, bola som rýchlo schopná vystopovať malé pripútanosti, opustiť ich a správať sa k iným s láskavosťou. Cítila som, že moje okolie sa stalo harmonickým. Dokonca aj ráno, keď som sa zobudila, bola som taká šťastná, že som cítila šťastie ako látku vo svojom tele, ktorá preniká všetkými pórmi.
Po prečítaní si Čuan Faluna som si uvedomila, že pitie alkoholu nie je pre kultivujúceho správne. Nechcela som škodiť vlastnému kultivačnému procesu, a tak nebolo ťažké prestať piť alkohol. No keďže v mojom veku bola bežná vec, že človek išiel von na drink s priateľmi, táto otázka padla zakaždým: prečo už nepijem alkohol? Avšak ja som nevedela odpovedať bez toho, aby sa mi smiali. Čím viac som sa tej otázky obávala, tým viac sa objavovala. Pri oslave mojej promócie bolo normálne, že študenti si na záver vypijú. Nechcela som byť zas outsiderom a vypila som malý pohárik.
No hneď potom som pocítila, že som zradila Majstra. Prisahala som si, že sa už nikdy alkoholu nedotknem, dokonca i keby ma všetci nazvali bláznivou a smiali sa mi. Táto myšlienka bola veľmi silná a moje rozhodnutie bolo pevné a bez pochybností.
Po prejdení touto skúškou bolo už len veľmi zriedkavé, že by sa na mňa niekto pozrel s výsmechom, lebo nepijem, a mňa to už viac nevyrušovalo. Naopak, často som stretávala ľudí, ktorí tiež nepili. Keď moji kolegovia napiekli čosi do kancelárie, vždy dávali pozor, aby nepoužili alkohol.
Začiatok prenasledovania a túžba objasniť skutočné fakty
Potom, čo začalo prenasledovanie v Číne v roku 1999, som si najskôr myslela, že nemá so mnou veľa dočinenia. Pokračovala som v kultivácii ako dovtedy a myslela som si, že je to len dočasná situácia. V nedele som so sestrou robila cvičenia a študovala Fa. Bol to pre mňa najlepší deň v týždni. Začala som sa obávať, keď sestra prinášala stále viac správ o prenasledovaní praktizujúcich v Číne, ktorí boli odvedení do pracovných táborov, no nevedela som, čo robiť.
Takto to šlo po niekoľko rokov. Bolo to tak až dovtedy, čo som čítala Základy pre ďalší pokrok II., keď som si uvedomila, že moja kultivačná cesta je neoddeliteľne prepojená s potvrdzovaním Fa a s vysvetľovaním faktov o praxi a o prenasledovaní.
Po prvýkrát som pochopila, že sú staré sily, ktoré chcú ľudí zničiť a že je mojou zodpovednosťou tu v zahraničí vzdelávať ľudí o tom, čo sa deje v Číne, aby mohli byť zachránení.
Keďže pre mňa nebolo ľahké hovoriť s ľuďmi a ani som nevedela, čo špecificky robiť na potvrdzovanie Dafa, moja sestra mi krok po kroku pomáhala. Niekedy sme zbierali podpisy v neďalekom meste a pomáhala som prekladať články pre webstránku Minghui. Postupne som stratila svoju hanblivosť voči ľuďom. No časom som cítila, že to bolo stále málo a zúfalo som premýšľala, čo by som ešte mohla spraviť. Niekedy som cítila, že sa snažia zasahovať určité faktory, ktoré poškodili i môj počítač a tlačiareň. No ak som ostala pokojná a vysporiadala som sa s problémami so spravodlivými myšlienkami, bolo to vždy rýchlo vyriešené.
Pochodový orchester Tian Guo – Opustenie strachu a hnevu a prevzatie úloh
Keď bol v roku 2006 založený európsky pochodový orchester Tian Guo, moja sestra mi povedala, že sa k nemu i so svojou rodinou pripojí. Keď mi navrhla pripojiť sa tiež, váhala som. Keď som mala 10, začala som hrať na klarinet, no keď som mala 19, prestala som, pretože vystúpenia v pivných stanoch ma znechucovali a takmer všetci, ktorí hrali v hudobnom klube, boli už starší.
V skutočnosti som si vyvinula hlbokú averziu voči hraniu v kapele. Keď sa sestra vrátila z prvého workshopu, povedala mi, že hľadajú učiteľku pre klarinet. Ihneď ma zasiahla ďalšia pripútanosť: Nechcela som byť zodpovednou osobou a určite nie učiteľkou. No premýšľala som potom, aký je môj skutočný cieľ v tomto živote a prečo som ako dieťa začala hrať na klarinet. Spomenula som si, že náhody neexistujú a uvedomila si svoju zodpovednosť.
Teraz som členkou pochodového orchestra Tian Guo už 12 rokov a zažila som počas posledných rokov vzostupy aj pády. Všetko, čo som dala do účasti na vystúpeniach a do zlepšenia hudobného prejavu klarinetistov, mi v kultivácii veľmi pomohlo, aby som sa mohla stať zrelšou a opustiť po kúsku svoje ego.
Najprv som bola často znechutená nedostatkom hudobných vedomostí mnohých hráčov a občas som bola na hranici vzdania sa. No potom som pochopila princíp. Keď vidím nedostatok, mala by som ho napraviť, pretože keď to vidím, je to moja zodpovednosť. A nie je to výborná príležitosť odkultivovať svoju netrpezlivosť, sťažovanie sa a hnev? Vždy keď som vytrvala a snažila som sa ešte viac, stala som sa pevnejšou a mohla som sa vysporiadať s problémami jednoduchšie. Moja vôľa sa tiež posilnila, keď boli iní hráči nespokojní alebo nezdieľali moje pochopenie.
Vydržanie a opustenie emócií
Moja mama dostala v roku 2011 silný kašeľ. Po mnohých vyšetreniach u rôznych lekárov, ktorí nemohli nájsť nič nezvyčajné, navrhol rodinný lekár celkovú prehliadku v nemocnici. Svojim rodičom som povedala o mnohých ľuďoch, ktorí sa vyliečili z rôznych ochorení po začatí praktizovania Falun Gongu a ponúkla som im, že budeme spolu čítať Čuan Falun dvakrát do týždňa a cvičiť spolu. Súhlasili a čítali sme spolu pravidelne asi dva roky. No kašeľ sa zhoršoval a ja som začínala mať bolestne jasno v tom, že mama súhlasila, len kvôli mne.
Jedného dňa mala mama nehodu, pri ktorej si zlomila hrudnú kosť, z čoho vyplynuli následné dýchacie ťažkosti. Pretože nemohla kvôli nedostatku kyslíka jasne uvažovať, môj otec ju vzal na pohotovosť. Bola pripojená na umelú výživu a respirátor. Takmer mi zlomilo srdce, keď som uvidela jej tvár v panike. Snažila som sa biť silná a čítať jej z Čuan Falunu a vysielať spravodlivé myšlienky.
Jej výraz tváre sa upokojil a ona mi naznačila, že mám pokračovať v čítaní. Keď som sa vrátila domov, nemohla som sa upokojiť a na ďalší deň som sa v práci rozplakala. Len s ťažkosťami som niečo zjedla a myšlienky o mojich rodičoch mi zapĺňali myseľ vo dne v noci. Nemohla som čítať ani cvičiť. O pár dní neskôr som chcela mamu navštíviť v nemocnici a počula som, ako niekto volá z diaľky o pomoc. Nemohla som tomu uveriť, no bola to mama. Sedela sama, polonahá na nemocničnej posteli. Okrem nej v izbe nebol nikto a triasla sa. Keď ma uvidela, tvár sa jej čiastočne uvoľnila, no sčasti ostala v panike. Kričala: „Zomieram...“ Sadla som si k nej a snažila som sa ju upokojiť. No ona povedala, že lekári to s ňou vzdali a odpojili všetky prístroje, takže teraz zomrie, keďže už nie je nádej. Bola som v šoku, lebo všetky prístroje boli stále zapojené.
Keď som si uvedomila, že má halucinácie, spomenula som si na pasáž v Čuan Falune, kde človek zomrel kvôli svojim myšlienkam. Po chvíli som ju nakoniec ukľudnila a ona povedala, že som jej zachránila život. Odvtedy ma táto scéna prenasledovala v predstavách. Často som panikárila a bála sa, že sa mama vráti do tohto stavu a bude príliš neskoro jej pomôcť. Tiež som sa dozvedela, že pred každou návštevou sedí v hodiny okne a čaká na mňa.
Po pár týždňoch sme ju vzali z nemocnice skôr, tak ako si želala. Obdobie potom bolo veľmi ťažké, pretože som cítila, že som pre mamu jedinou oporou a ona mi verí. Toto zistenie ma zaťažovalo, no všimla som si, ako som to pomaly schopná opúšťať a postupne znášať bolesť. Už som nespájala mamin osud so sebou.
Vždy keď som šla na akciu s orchestrom Tian Guo, alebo som šla na informačný deň vysvetľovať fakty o prenasledovaní Falun Gongu, opustila som svoje pocity voči mame a vložila jej osud do rúk Majstra. S odstupom času som sa dozvedela, že sa v tej dobe mala dobre. No táto skúška sa opakovala znova a znova.
Keď som raz chcela ísť propagovať Shen Yun, mama bola deň predtým taká chorá, že som si myslela, že môže kedykoľvek skolabovať. Nemala som ďaleko od volania 911. Povedala som otcovi, že môžeme teraz čítať a keď jej nebude lepšie, môžeme zavolať sanitku. Pri čítaní mama dýchala normálne a myseľ sa jej znova vyjasnila. No i tak nebolo pre mňa ľahké ísť do iného mesta na celý víkend kvôli propagácii. Ale povedala som si, že ak nenechám odísť tieto svoje pocity teraz, potom by som ani nemala chodiť. Na ďalšie ráno som úplne opustila svoju pripútanosť k nej a zrazu som bola veľmi pokojná a vedela som, že robím správnu vec. V ten deň som predala 9 lístkov prvej kategórie na Shen Yun. Uvedomila som si, že Majster ma chcel povzbudiť.
Na konci roka šla moja mama na pľúcnu kliniku a neskôr na rehabilitačnú kliniku, kde nečakane zomrela. Konečnosť toho, že už ju nikdy neuvidím, bola mojím posledným testom a na ďalší deň som mala silné fyzické reakcie. No deň potom som cítila, akoby ma Majster držal na svojej ruke a vzal všetku bolesť preč. Cez túto skúsenosť som pocítila, ako moja schopnosť znášať utrpenie narástla a moja vôľa sa posilnila.
Odstránenie zlých myšlienok a vyvinutie si dôstojnosti učeníčky Dafa
Keď si spomínam na niekoľko posledných rokov, všimla som si, že moje srdce na záchranu vnímajúcich bytostí sa oslabilo. Často som si dokonca myslela, že budem aj tak radšej sama, takže prečo zachraňovať toľko bytostí? Zároveň som bola týmito myšlienkami vystrašená a vedela som, že nepatria mne, no aj tak sa objavovali zas a znova a viedli ma k určitej pasivite. Robila som veci iba na povrchu. Keď som pracovala pre Shen Yun, Majster mi neustále dával náznaky cez iných praktizujúcich alebo ľudí, s ktorými som sa stretla.
Niekedy boli ku mne ľudia nápadne nepriateľskí, a tak moja sebaúcta veľmi upadla. Počas propagácie Shen Yunu mi jedna praktizujúca viackrát zopakovala, že by som k ľuďom mala pristupovať s väčšími emóciami. Bola som veľmi smutná a nevedela som, ako sa z tohto stavu dostať. Znova som si raz uvedomila, že to bola moja chýbajúca sebaúcta, ktorá viedla ľudí k takýmto reakciám. V tej chvíli som si uvedomila, že som dôležitou časťou Dafa a že by som mala tú dôstojnosť reprezentovať. Mala by som otvoriť svoje srdce voči ľuďom a moje srdce by malo byť tak čisté, že moja úprimná energia bude mať silu rozložiť všetko zlo v iných dimenziách. Po týchto myšlienkach som stretla ďalšiu pani, ktorá mi povedala: „Ste taká rozžiarená!“
Môj zlý stav sa ešte niekedy objaví. Keď som bola v inom meste podporiť Shen Yun, povedala som jednej spolupraktizujúcej o svojej občasnej osamelosti a žiali a o tom, že neviem, odkiaľ pochádzajú. Cítila som sa malá a nepodstatná a tlačila na mňa nejaká látka. Neskôr som s ňou cvičila a po cvičení mi povedala, ako ma videla nosiť čiernu kapucňu a mať zakrytú tvár. No videla, že pod tmavým plášťom je to žiarivé a trblietavé. Zrazu som sa zobudila z tohto stavu a už som viac nechcela, aby ma ovládal. Keď som bola na štúdiu Fa, všimla som si, že zo mňa spadla ťažká látka a ja som sa cítila veľmi ľahko.
Počas 20 rokov mojej kultivačnej cesty som sa naučila, že niektoré pripútanosti je ľahké odstrániť a pri niektorých je to veľmi ťažké. Ak nie sme schopní ihneď ich rozpoznať a odhodiť, podobné situácie sa môžu objavovať zas a znova, čo nám na to môže poukázať. Vrstvu po vrstve, úroveň po úrovni.
Ďakujem Vám Majster za nekonečné milosrdenstvo a trpezlivosť. Budem kráčať po svojej ceste až dokonca.
