(Minghui.org) Pani Jiang Pai upadla do kómy v sobotňajšie ráno 23. júna 2007 počas jej väznenia za odmietnutie vzdať sa Falun Gongu, duchovnej disciplíny prenasledovanej čínskym komunistickým režimom. Jej spoluväzenkyne v cele si všimli, že bola inkontinentná a celé jej telo sa triaslo.
Keďže cez víkend tam neboli žiadni lekári, spoluväzenkyne prosili dozorcov, aby pre ňu vyhľadali lekársku starostlivosť. Avšak do nemocnice ju vzali až v pondelok alebo v utorok. Niektorí policajti ju bili a ťahali jej vlasy, keď podstupovala vyšetrenie MR (magnetická rezonancia).
Rodičia pani Jiang prišli večer 26. júna za svojou dcérou, ktorú uvideli so spútanými rukami a pripútanú k posteli na jednotke intenzívnej starostlivosti. Dvaja policajti ju po celý čas sledovali. Ostala v kóme a nasadili jej kyslík. Jej nohy boli opuchnuté a mala modriny. Nedokázala jesť a vykašľala dokonca aj pár kvapiek vody.
Lekár povedal jej rodičom, že nedokážu zistiť, čo spôsobilo jej stav a že ju dokážu udržať nažive iba na infúzii.
Úzkostliví rodičia sa preháňali medzi miestnou policajnou stanicou, prokuratúrou a súdom, kde žiadali o prepustenie svojej dcéry. Na ich zúfalstvo im všetky tieto úrady dali rovnakú odpoveď: „Musíme nasledovať právny postup.“
Pani Jiang sa nikdy nevrátilo vedomie. Zomrela v Daqing ropnej všeobecnej nemocnici v provincii Heilongjiang okolo polnoci 28. júna 2007. Mala 34 rokov.
Od smrti pani Jiang ubehlo jedenásť rokov, no spomienky jej rodiny a priateľov na ňu počas tých rokov nevybledli. Namiesto toho sa objavilo viac svedkov a poskytli informácie o jej posledných dňoch, čo pomohlo rekonštruovať príbeh na pamiatku tejto statočnej duše.
Zatknutá po prilákaní na jej bývalé pracovisko
Smrť pani Jiang sa prihodila len o dva mesiace potom, čo ju polícia chytila na jej bývalom pracovisku. Sedem rokov predtým, v roku 2000, bola prinútená prijať odstupné, pretože sa odmietla vzdať sa svojej viery. Počas nasledujúcich rokov bola nútená opustiť svoj domov a stať sa bezdomovkyňou, aby sa vyhla zatknutiu.
Jej rodičia sa počas jej neprítomnosti obávali o jej bezpečnosť deň čo deň. Keď jej bývalý zamestnávateľ, Petrochemická generálna továreň Daqing, sľúbil vrátiť jej pracovné miesto, potešili sa. Nikdy by nečakali, že tento prázdny sľub sa skončí tým, že príde o život.
Na žiadosť svojich rodičov sa pani Jiang vrátila späť domov. Samozrejme, že na začiatku tridsiatich rokov sa chcela usadiť a mať normálny život ako všetci jej priatelia, ktorí sa zosobášili a mali deti.
Plná nádeje sa 26. apríla 2007 vrátila späť do práce, kde ju chytila polícia, ktorá ju po celé roky chcela zatknúť.
O štyri dni po jej zatknutí, 30. apríla, ju vzali do Zadržiavacieho centra Daqing. Nie je známe, kde bola zadržiavaná počas tých štyroch dní a či bola mučená.
V zadržiavacom centre ku nej často prichádzal policajt Feng Haibo z Oddelenia domácej bezpečnosti Daqing, aby ju vypočúval ohľadom jej učenia ostatných praktizujúcich Falun Gongu ako obísť internetovú cenzúru komunistického režimu a navštíviť zahraničné webstránky a o jej poskytovaní technickej podpory tým, ktorí hromadne tlačili materiály Falun Gongu u seba doma. Všetko z toho bolo pre komunistický režim absolútne neprijateľné.
Dokonca aj dva týždne pred smrťou odniesli dve spoluväzenkyne pani Jiang do vypočúvacej miestnosti, aby odpovedala na otázky polície.
Mučená v zadržiavacom centre
Predtým než ju zatkli, bola pani Jiang bola veľmi zdravá a v dobrej kondícii. Tak ako typické dievča zo severovýchodu v Číne, mala prirodzený optimistický a spoločenský temperament a vždy mala úsmev na tvári. Bola inteligentná a mala vynikajúcu pamäť.
Avšak keď sa objavila v zadržiavacom centre, bola bledá a vychudnutá. Neprestávala kašľať a zvracať, väčšinou aj s krvou. Často strácala vedomie.
Spoluväzenkyniam, ktoré s ňou boli zadržiavané v tej istej miestnosti, povedala, že Feng Haibo položil knihu na jej brucho a šľahal po nej s gumovou hadicou, čo bolo druhom mučenia.
Takéto bitie bolo viac ako dostačujúce, aby jej spôsobilo zranenia jej vnútorných orgánov, lenže kniha poskytla výplň medzi gumenou hadicou a jej bruchom, čo zabránilo viditeľným vonkajším zraneniam.
Okrem bitia jej polícia často dávala šoky elektrickými obuškami a kŕmila ju nasilu horčičným olejom.
Pár rokov po smrti pani Jiang hovoril policajt Feng Haibo z Oddelenia domácej bezpečnosti takmer každému praktizujúcemu Falun Gongu, ktorého zatkol: „Vieš ako zomrela Jiang Pai? Bola posadená na železnú stoličku na tri dni a stále robila ‘break dance’.“ Feng mal na mysli kŕče spôsobené elektrickými šokmi, ktoré dávali pani Jiang.
Iný policajt povedal: „Trikrát sme ju násilne kŕmili horčičným olejom. Z očí sa jej valili slzy a z nosa jej neprestávalo tiecť – vtedy začala odpovedať na všetky otázky, ktoré sme jej položili.“
V porovnaní s vodou s paprikou, ktorá sa často používa počas násilných kŕmeniach, spôsobuje horčičný olej omnoho väčšiu bolesť a poškodzuje telo obete.
Tí, ktorí sú kŕmení horčičným olejom, nemajú viditeľné stopy po mučení, lenže je ťažké zotaviť sa z vnútorných zranení, ktoré to spôsobuje. Obetiam sa ťažko dýcha a trpia na bolesť v hrudníku, kašeľ a nedokážu prehĺtať, akoby bol ich pažerák popálený vriacou vodou.
Ďalšia praktizujúca Falun Gongu, pani Liu Ying, zdravotná sestra z mesta Daqing, raz opísala svoju skúsenosť z násilného kŕmenia horčičným olejom v zadržiavacom centre: „Polícia kúpila uprostred noci horčičný olej, ktorý bol privezený z Japonska. Vstrekli mi ho do nosa veľkou striekačkou.“
„Okamžite som pocítila v hrudníku veľmi intenzívnu spaľujúcu bolesť. Cítila som, akoby sa moje vnútorné orgány triasli. Nedokázala som otvoriť oči. Moja hlava mi šla vybuchnúť. Šla som sa zblázniť. Nedá sa opísať slovami, aké to bolo bolestivé.“
„Keď som stratila vedomie, polícia na mňa vyliala studenú vodu, aby som sa prebrala. Potom ma znova násilne kŕmili horčičným olejom, až kým som znova neodpadla. Toto mučenie niekoľkokrát zopakovali. Počas násilného kŕmenia horčičným olejom mi jeden policajt povedal: ‘Poznáš Jiang Pai? Toto je to, čo sme jej robili. Bola aj dokonca posadená na železnú stoličku, ktorá bola počas násilného kŕmenia s horčičným olejom zapojená do elektriny.’“
Násilné kŕmenie urýchlilo smrť
S vážnymi zraneniami vnútorných orgánov, pažeráka a dýchacích ciest nedokázala pani Jiang prijať žiadne jedlo a dokonca ani rozprávať. Toto predstavitelia zadržiavaceho centra považovali za „hladovku za odmietanie ich manažmentu“.
Nikdy nemali v úmysle dať jej šancu na zotavenie, a tak ďalšie násilné kŕmenia dozorcami zadržiavaceho centra urýchlili jej smrť.
V Zadržiavacom centre Daqing bolo násilné kŕmenie dobre zavedená a neznesiteľná mučiaca metóda na potrestanie väzňov, ktorí odmietli počúvať dozorcov. Väčšina ľudí, ktorí boli násilne kŕmení, zvracali krv a krvácali z nosa. Avšak zadržiavacie centrum týmto obetiam neposkytla lekárske ošetrenie.
Počas násilného kŕmenia praktizujúcich Falun Gongu ich dozorcovia a spoluväzni tiež týrali verbálne, aby zvýšili ich utrpenie.
Keďže pri násilnom kŕmení chýbalo adekvátne lekárske vzdelanie, jednoduchá chyba dozorcov niekedy obete zabila.
Tri praktizujúce Falun Gongu, pani Lu Xiuyun, pani Wang Shuqin a pani Yang Yuhua, zomreli kvôli násilnému kŕmeniu medzi rokmi 2002 a 2005, lenže pri kvóte úmrtí nikto zo zadržiavaceho centra nebol braný na zodpovednosť za ich smrť.
Spoluväzenkyne z cely pani Jiang povedali, že raz, keď bola v kóme, hovorila: „Pozrite, moja mama mi priniesla chutné jedlo. Je tu tak veľa jedla. Poďte sem a vychutnajme si spoločne dobré jedlo!“ Pri neznesiteľnej bolesti, nekonečnom hlade a neslýchanom mučení, si pani Jiang mohla vychutnať teplo rodinnej lásky iba vo svojich snoch.
Ponechaná bez opatery na pokraji smrti
22. mája 2007, mesiac po jej zatknutí, vzali pani Jiang, ktorá ostávala v kóme po niekoľko dní, do Ľudovej nemocnice Daqing na lekárske ošetrenie.
Lekár napísal na listinu s diagnózou, že jej zvracanie krvi a kóma boli spôsobené žlčovým kameňom, čo bolo pokusom o zakrytie mučení, ktorými prešla.
O pár dní neskôr ju policajt Feng priniesol späť do zadržiavaceho centra, aby pokračovali s výsluchmi.
Keďže v zadržiavacom centre bola možnosť poskytnúť jej náležité lekárske ošetrenie obmedzená, rodičia pani Jiang požiadali, aby ju prepustili z lekárskych dôvodov.
Zhang Yiqing, zástupca riaditeľa Policajnej stanice Wolitun, ktorý sa tiež zúčastnil zatknutia pani Jiang, odmietol ich žiadosť. „Každý iný môže požiadať o prepustenie z lekárskych dôvodov, len Jiang Pai nemôže.“ Tiež sa vyhrážal jej rodičom, že jej udelia ťažký trest.
Po opakovaných vypočúvaniach a násilných kŕmeniach sa zdravotný stav pani Jiang rýchle zhoršil. Ráno 23. júna 2007 začala mať podľa jej spoluväzenkýň príznaky smrti a upadla do hlbokej kómy. Dva dni bola ponechaná bez opatery a spoluväzenkyne sa len mohli pozerať, ako tento mladý nevinný život pomaly vyhasína.
Telo bolo spopolnené
Po smrti pani Jiang ostali jej rodičia v skrušujúcom smútku a hlbokej ľútosti, že ju požiadali o návrat domov.
Policajti Feng Haibo a Zhang Yiqing povedali jej rodičom, že pani Jiang spáchala samovraždu, pretože čelila ťažkému trestu za zločin proti vláde. Iný policajt z Oddelenia domácej bezpečnosti, Li Yuchun, povedal, že zomrela na infekciu mozgu a riaditeľ zadržiavaceho centra vyhlásil, že príčinou smrti bol infarkt.
Jej rodičia, zlomení obrovským smútkom a ľútosťou z náhlej smrti pani Jiang, boli úplne na dne a uverili zjavne rozporuplným argumentom a potom podpísali dokumenty, ktoré pripravil Feng, na spopolnenie jej tela.
Telo pani Jiang bolo spopolnené v desiaty deň po jej smrti a v silno stráženom dome smútku.
Namiesto pocitu ľútosti z tragickej smrti pani Jiang, sa Feng Haibo často vyhráža ostatným praktizujúcim, ktorých zatkne, so slovami: „Som to ja, kto ubil Jiang Pai na smrť! Avšak stále som vedúcim Oddelenia domácej bezpečnosti! Môžem zatknúť každého, koho chcem a odsúdiť ho na tak dlho, ako chcem!“
Hoci svedomie mnohých policajtov sa prebudilo a počas posledných rokov sa prestali zúčastňovať prenasledovania, Feng Haibo sa stále úzko drží svojej pozície a pokračuje v aktívnom prenasledovaní praktizujúcich Falun Gongu, aby získal povýšenie.
