Prenasledovanie v Číne

Dieťa je svedkom brutality ČKS

30.9.18 | Od dcéry praktizujúcej Falun Gongu v Číne

(Minghui.org) Narodila som sa do veľkej rodiny štyroch generácií praktizujúcich Falun Gongu. Prenasledovanie Falun Gongu sa začalo v roku 1999, rok po mojom narodení.

Polícia ma počas toho, ako som vyrastala, často zadržiavala a obťažovala. Bola som tiež svedkom toho, ako bola prenasledovaná moja rodina. Pri pohľade na policajtov ma zamrazí a začnem sa triasť. Bola som svedkom policajnej brutality v Číne pod vládou Čínskej komunistickej strany.

Viem, že Falun Gong je dobrý a že praktizujúci Falun Gongu sú dobrí ľudia, ktorí neporušili zákon.

Zadržiavaná ako dojča

Moja matka bola zatknutá keď som mala 15 mesiacov, pretože sa odmietla vzdať Falun Gongu. Bola som zadržiavaná spolu s ňou. Boli sme zamknuté v jednej cele s desiatkami ľudí. Matka povedala, že v tej vlhkej a špinavej miestnosti som mala horúčku a vracala som. Plakala som a nechcela som nič jesť.

Potom ako sme o desať dní neskôr boli prepustené polícia nikdy neprestala prichádzať do nášho bytu, aby obťažovali našu rodinu. Zakázali nám čítať knihy Falun Gongu a cvičiť cvičenia. Nesmeli sme opustiť byt bez toho, aby sme to predtým nenahlásili na policajnej stanici, aj keby sme chceli ísť nakupovať zeleninu. Stratili sme našu osobnú slobodu.

Jedného dňa, keď som mala tri roky, sa do nášho bytu vlámali niekoľkí policajti. Oklamali moju matku, že sa s ňou chcú len porozprávať. Moja matka ma vzala so sebou na policajnú stanicu. Tam nás odviedli do nejakej miestnosti a zbili ju. Vyľakaná som plakala a udrela som policajta do nohy. Potom ma od nej oddelili. Smiali sa na mne, keď som plakala za svojou mamou.

Plakala som niekoľko hodín, až som už viac nevládala plakať. Hneď ako som ju znova uvidela, pevne som ju chytila okolo krku, obávajúc sa, že polícia ju znova zbije a znova nás oddelí.

Potom ako som vyrástla mi matka povedala, že kým sa toto dialo, môj starý otec bol zadržiavaný v pracovnom tábore a moja stará matka bola prinútená opustiť domov. Keď sa skrývala pred políciou, žila veľmi biednym životom.

Rodina prinútená stať sa bezdomovcami

 

Keď som bola v prvej triede, môj otec a matka ma vzali preč zo školy. Pamätám si na deň, keď sme odchádzali s mojimi starými rodičmi. Starý otec ma zodvihol a pobozkal, pričom plakal. Keď som vyrástla, pochopila som, že sme museli odísť z nášho domu a stať sa bezdomovcami, aby sme sa vyhli prenasledovaniu.

Odvtedy sme na žiadnom mieste nežili dlhý čas a kvôli tomu som nikdy nemohla chodiť do školy.

Keď som mala 9 rokov v roku 2006, žili sme na predmestí mesta Changchun. Pamätám si, že jednej noci, keď som hlboko spala, mi niekto zašepkal: „Nehovor nič. Prichádza polícia. Musíme ísť.“

Rýchlo som si dala šaty a utiekla s rodinou. Nakoniec sme sa skryli v opustenej budove. Stáli sme pri stene po dlhý čas. Bola mi zima a bola som unavená, ale vedela som, že nemôžem plakať.

Babička umučená na smrť

Polícia pravidelne odvádzala preč môjho dedka. Takmer zakaždým, keď ho zadržali, ho takmer umučili na smrť. Našťastie získal po prepustení svoje zdravie späť praktizovaním cvičení Falun Gongu.

Moja babička však neprežila brutalitu prenasledovania a umrela v policajnej väzbe.

Najhoršia nočná mora

Najdesivejšia vec sa mi stala, keď som mala jedenásť rokov. Hrala som sa doma so svojou tetou, keď skupina policajtov vnikla do nášho bytu. Aby ma ochránila, postavila sa priamo pred nich. Asi piati alebo šiesti z nich ju začali biť. Zatlačili ju na zem a pevne jej spútali ruky. Bola som vydesená a neodvážila som sa ani pohnúť. Polícia prehľadala náš dom a vzala preč naše osobné veci.

Vzali ma do veľkej budovy. Niektorí povedali, že ma predajú za mnoho peňazí. Iní povedali, že ma dajú ako potravu psom. Bola som vydesená. Jeden policajt vzal kúsok ananásu ostrým nožom. Ukazujúc nožom na moju tvár, povedal: „Zjedz to!“ Bola som vydesená a pokúšala som sa vyhnúť tomu, aby ma nožom pichol do tváre.

Potom povedali, že ak im poviem mená mojej matky a dedka, pustia ma. Ale potom ako som im mená povedala, nepustili ma. Naučila som sa, že nemôžem dôverovať policajtom, pretože klamú.

Hodiny hororu spôsobili, že som mala pocit, akoby sa mi niečo zapichlo do srdca a cítila som sa vo väzbe mimoriadne biedne. Mala som starosti o môjho dedka a matku a tiež som hladovala.

Nemohla som robiť nič iné, len celý čas plakať. Asi o piatej v to popoludnie polícia zavolala nášmu príbuznému, aby prišiel vyzdvihnúť mňa a otca. Vtedy som sa dozvedela, že môj dedko bol zadržaný spolu so zvyškom mojej rodiny.

Keď som sa vrátila domov s mojím otcom, zistili sme, že náš byt je prevrátený hore nohami – šaty a posteľná bielizeň boli porozhadzované navôkol, riady boli rozbité, všade boli porozhadzované hrnce a panvice a naše osobné cennosti a hotovosť boli preč. Polícia vyliala sójovú omáčku do akvária a zabili všetky rybičky.

Keď môjho dedka konečne prepustili, bol vyhladovaný a na pokraji smrti. Sotva som ho spoznala. Hlas sa mu triasol a hovoril prerušovane. Plakali sme spolu.

Dočasne sme bývali v hosteli v meste Tongliao a traja policajti v civile nás sledovali z izby oproti. Asi o týždeň neskôr sme sa vrátili do dedkovho domu v meste Shulan. Vedúci aj zástupca vedúceho domácej bezpečnosti z divízie verejnej bezpečnosti v Tongliao sledovali náš autobus. Keď sme prešli cez mesto Jilin, vzali si 40 yuanov od môjho otca, aby zaplatili za svoj benzín.

Matka bola zadržiavaná a mučená počas olympiády v Pekingu

Toto sa stalo v čase olympiády v Pekingu. Môj otec a ja sme išli na úrad verejnej bezpečnosti do mesta Tongliao, aby sme požiadali o prepustenie mojej matky. Videli sme v ich kancelárii darčekovú tašku s mojimi obľúbenými pochúťkami a hračkami, ktoré pre mňa priniesla teta. Dozorcovia si zjavne vzali moje darčeky a jedli moje pochúťky. Videla som tiež svoju obľúbenú hračku, loptičku, čo menila farby.

Keď sme požiadali o prepustenie mojej matky, vedúci divízie domácej bezpečnosti hľadal výhovorky na to, aby nám zabránil vstúpiť do budovy. Nemali sme inú možnosť ako čakať pred hlavným vchodom po celý deň. Povedali nám, že moju matku zatkli počas olympijských hier, aby nechodila von a nehovorila ľuďom o prenasledovaní Falun Gongu.

Opakovane sme žiadali o prepustenie mojej matky až do konca októbra. Vedúci domácej bezpečnosti povedal môjmu otcovi, že ak im dá 5000 yuanov, prepustia ju. Nakoniec ju prepustili potom ako im otec zaplatil 3000 yuanov, ale zistili sme, že bola umučená na pokraj smrti. Vedeli sme, že ju prepustili, aby sa vyhli zodpovednosti za to, keby umrela počas väzby.

Opätovné prehľadanie domu

Už sme nemohli bývať v meste Tongliao ani v Shulan, kde bolo prenasledovanie ešte drsnejšie. Ubili moju babku na smrť a stále často prichádzali do nášho domu, aby nás obťažovali. Išli sme do Changchunu, kde môj dedko prenajal malý dom a začali sme viesť malý podnik na predaj balených obedov.

Večer 3. novembra 2011 sa policajti z domácej bezpečnostnej divízie mesta Tongliao opäť vlámali do nášho domu. Zatlačili môjho dedka k zemi a spútali ho.

Potom začali prehľadávať náš dom a vzali môj počítač, fotoaparát a viac ako 2000 yuanov v hotovosti. Dokonca vzali aj drobné, ktoré som nasporila v prasiatku. Videla som, ako si dávajú peniaze do vlastných vreciek. Tiež hľadali našu bankovú knižku. Jeden z nich vliezol pod posteľ, aby ju pohľadal.

To bolo po druhýkrát, čo som videla, ako policajti vykrádajú náš dom.

Potom ako prehľadali náš dom, zatkli môjho dedka. Prosila som ich, aby ho nebrali preč, pretože je veľmi dobrý človek a nebudem schopná prežiť sama. Ignorovali ma.

Našťastie moja matka nebola doma. Ak by bola, boli by ju zatkli. Keďže policajti sledovali naše dvere, vyskočila som z okna na treťom poschodí, aby som rýchlo zatelefonovala matke a povedala jej, nech nechodí domov. Nevedela som, kam mám ísť. Bola mi taká zima, že som chcela plakať, ale neodvažovala som sa to spraviť. Našťastie ma uvidela iná praktizujúca a vzala ma k sebe na noc.

Bez možnosti navštevovať školu

Moja rodina bola neustále nútená sťahovať sa, čo spôsobilo, že pre mňa bolo nemožné chodiť do školy. Za celý život som navštevovala len tri roky školy. Od začiatku prenasledovania som v živote nemala pokoj. Nemám ani priateľov, s ktorými by som sa mohla hrať.

To, čím som prešla počas 19 rokov prenasledovania, vážne poškodilo moje duševné zdravie.

Keď vidím iné deti v mojom veku, ako majú učiteľov a priateľov a jedia dobré jedlá, závidím im. Som smutná a často sa pýtam, prečo nemôžem chodiť do školy. Po smrti môjho dedka moja prababka tiež umrela od žiaľu. Moja šťastná rodina štyroch generácií bola zničená Čínskou komunistickou stranou.

Moje želanie

Viem, že toto brutálne prenasledovanie jedného dňa skončí a ja sa na ten deň teším.

Teším sa na deň, keď Jiang Zemin, bývalý vodca ČKS, ktorý spustil prenasledovanie Falun Gongu, bude potrestaný podľa zákona a zaplatí za svoje zločiny proti ľudskosti. Teším sa na deň, keď všetci praktizujúci Falun Gongu budú slobodní a budú sa môcť dôstojne kultivovať.

 

Článok v čínštine

Článok v angličtine: http://en.minghui.org/html/articles/2018/9/21/171987.html

Majster Li
Majster Li potichu sleduje svet z hôr, potom ako opustil New York po 20. júli 1999. (fotografia bola publikovaná 19. januára 2000)

Časopis Minghui

 
MH 2017 obalka small
 
 

Vybrané Témy

 

Odber správ

Odber nových článkov mailom

captcha