Fa konferencie v Číne

Čínska Fahui: Spolupraktizujúci sú ako moja rodina

2.12.18 | Od praktizujúcej Falun Dafa v provincii Liaoning

(Minghui.org)

Dobrý deň Majster! Dobrý deň spolupraktizujúci!

S Majstrovou pomocou som praktizovala Falun Dafa počas posledných 20 rokov. Majster nám povedal: Nemôžem opustiť žiadneho z učeníkov Dafa. Každý človek je mi rodinou...“ („Vyučovanie Zákona na stretnutí so študentami z Ázie a Tichomoria“ z Vyučovania Fa na konferenciách VI. časť). Majstrova rodina je mojou rodinou, takže by som rada zdieľala o zaobchádzaní s praktizujúcimi ako so svojimi príbuznými.

I. Starosti praktizujúcich sú ako moje vlastné

Keď Jiang Zemin, bývalý vodca Čínskej komunistickej strany (ČKS), na začiatku spustil prenasledovanie Falun Gongu v roku 1999, červený teror bol taký silný, až sa niektorí praktizujúci báli medzi sebou rozprávať. Hoci som tiež mala pripútanosť k strachu, cítila som, že z Falun Dafa som získala tak mnoho prospechu – fyzicky ako aj psychicky – že som musela ostatným umožniť dozvedieť sa o dobrote Falun Dafa, odhaliť lži ČKS a nájsť tých, ktorí boli kedysi spolupraktizujúcimi, aby som im pomohla dostať sa späť na cestu.

Začala som navštevovať praktizujúcich, ktorých som poznala. Keď som ich stretla vonku, pozvala som ich k sebe domov a ukázala som im dokumentárne filmy ako Falošný oheň, ktorý odhaľuje zinscenované sebaupálenie na Námestí nebeského pokoja, ktoré ČKS použila na podnietenie nenávisti proti Dafa. Postupne sa niekoľko ľudí vrátilo k praktizovaniu Falun Dafa. Spolu s druhou praktizujúcou sme dali dokopy 5 000 yuanov a založili sme malé miesto na výrobu materiálov, aby sme ostatným ľuďom hovorili o Dafa a prenasledovaní. Počas toho času pre mňa Majster vytvoril dômyselné usporiadania, aby som stretla spolupraktizujúcich v autobuse. Dokázali sme vytvoriť jedno telo.

Raz som sa rozprávala so staršou pani v autobuse. Opýtala sa ma, koľko mám rokov a povedala som jej, že mám takmer 70 rokov. Prekvapilo ju to, pretože som vyzerala omnoho mladšie. „Predtým som mala mnoho chorôb,“ povedala som jej. „Počas najhorších z nich ma musel môj manžel nosiť hore a dole po schodoch. Lenže za posledných 20 rokov som neužila ani jedinú pilulku.“ Bola šokovaná. Povedala som jej, že za to vďačím praktizovaniu Dafa.

Pán na druhej strane autobusu podišiel ku mne a pošepkal mi: „Sestra, chcel by som ťa požiadať o pomoc. Chcem si niečo od teba požičať.“ Cítila som, že to musí byť praktizujúci. Povedal mi, že sa sem presťahoval z iného miesta a nemal Majstrove prednášky. Bol veľmi rád, že som mu ich mohla zabezpečiť. Čoskoro som jemu a jeho manželke začala dodávať materiály Dafa a takto to pokračovalo po niekoľko rokov.

V jeden deň v zime 2015, keď sa autobus blížil k mojej zastávke, postavila som sa a podišla som k dverám. Lenže pre nejakú príčinu som si to rozmyslela a šla som naspäť k svojmu miestu. Sedela na ňom už iná pani v mojom veku, takže som sa postavila vedľa nej.

Postavila sa, aby mi vrátila miesto. Povedala som jej: „Nevadí. Čoskoro nasleduje moja zastávka.“ Ostala trochu v rozpakoch a povedala mi, že má poškodené medzistavcové platničky a veľmi ju bolí chrbát. Povedala som jej, že kedysi som tiež bola v takej situácii. Opýtala sa ma, ako som sa dostala cez bolesť. Odpovedala som jej, že som sa zotavila potom, čo som začala praktizovať Falun Dafa. Keď som jej začala rozprávať viac o prenasledovaní, pošepkala mi: „Predtým som tiež praktizovala.“

„Majster sa ťa nevzdal,“ povedala som jej. „Stále sa o teba stará. Toto celé je Majstrovo starostlivé usporiadanie, že som ťa dnes stretla!“ Nevystúpila som na svojej zastávke a namiesto toho som ju sprevádzala. Dlho sme sa rozprávali.

Zistila som, že praktizovala tri roky a po začatí prenasledovania sa praxe vzdala. Spomenula ostatných praktizujúcich, ktorí boli na jej cvičebnom mieste a všetkých z nich som poznala. Šla som k nej domov a okamžite ma požiadala, aby som jej pomohla znova sa naučiť cvičenia.

Neskôr som jej kúpila MP3prehrávač, aby počúvala Majstrove prednášky. Tiež som jej pravidelne dodávala Majstrove nové prednášky a týždenník Minghui. Povedala mi, že už viac neužíva lieky a že má znova zdravý chrbát. Jej otec mal cez 90 rokov a tiež začal počúvať Majstrove prednášky.

Ostala som usilovná v pomáhaní praktizujúcim, ktorí potrebovali pomoc. Pred desiatimi rokmi bol jeden spolupraktizujúci zatknutý a jeho rodina potrebovala peniaze na najatie si právnika. Hoci som nemala veľa peňazí, ihneď som im priniesla 30 000 yuanov. Cítila som, že záležitosti druhých praktizujúcich sú ako moje vlastné. Keď sa praktizujúci vrátil domov a dopočul sa, čo som urobila, veľmi ho to dojalo. O niekoľko rokov neskôr mi peniaze vrátil.

Po mnoho rokov, vždy keď mali praktizujúci chorobovú karmu a chceli prísť ku mne domov, vždy som ich s radosťou prijala. Dcéra jednej praktizujúcej mi jedného dňa zavolala a povedala mi: „Moja matka má problémy s vysokým tlakom, no nechce užiť žiadne lieky. Môže pri tebe ostať pár dní?“ Okamžite som s tým súhlasila. Bola som rada, že sa takto rozhodla a nenútila svoju matku ísť do nemocnice. S druhou praktizujúcou sme študovali spoločne Fa, zdieľali sme svoje pochopenia, navzájom si pripomínali pozerať sa dovnútra a šli sme objasňovať fakty ako jeden tím. S Majstrovou pomocou sa zotavila už za jeden týždeň.

II. Pomáhanie spolupraktizujúcim je kultiváciou seba samého

Počas voľných dní som kúpila nejaké ovocie, jedlo a oblečenie a zaniesla som to rodinám praktizujúcich, ktorí boli vo väzení. Chcela som, aby ich rodiny vedeli, že všetci sme ako jedna rodina a že hoci žijeme v takejto zlej spoločnosti, myslíme jeden na druhého.

Pred posledným Čínskym novým rokom som šla navštíviť praktizujúceho domov. Bol vo väzení mnoho rokov. Jeho matka zomrela pred viac než desiatimi rokmi a jeho 82-ročný otec bol sám doma. Jeho manželka, tiež praktizujúca, nebola práve doma a tvrdo pracovala, aby zarobila peniaze.

Jeho starší otec bol kedysi vysokoškolským profesorom, no keď som ho uvidela, vyzeral byť duchom neprítomný. Mal na sebe veľmi starú bavlnenú pyžamu a predná časť bola roztrhaná na kusy. V jeho dome vládol neporiadok a bol ďaleko od úhľadného a krásneho miesta, ktoré som si pamätala.

Povedal mi, že ho podviedli pri kúpe zdravotných produktov a teraz si nemôže dovoliť kúpiť ani ovocie. Ešte nejedol, takže som mu chcela niečo uvariť. Otvorila som chladničku a tá veľmi smrdela. Nebola vyčistená po niekoľko rokov. Uvarila som mu jednoduché jedlo a potom som začala čistiť chladničku. Cítil sa veľmi zle a opakovane mi ďakoval. So slzami v očiach som mu povedala: „Prišla som príliš neskoro. Je mi to veľmi ľúto.“

Strávila som dve hodiny čistením a potom som šla do obchodu kúpiť mu nejaké oblečenie. Hoci sa moja pomoc mohla zdať jednoduchá, počas toho procesu sa vynorilo mnoho ľudských názorov. Keď som mu šla odniesť oblečenie, pomyslela som si: „Čo keď to jeho príbuzní zistia a budú sa na to pozerať negatívne?“ Takže som šla do blízkeho domu inej praktizujúcej a požiadala som ju, aby mu odniesla oblečenie, keďže ho veľmi dobre poznala, no nechcela to urobiť.

Na ceste domov som sa cítila trochu rozrušene. Začala som sa pozerať dovnútra svojho srdca. Uvedomila som si, že moja prvá myšlienka bola veľmi čistá, no neskôr sa vynorilo mnoho ľudských názorov. V priebehu desiatok rokov v bežnej spoločnosti som si vytvorila spôsoby myslenia podobné tým bežných ľudí. Jednou z nich je, že pri robení dobrej veci sa obávam, že ostatní sa budú na mňa zle pozerať. Na povrchu to bola pripútanosť k strachu. Lenže hlbšie vo vnútri som tiež našla pripútanosti k žiadostivosti, robeniu vecí, súťaživosti, závisti a pocitu povýšenosti. Hneď ako boli tieto zlé substancie rozložené, cítila som sa omnoho uvoľnenejšie. Rozhodla som sa, že mu zanesiem oblečenie s čistým srdcom. Keď bola moja myseľ v súlade so štandardom Fa, všetko šlo omnoho ľahšie.

Starší muž bol veľmi dojatý, keď si obliekol nové oblečenie. Plakal a neprestával mi ďakovať. Povedala som mu: „Bolo to niečo, čo som mala urobiť. Práve to nás učil Majster.“

Stretla som jeho nevestu a dohodla som s ňou deň, kedy spolu upraceme ich dom. Hoci som bola veľmi zaneprázdnená a mala som pred sebou cestu za svojou chorou sestrou, aj tak sme to uskutočnili. Pri pohľade na čisté izby som sa cítila veľmi spokojne.

Po mnohých rokoch kultivácie som si uvedomila, že každý praktizujúci je koordinátorom. Nikomu sa nepovie, čo má robiť. Môžeme len študovať Fa, aby sme získali správny pohľad.

Pri cestovaní široko-ďaleko, aby som pomohla ostatným praktizujúcim, som vo svojom srdci cítila len radosť a vďačnosť k Majstrovi. Vždy keď mi spolupraktizujúci ďakovali, povedala som im, že je to niečo, čo by som mala robiť a požiadala som ich, aby mi neďakovali. Skutočne len kráčam po svojej vlastnej kultivačnej ceste.

Budem si ceniť čas, ktorý pre mňa Majster predĺžil na potvrdzovanie Fa a zachraňovanie ľudí. Budem ešte usilovnejšou na svojej kultivačnej ceste!

 

Článok v angličtine: http://en.minghui.org/html/articles/2018/11/19/173306.html

Článok v čínštine

Majster Li
Majster Li potichu sleduje svet z hôr, potom ako opustil New York po 20. júli 1999. (fotografia bola publikovaná 19. januára 2000)

Časopis Minghui

 
MH 2017 obalka small
 
 

Vybrané Témy

 

Odber správ

Odber nových článkov mailom

captcha