(Minghui.org) Spolu s mojimi spolupraktizujúcimi sme okolo polnoci lepili na ulici plagáty na objasnenie pravdy, keď nás zatkla polícia. Po trojhodinovom zadržiavaní nás nakoniec prepustili. Aj keď tri hodiny neznie ako dlhý čas, bola to pre mňa skúška života a smrti.
Dafa som začala praktizovať v roku 2006. Hlboko cítim, že ma Majster počas celého procesu posilňoval. Bola som svedkom toho, ako veľkosť Dafa zmenila policajtov a osobne som zažila silu súcitu.
Noc predtým, než sme plánovali vylepiť plagáty, som mala živý sen, v ktorom sa na mňa vyťahovali štyria malí chlapci. Chcela som sa ich zbaviť, no nedokázala som to. Len čo jeden odišiel, prišiel druhý a silno mi schytil ruky a nechcel ma nechať odísť. Bola som taká nervózna a bezmocná, že som sa prebudila. Tento sen ma prekvapil, no keďže som si myslela, že sa v kultivácii činím dobre a dobre sa aj koordinujem s mojimi dvoma spolupraktizujúcimi, nevenovala som snu veľa pozornosti. Keď o tom premýšľam spätne, uvedomila som si, že Majster ma použitím sna varoval pred nasledujúcou udalosťou.
Predtým, než sme začali, vysielali sme pol hodinu spravodlivé myšlienky, tak ako obvykle. Moje spravodlivé myšlienky boli čisté a silné. Vyrazili sme o 11-tej v noci, ako sme mali naplánované. Všetky tri sme dobre spolupracovali. Anya šoférovala auto a vybrala dobré miesto na zastavenie. Belen dala na plagáty lepidlo. Ja som najrýchlejšia a najmladšia, takže som šla von z auta zavesiť plagáty. Belen sa sťažovala na bolesť v pravej ruke a na to, že ju nemôže zdvihnúť, no v momente ako začala dávať na plagáty lepidlo, bolesť jej prestala a mohla rukou ľahko pohybovať.
Anya zastavila auto asi 50 metrov za križovatkou a ukázala nám, že múr vedľa cesty je dobrý na výlep plagátov. Rýchlo som vybehla z auta a začala som. No zrazu som počula Belen kričať: „Rýchlo späť! Polícia!“ Utekala som späť do auta, no policajné auto nám zablokovalo cestu ešte než som stihla zavrieť dvere. Dvaja policajti na nás kričali a prehľadali auto. Keď našli veľkú kopu plagátov, zatelefonovali niekomu. Dvoma autami prišli štyria policajti a chceli nás odviesť.
Anya ostala pokojná a vysvetlila policajtom, čo robíme. No nechceli počúvať a trvali na tom, aby sme s nimi šli na policajnú stanicu. Odmietli sme nastúpiť do policajného auta, pretože nie sme zločinci, no súhlasili sme, že ich budeme nasledovať v našom aute. Policajné autá šli na policajnú stanicu a naše auto medzi nimi. Belen nám pripomenula, aby sme vysielali spravodlivé myšlienky.
Akonáhle sme vstúpili na policajnú stanicu, všetci policajti tam začali pobiehať, akoby sa stretli s veľkými nepriateľmi. Vzali nás do veľkej miestnosti. Fotili nás a natáčali, vypočúvali nás a odpovede si nahrávali. Policajti boli v celej miestnosti a v chodbe.
Nebáli sme sa. Mali sme myšlienku, že keďže sme všetky tri podali žalobu na Jiang Zemina v roku 2015, otvorene sme im povedali naše mená a to, kde pracujeme. Boli sme odhodlané potvrdzovať Dafa a ukázať policajtom, akí ľudia sú praktizujúci Falun Dafa.
Naše myšlienky musia spĺňať požiadavky Dafa. Hneď ako sme im povedali naše mená a to, kde pracujeme, ich názor sa ihneď zmenil. Dalo sa to vidieť na ich očiach. Kvôli podvádzajúcej propagande Čínskej komunistickej strany videli policajti praktizujúcich Falun Dafa ako menejcenných. My tri sme však boli všetky slušne oblečené, vzdelané a s dobrým správaním. Počas nahrávania videí sme nepôsobili vystrašene; hovorili sme otvorene a pokojne o faktoch ohľadne Falun Dafa. Spomenuli sme, ako sa rozšíril po celom svete a aj to, ako 200 000 ľudí podalo žalobu na Jiang Zemina, bývalého vodcu komunistickej strany, ktorý začal prenasledovanie.
Asi o hodinu neskôr nás požiadali nasadnúť do policajného auta a ísť na inú policajnú stanicu. Znova sme trvali na tom, že sme nespravili nič nesprávne, a že musíme ísť našim vlastným autom. Nakoniec nás nenútili ísť policajným autom.
Na policajnej stanici nás rozdelili do troch miestností. Keď som bola so spolupraktizujúcimi, mala som silné spravodlivé myšlienky, no tie sa oslabili, keď som osamela. Do mysle sa mi začali vkrádať negatívne veci. Ihneď som si uvedomila, že musím vysielať silné spravodlivé myšlienky, aby som odstránila všetko negatívne.
Vypočúval ma mladý policajt. Zasypal ma mnohými otázkami, vrátane takých ako: kedy som začala praktizovať Falun Dafa a prečo na tom trvám aj napriek vládnemu nariadeniu. Otázky nasledovali jedna za druhou a ja som ich nevedela okamžite zodpovedať.
Keď som začala myslieť na nášho súcitného Majstra a na svoju misiu, myseľ sa mi vyjasnila. Začala som brať toho policajta, akoby bol niekým, kto dlho očakával záchranu a ako rodinného príslušníka, ktorého som nevidela po dlhý čas. V tom momente sa z hĺbky môjho srdca prirodzene vynoril súcit. Pomaly a láskavo som mu povedala o zmätku, ktorý som mala v živote, o hĺbke Falun Dafa, skutočnom zmysle života a o pozitívnych úlohách, ktoré hrajú praktizujúci Falun Dafa v spoločnosti. Policajt tým bol úplne zaujatý.
Povedala som mu o spolupraktizujúcej, ktorá je detskou lekárkou s vynikajúcimi skúsenosťami a veľmi dobrým charakterom. Keď jej pacienti dávali vrecká s peniazmi, dočasne si ich nechala, aby sa títo ľudia nemuseli obávať, že o ich rodinných príslušníkov nebude dobre postarané. No krátko pred prepustením pacientov z nemocnice použila tieto peniaze na zaplatenie ich lekárskych výdajov.
Mladý policajt bol hlboko dotknutý. Spýtal sa: „Skutočne existuje takáto skvelá lekárka?“ Povedala som, že áno. „Praktizujúci Falun Dafa pracujú vo všetkých profesiách. Napravujú nesprávne veci v ich vlastných zamestnaniach. Každý z nich je ako táto lekárka!“
Povedal: „Tiež mám veľa otázok o živote. Tento zmätok ma veľmi vyrušuje. Musím si prečítať knihu Čuan Falun, o ktorej si mi povedala!“ Vtedy sa otvorili dvere. Vstúpil asistent riaditeľa a zavolal mladého policajta von. Vtedy som si uvedomila, že som v tú noc prešla skúškou!
Mladý policajt potom znova vošiel dnu a povedal mi: „Môžeš teraz ísť domov.“ V tom čase som návrat domov nemala na mysli. Všetko, na čo som myslela, bola záchrana ľudí. Vyšla som z miestnosti a zistila som, že moje dve spolupraktizujúce už na mňa čakali vonku. Museli sa činiť ešte lepšie! Táto zdanlivo tvrdá ťažkosť bola rozriešená súcitom, ktorý sme kultivovali podľa Dafa.
Keď sme naštartovali auto, otočili sme sa a zistili sme, že všetci policajti zo stanice stáli v rade, aby nás vyprevadili. Slzy sa mi hrnuli do očí. Boli to tí, ktorí nás zatkli a vypočúvali, no zároveň nám boli blízki ako rodina!
Ďakujem Vám súcitný Majster! Ďakujem spolupraktizujúci!
