Ako som čelila členom stráže z pracovného tábora, ktorí ma prenasledovali

(Minghui.org) V lete roku 2005 som bola nahlásená za rozprávanie ľuďom o Falun Dafa na trhu. Následne pre mňa prišli štyria muži a naložili ma do policajného vozidla. Neskôr som bola ilegálne odsúdená na rok nútených prác v pracovnom tábore.

Majster povedal:

„Jediná norma určuje, či je niekto dobrý alebo nedobrý: Či je schopný byť pravdivý, súcitný a vydržať“ (Prvá lekcia, Čuan Falun)

Keď ma stráže mučili, povedala som im, že verím v Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť a snažila som sa udržiavať si silné spravodlivé myšlienky.

V júni 2006 som bola prepustená. Doma som potom dlho študovala Fa a vysielala spravodlivé myšlienky, aby som vynahradila čas, ktorý som stratila v pracovnom tábore. Moje spravodlivé myšlienky zosilneli.

Myslela som na praktizujúcich, ktorí boli stále uväznení a prenasledovaní, a išla som k pracovnému táboru. Stojac pred tým zariadením som zamávala kusom oblečenia a vyslala myšlienku: „Prosím, vydržte a my vás zachránime.“ Akoby zázrakom ma praktizujúci zbadali a zamávali naspäť.

Premýšľala som aj nad členmi stráže zapojenými do prenasledovania praktizujúcich, pre ich vlastné dobro. Boli veľmi poľutovaniahodní. Uvedomila som si, že by som im mala objasniť pravdu, keďže bývali blízko mňa.

Podarilo sa mi zistiť, kde býva jedna členka stráže a požiadala som vrátnika o číslo jej vchodu. Niekto prišiel a zaviedol ma k budove, ktorú som hľadala.

Tá členka stráže bola šokovaná, keď otvorila svoje dvere a uvidela ma. Povedala som jej: „Nesiem vám dar k novému roku – čínsky uzol.“ Poďakovala mi a pozvala ma sadnúť si.

Ukázala som na uzol a povedala jej, že predstavuje predurčenie, priazeň, šťastie a pokoj a že to bol osud, že sme sa stretli v pracovnom tábore.

„Myslím si, že vy, členovia stráže, nerozumiete viere praktizujúcich,“ povedala som. „My sme vás však nezačali nenávidieť, hoci ste sa k nám správali otrasne. Náš Majster nás žiada, aby sme boli nesebeckí a ohľaduplní pri všetkom čo robíme. Neodpovedáme úderom na úder na urážkou na urážku.“

„Nepoznáte pravdu, pretože Jiang Zemin nariadil vláde, aby očierňovala a zatvárala dobrých ľudí. Ja vám však chcem povedať, že nie je dobré prenasledovať praktizujúcich Dafa. Skôr či neskôr si ľudia uvedomia, že toto prenasledovanie je protizákonné a ono skončí. Pomysleli ste na to, aké dôsledky to prinesie vašej rodine, ak sa toho neprestane zúčastňovať?“

Než sme sa rozdelili, požiadala som ju o adresu ďalšej členky stráže. Povedala, že ma vezme k nej domov.

Členka stráže nebola doma, bol tam však jej manžel a jej 70-ročná matka, ktorí verili lžiam komunistickej strany. Obaja sa ma pýtali mnoho otázok. Pokojne som odpovedala na všetky ich otázky a požiadala som ich, aby sa nezapájali do prenasledovania Falun Dafa.

Ďalej som povedala: „Kohokoľvek, kto prenasleduje dobrých ľudí, nečakajú dobré následky. Praktizujúci Dafa sú všetci dobrí ľudia. Ako by ste mohli zniesť, že zničíte toľko rodín a dokonca donútite ľudí preklínať svojho Majstra? Dafa umožňuje ľuďom vrátiť sa k spravodlivej ceste a robiť dobré skutky.“

Potom som im prečítala Majstrov článok: „Ďakujem vnímajúcim bytostiam za ich pozdravy“ (Základy pre ďalší pokrok (Diel III)). Pozreli sa na seba a povedali: „Áno, vieme čo teraz máme spraviť.“

Po novom roku bol pracovný tábor zrušený a mnoho praktizujúcich bolo prepustených.