(Minghui.org) V priebehu histórie boli Himaláje oblasťou s mnohými kultivujúcimi. Ľudia tam žili jednoduchým, skromným životom a všetci radi spievali a tancovali. Tiež si veľmi vážili Budhov Fa. Pred takmer tisícročím žil v tejto oblasti kultivujúci menom Milarepa. Zatiaľ čo mnohým Budhom a Bódhisattvám to trvalo mnoho životov a vytrpeli si veľa nešťastí, než sa vykultivovali k pravému ovociu, Milarepa dosiahol rovnakú mocnú cnosť v jedinom živote a neskôr sa stal známym ako zakladateľ Bielej sekty Tibetského budhizmu.
(pokračovanie 2. časti)
Rechungpa sa opýtal: „Majster, hovorili ste o robení zlých skutkov na začiatku. Čo sa stalo?“
Milarepa odpovedal: „To robenie zlých skutkov na začiatku sa vzťahuje vytváranie obrovského množstva karmy prostredníctvom vražedných zaklínacích techník ako aj techník privolávania krupobitia.“
„Majster,“ opýtal sa Rechungpa, „prečo ste sa chceli naučiť zaklínacie techniky?“
Milarepa povedal: „Keď som študoval s lámom Červenej sekty, jedného dňa sa konal festival na planine Kyangats Plain. Dedinčania pozvali môjho majstra ako čestného hosťa a on ma vzal so sebou. Ľudia pripravili hostinu a majstrovi podávali kvalitné víno. Och, v ten deň tam bolo toľko dobrého vína. Všetci pili toľko, koľko sa do nich zmestilo a ja som robil to isté. Následne som bol opitý, mal som plné brucho a točila sa mi hlava.“
„Keď ma môj majster videl opitého, povedal mi, že sa mám aj s milodarmi ako prvý vrátiť do chrámu. Uvoľnene a bezstarostne som si vykračoval po cestičke cez kopec. Akosi som si spomenul na tých, čo spievali počas festivalu. Ich hlasy boli také krásne. Ako som o tom ďalej rozmýšľal, začalo ma svrbieť hrdlo a neubránil som sa túžbe začať spievať.“
„Môj spev bol v dedine dobre známy. Keďže som bol opitý a šťastný, môj hlas bol hlasný a jasný. Melódia bola dobrá, akoby moja myseľ poletovala. Rozhýbali sa aj moje nohy a ja som si cestou do spevu poskakoval a tancoval. Bez toho, aby som si to uvedomil, som zamieril domov. Dokonca aj keď som prišiel k dverám, ešte stále som tancoval a spieval. Moja mama v tom čase smažila pšenicu. Hlas, ktorý počula, ju prekvapil a zamrmlala. „Tento spievajúci hlas je presne taký, ako hlas môjho syna. Na svete však asi niet nikoho, kto by mal taký trpký život ako my. Nemyslím si, že myseľ môjho syna by mohla byť v stave spievať takto šťastne.“ So zvedavosťou a rozpakmi podišla k oknu a pozrela sa. Keď videla, že som to bol ja, tak sa nazlostila, že sa jej celé telo začalo triasť. Hodila na zem kliešte na oheň z pravej ruky a lopatku z ľavej a už ju ani nezaujímalo, že pšenica zhorí. Do pravej ruky vzala palicu, do ľavej nabrala za hrsť popola a rozbehla sa dole schodmi. Keď vyšla z dverí, hodila mi popol do tváre a divoko ma bila po hlave kričiac: ‚Mila Sherab Gyeltsen, otec tejto rodiny! Pozri na nášho syna! Táto rodina je zničená! Pozri na nás, úbohú matku a syna!‘“
„Plakala, kričala a odpadla od hnevu. Moja sestra Peta vybehla z domu prosiac s plačom:
„‚Brat môj! Zamysli sa nad tým, čo si spravil! Pozri ako je na tom mama!‘“
„Náhly zmätok ma vrátil do polovedomého stavu a sestrine slová ma prebrali. V mojom vnútri vyvstala hanba a žiaľ a z ľútosti som sa rozplakal. So sestrou sme obaja plakali, držiac mamine ruky a trasúc ňou s cieľom prebrať ju. Po dlhom čase sa jej vrátilo vedomie. So slzami v očiach sa na mňa pozrela a povedala: ‚Syn môj, je na tomto svete niekto horšie ako my? Ako môžeš mať myseľ v stave, že môžeš spievať tak šťastne? Ak sa len pozrieš na svoju matku, túto starú ženu, úplne si vyplačeš svoje oči.‘“
„Pri týchto slovách sa znova rozplakala a my so sestrou sme sa pridali. Po istom čase som prestal žialiť a rozhodne som povedal: ‚Mama, prosím, prestaň byť taká smutná. Čo si povedala, je pravda. Teraz som sa rozhodol, že ak si niečo zaželáš, bez ohľadu na to čo to bude, sľubujem, že to splním!‘“
„‚Chcem sa pomstiť tým nehanebným nepriateľom, ktorí nosia kvalitný ľan a jazdia na statných koňoch. Sme slabí a nemáme žiadnu pomoc. Jediný spôsob ako sa pomstiť je teda pomocou zaklínadiel a kúziel na zabíjanie. Chcem, aby si sa naučil tieto zaklínadlá a tiež techniky privolávania krupobitia. Potrebujem, aby si sa všetko naučil a vrátil sa zabiť strýka, tetu a tých krutých susedov a ich rodiny. Toto je mojím jediným želaním. Dokážeš to spraviť?‘“
„‚Zaručujem ti to. Mohla by si mi pripraviť výdavky na cestu a milodary pre môjho majstra?‘ Odpovedal som odhodlane.“
„Mama teda predala polovicu z ostávajúcich pozemkov z jej vena a kúpila veľký drahý drahokam. Potom kúpila bieleho koňa, vedro farby a hovädziu kožu pre môjho majstra a tiež na cesty. Niekoľko dní som býval v neďalekom hoteli, čakajúc na niekoho, s kým by som cestoval.“
„Krátko na to sa objavili piati dobrí mladí muži, ktorí mali namierené do Ü-Tsangu (západný a centrálny Tibet), kde sa chceli učiť zaklínadlá a kúzla. Bol som rád, že som ich stretol a opýtal som sa, či sa k nim môžem pridať. Oni boli tiež radi, že majú ďalšieho spoločníka na cesty a súhlasili, že pôjdeme spolu.“
„Pozval som ich na pár dní k nám domov. Mama s nimi dobre zaobchádzala a keď sa chystali odísť, povedala: ‚Vážení, môj syn je mladý a neznalý. Obávam sa, že na seba nebude prísny. Dúfam, že ho budete často povzbudzovať, aby sa dobre učil zaklínadlá. Keď sa vrátite, dobre sa vám odplatím.‘“
„Súhlasili, že na mňa dohliadnu a uistili mamu.“
Boli sme pripravený odísť. Farba a batožina boli priviazané o koňa, zatiaľ čo drahokam bol ukrytý na mne. Mama ešte dlhú cestu kráčala s nami a ponúkla nám nápoje na rozlúčku. Znova pripomenula mojim priateľom, aby sa o mňa dobre postarali. Neskôr si ma zavolala na stranu a chytila ma za ruky. Naše srdcia naplnil pocit oddelenia a takmer nás to zadusilo, zatiaľ čo sme sa na seba bez slova pozerali. Bolo toľko slov, ktoré sme chceli povedať, no nevedeli sme, kde začať.
Mama po chvíli prerušila mlčanie a povedala: ‚Syn môj, pomysli na to, čím všetkým sme prešli. Nech sa deje čokoľvek, musíš na túto dedinu uvaliť kliatbu. Tvoji priatelia majú iné dôvody ako ty, pre ktoré sa chcú učiť zaklínadlá. Oni sa tým iba chcú uživiť. Ty však musíš tvrdo pracovať. Syn môj, ak sa vrátiš predtým, než kúzlom zničíš túto dedinu, zomriem priamo pred tebou!‘
„Horlivo som sľúbil: ‚Mama, ak sa to úspešne nenaučím, nikdy sa nevrátim späť! Prosím, nemaj obavy.‘“
„Pomaly som pustil jej ruky, vrátil sa k priateľom a rozlúčil som sa. Prešiel som niekoľko krokov a otočil som sa. Prešiel som niekoľko ďalších krokov a znova som sa obzrel. Po tvári mi tiekli slzy. Mama sa tiež nechcela otočiť. Dokonca aj keď sme boli príliš ďaleko, aby ma mohla jasne vidieť, stále hľadela naším smerom. Znova a znova som premýšľal o tom, že sa rozbehnem naspäť, aby som ju videl. Inštinkt mi vravel, že toto je naša posledná rozlúčka a že ju už nikdy neuvidím.“
„Mama čakala, kým sme sa jej nestratili z dohľadu, a potom sa ešte pred cestou domov rozplakala. V priebehu niekoľkých nasledujúcich dní sa všetci v dedine dozvedeli, že syn Nyangtse Kargyen sa odišiel učiť zaklínadlá.“
„S priateľmi sme cestovali po hlavnej ceste smerom k Ü-Tsangu. Keď sme boli v Zadnom Tibete, farbu a koňa som predal miestnemu bohatému mužovi výmenou za zlato, ktoré som niesol so sebou. Po prekročení rieky Tsangpo sme pokračovali smerom k Ü (Centrálnemu Tibetu). Stretli sme mnoho mníchov a ja som sa pýtal, či vedia o nejakom majstrovi zaklínadiel, kúziel a techník krupobitia. Jeden mních povedal, že láma menom Yungton Trogyal dosiahol úplne majstrovstvo v týchto technikách. Pokračovali sme v našej ceste a napokon sme stretli toho lámu.“
„Poklonili sme sa mu a každý z mojich spolupútnikov predložil svoje milodary. Zveril som mu zlato, drahokamy a všetko ostatné, čo som mal. Pokľakol som a povedal: ‚Nielen zlato, drahokamy a všetko toto je pre vás, Majster, ale aj svoje telo, reč a myseľ, všetko čo mám, zverujem vám. Majster, moji susedia a príbuzní spravili našej rodine veľmi kruté veci. Musím ich potrestať zaklínadlami. Prosím, naučte ma najlepšie zaklínadlá. Dúfam tiež, že kým tu budem študovať, poskytnete mi oblečenie a jedlo.‘“
„Keď si láma vypočul moje slová, usmial sa a povedal: ‚Počkám a zistím, či hovoríš pravdu.‘“
„Majster nás neučil najhlbšie zaklínadlá. Namiesto toho nás naučil iba jedno či dve kúzla, nejaké kliatby a ako ich cvičiť. Toto zabralo vyše jeden rok. Moji spolužiaci sa ich naučili a boli pripravení vrátiť sa domov. Láma dal každému z nás vlnený sveter miestnej výroby. Chýbalo mi sebavedomie a premýšľal som: ‚Ak sa pokúsim o pomstu s týmito kúzlami, nemusí to fungovať a mama spácha samovraždu.‘ Zvážil som si to a rozhodol som sa ostať. Spolužiaci sa ma pýtali: ‚Topaga, ty nejdeš domov?‘“
„Odvetil som: ‚Áno, aj ja sa chcem vrátiť. Nenaučil som sa však dosť a hanbím sa ísť naspäť.‘“
„Všetci piati povedali: ‚Tieto kúzla sú už veľmi hlboké. Sám láma povedal, že neexistujú žiadne pokročilejšie kúzla ako tieto. Sme presvedčení, že nám v našich rodných mestách prinesú slávu a spoločenské postavenie. Ak však chceš ostať dlhšie, nám to neprekáža. Je to na tebe.‘“
„Rozlúčili sa teda s Majstrom a vybrali sa domov. Obliekol som si nový sveter a pár hodín som kráčal s nimi. Cestou naspäť som vyzdvihol veľké vrece volského hnoja a pohnojil som Majstrovo najlepšie pole. Videl ma zo spálne a povedal inému učeníkovi: ‚Mnoho študentov sa ku mne prichádza učiť rôzne techniky, ale žiaden z nich nie je taký dobrý, ako Topaga. Bojím sa, že ani v budúcnosti sa nenájde taký dobrý študent. Ráno sa so mnou nerozlúčil, čo znamená, že sa ešte vráti. Pamätám si, že keď sem prvýkrát prišiel, povedal, že jeho príbuzní a susedia zneužívali jeho rodinu. Žiadal zaklínadlá kvôli pomste. Povedal tiež, že mi zveruje svoje telo, reč a myseľ. Je to naozaj úprimný človek. Ak je pravda to, čo povedal, bola by škoda nenaučiť ho tie zaklínadlá.‘“
„Ten učeník mi povedal tieto slová a ja som sa veľmi potešil, uvedomujúc si, že je možné naučiť sa viac kúziel. Šťastne som utekal za Majstrom, ktorý ma zbadal a opýtal sa: ‚Topaga, prečo nejdeš domov?‘“
„Dal som si dole sveter, vrátil mu ho, zbožne som sa mu poklonil a odpovedal: ‚Majster, môj strýko, moja teta a moji susedia spravili našej rodine veľmi zlé veci. Nečistým spôsobom nás obrali o majetok, čím nám spôsobili všetky druhy trápení. Nemáme moc pomstiť sa im, takže ma matka požiadala, aby som sem išiel naučiť sa zaklínadlá. Povedala mi tiež, že ak sa vrátim späť bez úplného majstrovstva zaklínadiel, zabije sa priamo predo mnou. Nemôžem sa teda vrátiť. Majster, prosím, majte so mnou zmilovanie a naučte ma najpokročilejšie zaklínadlá!‘“
„Pri týchto slovách som nedokázal zadržať plač. Láma sa ma opýtal: ‚Ako vás vaši príbuzní a susedia šikanovali?‘“
„Povedal som mu, ako nás strýko s tetou obrali o dedičstvo a ako s nami zaobchádzali po smrti môjho otca. Plakal som a rozprával, opisujúc podrobne celý príbeh. Majster pri počúvaní tiež plakal. Potom povedal: ‚Ak hovoríš pravdu, potom to, čo spravili, je veľmi zlé. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí sa sem prichádzajú učiť zaklínadlá, prichádzajú z najrôznejších miest: niektorí priniesli veľké množstvá zlata a jadeitu, niektorí priniesli stovky či tisícky kusov jemného plátna a masla; boli tu aj tie najlepšie čaje a hodváb ako aj vyše 1000 kusov dobytka. Ty si však jediný, kto venoval svoje telo, reč a myseľ. Ešte ťa však nemôžem učiť zaklínadlá. Najprv niekoho pošlem, aby overil, či je tvoj príbeh pravdivý.‘“
„Medzi mojimi spoluučeníkmi bol jeden, ktorý bol rýchlejší ako kôň a vysoký ako veľký slon. Majster ho poslal na kontrolu do môjho rodného mesta. Po pár dňoch sa vrátil a povedal: ‚Majster, Topaga hovoril úplnú pravdu. Prosím, naučte ho najlepšie zaklínadlá.‘“
„Majster mi teda povedal: ‚Topaga, ak by som ťa naučil tieto zaklínadlá hneď na začiatku, mal by som obavy, že skromný človek ako ty by to mohol ľutovať. Teraz vieme, že čo si mi povedal nebolo vymyslené, takže ťa ich naučím. Mám dve tajné zaklínadlá. Okrem toho je tu láma menom Yonten Gyatso, ktorý je odborníkom na medicínu a zaklínadlá. On pozná tajné kúzla pre krupobitie. Keď sme sa navzájom naučili tieto techniky, stali sme sa blízkymi priateľmi. Keď sa ľudia prídu učiť zaklínadlá sem ku mne, posielam ich aj tam. On robí to isté. Ani ty dnes nebudeš výnimkou. Pošlem s tebou môjho najstaršieho syna, aby ťa sprevádzal.‘“
„Majster pripravil jedlo, jemné vlnené súkno a nejaké ďalšie dary pre Yontena Gyatso. Vyložili sme ich koňom na chrbát a vybrali sme sa na cestu.“
„Keď sme tam dorazili a stretli Yontena Gyatso, dal som mu všetky dary. Potom som mu povedal o svojich tragických skúsenostiach a vysvetlil, prečo sa musím naučiť zaklínadlá, prosiac ho, aby ma učil. Láma povedal: ‚Yungton Trogyal a ja sme najlepší priatelia, ktorí by dali jeden pre druhého život. Musí mať dobré dôvody, aby ťa sem poslal a ja ťa teda naučím zaklínadlá pre zabitie. Predtým však musíš postaviť sieň na študovanie dharmy na úbočí kopca, kam ľudia nemôžu vidieť.‘“
„Spolu sme si teda našli tiché miesto na úbočí kopca a postavili jednoduchú sieň na študovanie dharmy. Skryli sme ju pomocou kameňa veľkého ako vôl.“
„V tejto sieni na študovanie dharmy ma majster naučil tajné kúzlo.“
„Keď som to praktizoval sedem dní, láma mi povedal: ‚V minulosti stačilo sedem dní na naučenie sa toho. Teraz si praktizoval sedem dní, takže by to malo stačiť.‘“
„Ja som však povedal, že potrebujem, aby to kúzlo účinkovalo na veľkú vzdialenosť, takže som požiadal o ďalších sedem dní. Na večer štrnásteho dňa prišiel majster a povedal: ‚Dnes pri oltári uvidíme účinok zaklínadla pre zabitie.‘“
„Presne ako povedal, tej noci ku mne prišiel nebeský správca s hlavami, pečeňami a žlčníkmi 35 ľudí. Povedal: ‚Toto je to čo si ma požiadal spraviť!‘“
„Nasledujúceho rána sa ma láma opýtal: ‚Nebeský správca povedal, že ostali dvaja ľudia, ktorí mali zomrieť. Má ich zabiť?‘“
„Bol som spokojný s výsledkom a povedal som: ‚Nechajme ich nažive ako svedkov odplaty. Prosím, ušetrite ich.‘“
„Týmto spôsobom ostali strýko s tetou nažive. Potom sme dali nebeskému správcovi milodary, poslali ho naspäť a uzatvorili rituál.“
„Aký bol prejav zaklínadlá v mojom rodnom meste Kyangatsa? Bolo to v deň svadby najstaršieho syna môjho strýka a mnoho hostí bolo pozvaných k nim domov na hostinu. Vyše 30 ľudí sa zúčastnilo osláv a boli to tí, ktorí pomáhali môjmu strýkovi a tete šikanovať nás. Medzi pozvanými boli aj nejakí ľudia, ktorí k nám boli milí a tí boli práve na ceste. Cestou k domu sa stále zhovárali o zlých činoch strýka a tety. Jeden z nich povedal: ‚Hovorí sa, že hosť sa stane domácim a domáci sa stane psom. Práve to sa stalo. Títo ľudia, notoricky známi svojimi činmi, nemajú kúska hanby. Topagovi vzali jeho majetok a naďalej zneužívali jeho rodinu. Topaga sa odišiel učiť zaklínadlá. Dokonca aj keď to nebudú jeho kúzla, skôr či neskôr príde odplata z Budhovho Zákona.‘“
„Celá strýkova rodina bola zaneprázdnená obsluhou hostí. Hostia radostne popíjali. Slúžka, ktorá predtým pracovala pre našu rodinu a teraz robí pre nich, išla dole pre vodu. Tam videla, že všade po zemi sa hmýria obrovské škorpióny, hady a kraby. Veľké škorpióny sa prichytili na stĺpy domu a pokúšali sa ich zničiť. Preľaknuté dievča s krikom vybehlo dverami.“
„V ten deň bolo dole mnoho koní, ktoré patrili hosťom. Jeden žrebec obťažoval kobylu a keď to zbadal druhý žrebec, začal vyčíňať. Kobyla sa pokúsila žrebca kopnúť, no z nejakých príčin namiesto toho zhodila stĺp domu. Celý dom sa v momente s veľkým rachotom zrútil. Všade bolo počuť plač a krik. Syn môjho strýka, nevesta a vyše 30 hostí boli všetci spolu rozmliaždení na smrť. Na zemi bolo plno trosiek a prachu z rozpadnutého domu. Pod zničeným drevom a dlaždicami sa nachádzali desiatky mŕtvych tiel.“
„Moja sestra Peta sa v tom čase potulovala v okolí. Keď to uvidela, okamžite utekala domov a povedala mame: ‚Mama! Mama! Poď sa pozrieť! Strýkov dom sa zrútil a mnoho ľudí umrelo!‘“
„Mama bol skeptická, no zároveň vnútri šťastná. Ponáhľala sa k strýkovmu domu. Pred ňou ležali hromady polámaných dlaždíc a kopy prachu. Prekvapená a naradostená si odtrhla kus látky zo svojho zodratého odevu a rýchlo ho priviazala na dlhú palicu. Bežala po okolí, mávala vlajkou a kričala: ‚Všetci sa poďte pozrieť! Lámovia a Budhovia, budem sa vám klaňať! Hej, susedia, dovoľte mi vám pripomenúť, nemal Sherab Gyeltsen syna? Ja, Nyangtsa Kargyen, som nosila otrhané šaty a jedla odpad, aby sa môj syn mohol učiť zaklínadlá. Kto povedal, že neuspejeme?! Poďte všetci a pozrite sa! Strýko a teta povedali, že ak na to mám, môžem zohnať nejakých ľudí, ktorí by mi pomohli s nimi bojovať a získať späť svoj majetok; povedali, že nikoho nedokážem zohnať a môžeme skúsiť odriekať nejaké zaklínadlá. Čo si všetci myslíte? Topaga teraz uvalil malú kliatbu a aj tak to bolo silnejšie ako veľká bitka. Pozrime sa, hore ľudia, v strede majetok a dole dobytok, všetko je preč! Dožila som sa dneška, aby som videla trik svojho syna. Ja, Nyangtsa Kargyen, som taká šťastná, taká šťastná! Ha! Ha! Ha! V celom svojom živote som nebola taká šťastná! Hej, poďte sa všetci pozrieť!‘“
„Pokračovala v mávaní zástavkou a v pobehovaní, veľmi vzrušená a uspokojená. Počuli to všetci v dedine, vrátene strýka a tety. Jeden človek povedal: ‚Čo povedala táto žena, môže byť pravda!‘“
„Iný človek povedal: ‚Naozaj to vyzerá pravdivo, ale čo povedala, bolo trochu priveľa.‘“
„Keď sa ľudia dopočuli, že som zabil toľko ľudí zaklínadlom, zhromaždili sa a povedali: ‚Táto žena spôsobila taký neporiadok a napriek tomu ešte behá okolo a radostne kričí. Musíme ju zabiť a vyžmýkať krv z jej srdca a pečene!‘“
„Starší muž nesúhlasil: ‚Ak tú ženu aj zabijete, ničomu to nepomôže. Spôsobí to len to, že jej syn nás bude viac nenávidieť a zabije ďalších ľudí pomocou kúziel. Musíme prísť na spôsob, ako najprv zabiť Topagu a potom sa vysporiadať s touto ženou!‘“
„Mamu teda nezabili. Strýko sa však nevzdával a povedal: ‚Všetky moje deti sú mŕtve. Budem s ňou bojovať. Aj tak nechcem žiť!‘“
„S týmito slovami sa ponáhľal zabiť moju mamu. Ľudia ho rýchlo zastavili a povedali: ‚Všetko sa to stalo kvôli tebe. Topaga je stále nažive. Ak takto zabiješ Nyangtsu Kargyen, jej syn môže na nás uvaliť ďalšie kliatby a všetci zomrieme. Ak neposlúchneš, zabijeme najprv teba!‘“
„Strýko teda prestal. Dedinčania sa potom dohadovali, ako niekoho poslať, aby ma zabil. Mamin brat prišiel za ňou a povedal: ‚Čo si včera povedala a spravila spôsobilo, že všetci v dedine chcú zabiť teba aj tvojho syna. Si pripravená?‘ Povzdychol si: ‚Jedno zaklínadlo stačí. Prečo chceš, aby nás všetci nenávideli?!‘ Dlho sa s ňou zhováral, aby ju upokojil. Mama si povzdychla a povedala: ‚Videl si, čo sa dialo celé tie roky. Samozrejme že viem, čo si ľudia myslia. Musím sa však dožadovať pomsty voči tým, ktorí ukradli náš majetok. Takto sa to celé začalo. Vieš, táto nenávisť je taká veľká, že sa ani nedá jasne zmerať!‘“
„Plakala a nič nehovorila. Jej brat si povzdychol a povedal: ‚Máš pravdu. Lenže čo ak ťa niekto príde zabiť? Radšej teraz zavri bránu.‘“
„Mama pevne zavrela bránu a premýšľala. Necítila sa bezpečne. Z ľútosti voči mojej mame za ňou prišla naša bývala slúžka a povedala jej: ‚Teraz ťa nechcú zabiť. Chcú len život tvojho syna. Mala by si mu povedať, aby bol opatrný.‘“
„Keď to mama počula, nachvíľu sa prestala báť.“
„Mama predala druhú polovicu pozemkov zo svojho vena za sedem tealov zlata. Tie peniaze chcela dať mne, lenže neverila nikomu z dediny, že by ich doručil. Keď zvažovala, že by mi zlato priniesla sama, prechádzal našou dedinou jogín z Ü, ktorý bol na púti do Nepálu a žobral o almužnu. Mama sa ho podrobne spýtala na jeho pozadie a rozhodla sa, že bude vhodným poslom. Povedala teda jogínovi: ‚Majster, prosím, ostaňte tu pár dní. Môj syn teraz študuje dharmu v Ü-Tsangu. Chcem mu napísať list. Mohli by ste mu ho doručiť?‘“
„Jogín súhlasil. Mama ho na pár dní uchýlila a dobre sa o neho starala.“
„V tú noc mama zapálila svietnik a kľačiac pred božstvami si niečo zaželala: ‚Ak sa moje želanie splní, táto svieca nezhasne; ak moje želanie nemôže byť splnené, prosím, nech svieca hneď zhasne. Úprimne dúfam, že Topagovi predkovia a nebeskí správcovia mi ukážu výsledok.‘ Potom čo si niečo zaželala, horela svieca celú noc. Mama verila, že jej želanie sa naplní. Nasledujúceho dňa povedala jogínovi: ‚Majster, šaty a obuv pútnika sú veľmi dôležité. Môžete mi ich dať na opravu. Rada vám tiež dám nový pár podrážok na topánky.‘“
„Jogínovi teda dala veľký kus kože na výrobu podrážok. Potom mu opravila kabát. Do stredu zadnej časti kabáta ukryla sedem tenkých kusov zlata a okolo nich prišila štvorec čiernej látky so stranou veľkosti stopy. Do stredu toho čierneho štvorca potom hrubou bielou niťou vyšila šesť maličkých hviezd a zakryla ich ďalším kusom látky. Všetko to vykonala bez toho, aby o tom jogín vedel. Nakoniec zapečatila obálku a dala mu list ako aj mnoho darov ako poďakovanie.“
„Vtedy si mama pomyslela: ‚Neviem, čo si teraz dedinčania myslia. Musím vymyslieť niečo, čím ich odstraším.‘ Povedala teda mojej sestre: ‚Jogín, ktorý včera odišiel, priniesol list od tvojho brata.‘ Peta o tom povedala mnohým ľuďom. Mama potom napísala falošný list napodobňujúc môj štýl:
„‚Drahá mama, som rád, že smrtiace zaklínadlo fungovalo dobre. Ak niekto z dediny zle zaobchádza s tebou alebo mojou sestrou Petou, prosím, povedz mi ich mená a ja na nich uvalím kliatbu. S mojimi zručnosťami v zaklínadlách je zabitie niekoho triviálne a ani vyhubenie ich rodiny a príbuzných nie je problémom. Ak už nikto z dediny nie je dobrý, dúfam, že mama a Peta sa presťahujú sem. Keď som vtedy opustil domov, nemal som nič. Teraz som bohatý a bezstarostný. Úprimne vám želám všetko najlepšie, tvoj syn Topaga.‘“
„Falošný list tiež zapečatila. Potom čo list ukázala strýkovi, tete a ich blízkym ľuďom, odložila ho k svojmu bratovi. Vďaka tomu sa nás už dedinčania neodvažovali zabiť. Okrem toho kvôli tomu listu dedinčania požadovali, aby strýko vrátil mame pozemok trojuholník Orma.“
„Naspať k pútnikovi jogínovi. Keď sa dopočul, kde som, prišiel ma navštíviť. Podrobne mi porozprával o mojej mame a sestre a situácii v dedine, a potom mi odovzdal list. Išiel som na miesto, kde som mal súkromie a otvoril som ho.“
„V liste mama napísala: ‚Drahý syn, mám sa dobre. Prosím, nemaj o mňa obavy. Keď som videla, že môj syn toto dokáže, necítim teraz žiadnu ľútosť. Tvoj otec na druhom svete bude tiež spokojný. Potom ako tvoje zaklínadlá zabili 35 ľudí, nedávno som sa dopočula, že dedinčania chcú poslať niekoho, aby ťa zabil a potom zabiť mňa. Maj sa prosím na pozore. Keďže majú v úmysle pomstiť sa, nemali by sme im tak ľahko odpustiť. Mal by si vyvolať tvrdé krupobitie, ktoré zničí ich úrodu. Potom budem spokojná. Ak sa ti minuli peniaze na školné, môžeš nejaké získať od našich siedmich príbuzných na hore, ktorá smeruje na sever. Nachádzajú sa hlboko v tmavom mraku pod šiestimi ligotavými hviezdami. Ak nevieš, kde sa nachádzajú títo príbuzní, môžeš to zistiť u jogína. On je jediný, kto žije v tej dedine a nemusíš nikam inam chodiť. Tvoja mama, Nyangtsa Kargyen.‘“
„Prečítal som si list, ale nevedel som, čo to znamená. Myslel som na svoje rodné mesto a mamu. O dedinách opísaných v liste som nemal ani poňatia. Netušiac, kde zoženiem školné, začal som roniť slzy. Chvíľu som plakal, potom som si utrel slzy a išiel som sa opýtať jogína: ‚Zdá sa, že možno viete, kde žijú moji príbuzní. Mohli by ste mi o nich povedať?‘“
„Jogín odpovedal: ‚Počul som len o tom, že máš príbuzných blízko Himalájí.‘ Pokračoval som: ‚Viete o nejakých iných miestach? Odkiaľ pochádzate?‘ Jogín odpovedal: ‚Poznám mnoho ďalších dedín, ale neviem nič o tvojich príbuzných. Pochádzam z Ü.‘ Potom som mu povedal: ‚Ak je to tak, prosím, počkajte tu a ja sa hneď vrátim.‘“
„Ukázal som list môjmu majstrovi a povedal som mu, čo sa stalo. Povedal: ‚Tvoja mama má naozaj obrovský hnev – zabitie takého počtu ľudí nestačí a žiada krupobitie.‘ Potom sa opýtal: ‚Kde na severe žijú vaši príbuzní?‘ Odpovedal som: ‚Nikdy som nepočul o príbuzných zo severu. List to však tvrdí. Opýtal som sa aj jogína, no ani on nemal poňatia. Čo sa to teda deje?‘“
„V tom čase tam bola aj manželka môjho majstra. Prečítala si list a povedala: ‚Mohol by si poprosiť jogína, aby prišiel sem?‘ Založila oheň a pozvala jogína, aby sa zohrial a napil. Potom začala rozprávať o jednom či druhom. Len tak mimochodom podišla za jogína, vzala mu kabát, obliekla si ho a povedala: ‚Na svojej púti nosíte také počasím zničené šaty, určite budete požehnaný.‘ Potom chodila okolo domu a odišla na poschodie. Z jeho obnoseného kabátu vybrala zlato, potom ho znova zašila a vrátila jogínovi. Následne ponúkla jogínovi jedno a nocľah.“
„Neskôr ma zavolala: ‚Topaga, príď prosím do Majstrovho sídla!‘ Išli sme spolu do Majstrovej izby, kde mi dala sedem tealov zlata. Prekvapene som sa spýtal: ‚Odkiaľ ste to vzali?‘ Odpovedala: ‚Tvoja mama je veľmi bystrá a bezpečne zlato ukryla. V liste zmienila dedinu na hore, ktorá smeruje na sever, čo znamená, že je to miesto, ktorého sa nedotkne slnečné svetlo. Neostávajú vnútorné vrstvy jogínovho kabátu mimo slnečného svetla? Tmavé mraky znamenajú, že je to zakryté čiernou látkou. Šesť ligotavých hviezd odkazuje na šesť stehov bielej nite. Sedem rodín pod hviezdami naznačuje sedem tealov zlata. Jogín je jediný, kto žije v tej dedine a nemusíš nikam inam chodiť preto, lebo zlato nesie sám jogín a nikto iný.‘“
„Majster sa nahlas zasmial a povedal: ‚Ľudia hovoria, že vy ženy ste bystré. Je to naozaj pravda!‘“
„Jednu desatinu tealu zlata som dal jogínovi, ktorý sa veľmi potešil. Potom som venoval sedem desatín tealu majstrovej žene a tri tealy môjmu majstrovi. Povedal som mu tiež: ‚Mama ma požiadala, aby som použil kliatbu krupobitia. Majster, prosím, mohli by ste ma naučiť najtajnejšiu metódu krupobitia?‘“
„Majster odpovedal: ‚Ak sa chceš naučiť zaklínadlo pre krupobitie, musíš požiadať Yungtona Trogyal.‘“
„Majster teda napísal list a dal mi nejaké miestne pestované produkty, aby som ich vzal so sebou. Išiel som naspäť k Yungtonovi Trogyal, dal som mu list a dary a venoval som mu tri tealy zlata. Podrobne som mu vysvetlil, prečo sa musím naučiť zaklínadlo pre krupobitie. Majster sa opýtal: ‚Fungovali tvoje kúzla?‘ Odpovedal som: ‚Áno, 35 ľudí v dôsledku toho zahynulo. Potom som dostal list od mamy, v ktorom ma žiada o krupobitie. Preto dúfam, že mi pomôžete.‘ Odpovedal: ‚Bez problémov, tvoje želanie bude splnené.‘ Potom ma naučil to zaklínadlo a ja som ho sedem dní praktizoval v sieni na študovanie dharmy. Na siedmy deň sa medzi skalami na hore oproti nám vytvoril tmavý mrak. Začalo sa blýskať a hromy divo bili, akoby prichádzala veľká búrka. Vedel som, že teraz mám schopnosť veliť krupobitiu.“
(na pokračovanie, 4. časť)
