(Minghui.org) V priebehu histórie boli Himaláje oblasťou s mnohými kultivujúcimi. Ľudia tam žili jednoduchým, skromným životom a všetci radi spievali a tancovali. Tiež si veľmi vážili Budhov Fa. Pred takmer tisícročím žil v tejto oblasti kultivujúci menom Milarepa. Zatiaľ čo mnohým Budhom a Bódhisattvám to trvalo mnoho životov a vytrpeli si veľa nešťastí, než sa vykultivovali k pravému ovociu, Milarepa dosiahol rovnakú mocnú cnosť v jedinom živote a neskôr sa stal známym ako zakladateľ Bielej sekty Tibetského budhizmu.
(pokračovanie 3. časti)
„Prišiel ku mne majster a povedal: ‚Teraz máš schopnosť spôsobiť krupobitie. Nevieme však, či pšenica v tvojom rodnom meste už dozrieva. Aká je teraz vysoká?‘ Po chvíli premýšľania som odpovedal: ‚Ešte stále je len taká vysoká, že by sa v nej akurát ukryla strakatá holubica.‘“
„Prešli dva týždne a majster sa ma na to znova opýtal. Povedal som: ‚Je asi taká vysoká ako mladý vtáčí zob.‘ Odpovedal: ‚Hm, ešte je trochu priskoro.‘“
„Po istom čase sa ma znova opýtal a ja som odpovedal: ‚Teraz rastlinám rastú klasy.‘ Majster povedal: ‚V tom prípade je čas spôsobiť krupobitie.‘ Poslal so mnou ďalšieho študenta, toho, ktorý bol predtým v mojom rodnom meste overovať môj príbeh, aby ma sprevádzal. Preobliekli sme sa za dvoch putujúcich mníchov a vydali sa na cestu.“
„Úroda bola tohto roku mimoriadne dobrá. Mnohí postarší obyvatelia hovorili, že v živote nevideli takú dobrú úrodu. Dedinčania sa zhodli, že nikto by nemal začať so žatvou, kým to spolu poriadne neoslávia. Počkal som a keď bolo deň či dva pred žatvou, postavil som si oltár pri miestnej rieke hore prúdom nad dedinou. Pripravil som si všetky materiály na zaklínanie a začal som nahlas privolávať kliatbu. V tej chvíli bola obloha jasná a v okolí tisícov míľ nebolo ani jedného mraku. Hlasno som zavolal meno nebeského správcu a začal som hovoriť, ako zle zaobchádzali dedinčania s mojou rodinou. Potom som silno plakal, pričom som si udieral do hrude a trhal som si šaty.“
„Bolo to naozaj nepredstaviteľné. Na oblohe sa zrazu vrstvu za vrstvou objavili tmavé mraky a v momente sa z nich stali obrovské husté zhluky mrakov sprevádzané blýskaním a hrmením. Z oblohy sa vlna za vlnou začali rinúť veľké krúpy ničiace úrodu, ktorú sa dedinčania práve chystali žať, takže neostalo ani jedno zrnko obilia. Následne sa z hôr dovalila veľká voda, ktorá spláchla celú úrodu. Pri pohľade na to dedinčania kričali a kvílili. Nakoniec prišla búrka. Obom nám bola zima, tak sme zašli do neďalekej jaskyne a založili oheň, aby sme sa zohriali.“
„V tom čase prechádzalo okolo jaskyne niekoľko lovcov, ktorých vyslali dedinčania, aby priniesli mäso na oslavu úrody. Jeden z lovcov povedal: ‚Ach! Nikto nám neubližuje tak, ako Topaga. Zabil toľkých ľudí a teraz zničil všetku úrodu. Keď ho chytím, vyžmýkam z jeho tela všetku krv a vytrhnem mu žlčník. Dokonca ani to nestačí na upokojenie môjho hnevu.‘“
„Starší muž povedal: ‚Ticho! Nerozprávajte tak nahlas. Pozrite, z tamtej jaskyne ide dym. Kto tam je?‘ Mladý muž odpovedal: ‚To bude asi Topaga. Ten vyvrheľ nás ešte nevidel. Poďme po ďalších ľudí, aby sme ho spoločne zabili predtým, než zničí celú našu dedinu.‘ Rýchlo odišli.“
„Môj spoločník videl niekoho kráčať pod nami a myslel si, že nás tam už objavili. Povedal: ‚Môžeš sa vrátiť naspäť ako prvý. Budem sa tváriť, že som tebou a chvíľu sa s nimi pohrám.‘ Dohodli sme sa, že o štyri dni sa stretneme v hoteli. Keďže som vedel, že je veľmi silný a odvážny, nemal som obavy z toho, že som ho nechal samého.“
„Vtedy som naozaj chcel vidieť svoju mamu, bál som sa však, že dedinčania by mi ublížili. Musel som teda z dediny odísť a spraviť obchádzku, takže som sa vybral opačným smerom. Cestou ma nanešťastie niekoľkokrát pohrýzol divoký pes a moja noha bola celá doráňaná. Zvyšok cesty som kríval a do hotela som nestihol prísť včas.“
„Čo teda spravil môj spoločník? Keď som v ten deň odišiel, zhromaždila sa kopa dedinčanov s cieľom zabiť ma. Zaútočil na mužov aj kone a zvalil ich na zem. Keď sa dav vydal za ním, utekal. Keď bol dav rýchly, pridal; keď dav spomalil, spomalil aj on. Keď do neho hádzali kamene, on do nich hádzal ešte väčšie a kričal: ‚Ak sa niekto opováži prísť ku mne a udrieť ma, nebudem mať zľutovania a uvalím na neho smrteľnú kliatbu. Toľko ľudí kvôli mne zahynulo, vy sa nebojíte? Taká dobrá úroda bola zničená. Nestačí vám to? Ak sa odteraz nebudete dobre správať k mojej matke a sestre, pri vchode do dediny umiestnim nádrž na duše a na konci uvalím démonickú kliatbu. Všetci, ktorí ste ešte nažive, aj s členmi svojich rodín, budete odstránení. Nezastavím sa, kým sa celá dedina neobráti na popol. Nebojíte sa?‘“
„Po týchto slovách sa dedinčania triasli od strachu. Pozerali sa na seba a mrmlali, no nik sa neodvážil spraviť krok vpred. Nakoniec sa všetci potichu pobrali naspäť do dediny.“
„Môj spoločník prišiel do hotela skôr než ja. Spýtal sa majiteľa, či sa tam neukázal putujúci mních ako ja. Majiteľ sa zamyslel a povedal: ‚Sem neprišiel, ale myslím si, že sa nachádza v tej dedine, kde sa koná hostina. Okrem toho vyzeral byť zranený. Máš misku? Ak nie, môžem ti jednu požičať.‘ Vzal sivú misku pripomínajúcu tvár Yamu [boha smrti] a dal ju môjmu spoločníkovi. Ten sa vybral žobrať na hostinu a našiel ma tam. Sadol si ku mne a povedal: ‚Prečo si včera neprišiel?‘ Odpovedal som: ‚Pred pár dňami, kým som cestou žobral o jedlo, ma niekoľkokrát pohrýzol divoký pes. Už je to trochu lepšie. Netreba si kvôli tomu robiť starosti.‘“
„Spoločne sme sa potom vrátili a išli sme navštíviť nášho majstra, ktorý nám povedal: ‚Vy dvaja ste vykonali veľkolepú vec.‘ Boli sme prekvapení a spýtali sme sa: ‚Kto vám to povedal?‘ Majster odpovedal: ‚No predsa nebeský správca. Tentokrát som ho tam poslal. Vrátil sa v deň splnu a porozprával mi o tom.‘ Všetci sme boli veľmi šťastní.“
Keď Velebný Milarepa dokončil tento príbeh, povedal učeníkom, ktorí počúvali toto vyučovanie Dharmy: „Takto som konal zlé skutky kvôli pomste.“
Rechungpa sa opýtal: „Majster, povedali ste, že najprv ste vytvárali zlú karmu a potom dobrú karmu. Dobrá karma pochádza len zo spravodlivej Dharmy. Velebný majster, aký predurčený vzťah vás priviedol k spravodlivej Dharme?“
Milarepa povedal: „Postupne som začal ľutovať hriechy spôsobené používaním zaklínadiel a krupobitia. Zároveň sa každým dňom zvyšovala moja túžba študovať spravodlivú Dharmu. Často som nemal chuť jesť a nemohol som dobre spať. Keď som kráčal, chcel som si sadnúť a keď som sedel, chcel som kráčať. Bol som nepokojný a cítil som sa veľmi previnilo kvôli svojim zlým skutkom. Tento svetský svet mi často pripadal cudzí, no neodvážil som sa spomenúť študovanie spravodlivej Dharmy. V mysli som často premýšľal: ‚Naskytne sa mi príležitosť študovať s majstrom spravodlivú Dharmu? Čo by som mal spraviť?‘“
„Ako som o tom stále premýšľal o obával sa, stalo sa nasledovné: Majster mal pôvodne bohatého darcu almužny. Rodina toho darcu mala ohromný majetok. Darca horlivo veril v majstra a stále mu s úctou neúnavne pomáhal. Náhle dostal vážnu chorobu a pozval majstra k sebe domov, aby sa modlil.“
„Po troch dňoch sa majster vrátil celý bledý a s núteným úsmevom. Opýtal som sa ho: ‚Majster, prečo je vaša tvár taká bledá? Prečo sa stále tak nútene usmievate?‘“
„Majster si vzdychol a odpovedal: ‚Nič v tomto svete nie je večné. Môj najlepší darca almužny, ten, ktorý vo mňa veril najviac, minulú noc zomrel. Kvôli tomu premýšľam, že svet je smutné miesto. Som starec, ktorý vytváral karmu používaním kúziel, zaklínadiel a krupobití od svojej mladosti až pokým mi starobou neobeleli vlasy. Hoci si ešte stále mladý, tak ako ja, aj ty si sa dopustil hriechov kvôli zaklínadlám a krupobitiu. Bojím sa, že v budúcnosti budem musieť niesť zodpovednosť za tieto zlé skutky.‘“
„Bol som zmätený a opýtal som sa: ‚Čo sa týka vnímajúcich bytostí, ktoré sme zabili, je možné, aby im majster pomohol znovu sa narodiť v nebi Tushita alebo dosiahnuť oslobodenie?‘ Majster odpovedal: ‚Nikto im v skutočnosti nedokáže pomôcť zachrániť sa či oslobodiť. Odteraz budem kultivovať spravodlivú Dharmu a ty mi môžeš pomáhať učiť mojich učeníkov. Takto ťa budem môcť doviesť do neba Tushita a k oslobodeniu. Alebo ty môžeš ísť študovať spravodlivú Dharmu a priviesť mňa do neba Tushita a k oslobodeniu. Zabezpečím ti čo budeš potrebovať pre hľadanie spravodlivej Dharmy.‘“
„Och! Bol som taký šťastný, keď som to počul! Po dlhých dňoch a nociach túžobného rozmýšľania sa môj sen teraz stal skutočnosťou. Rýchlo som teda povedal majstrovi: ‚Chcem kultivovať spravodlivú Dharmu!‘ Odpovedal: ‚Si stále mladý. Navyše máš usilovné srdce a silnú vieru. Prosím, oddaj sa študovaniu spravodlivej Dharmy!‘“
„Majster mi potom pomohol pripraviť šaty na moju cestu. Vyložil na koňa nejaké kusy luxusného oblečenia a spolu s koňom mi ich daroval. Povedal, že Rangton Lhaga v Tsangrongu je uznávaným mudrcom a odporučil mi učiť sa od neho. Rozlúčil som sa s majstrom a jeho ženou a zamieril som do Tsangrongu.“
„Manželka Rangtona Lhagu a viacerí jeho učeníci povedali, že tu práve nie je, pretože je na návšteve v inom kláštore. Povedal som im, že ma poslal Yungton Trogyal a porozprával som im svoj príbeh. Jeho manželka požiadala lámu, aby ma vzal za Rangtonom Lhagom. Keď sme tam prišli, odovzdal som dary a povedal: ‚Dopustil som sa veľkých hriechov. Rozšírte prosím svoj súcit a naučte ma metódu oslobodenia sa z reinkarnácie.‘“
„Rangton Lhaga odpovedal: ‚Moja metóda funguje nasledovne. Koreň pochádza z výnimočnej povahy, cesta spočíva vo výnimočnom postupe a ovocie zodpovedá výnimočnému prejavu. Premýšľaj o tom cez deň, dosiahneš to cez deň; premýšľaj o tom v noci, dosiahneš to v noci. Tí s dobrým základom a karmickým vzťahom nepotrebujú ani rozmýšľať. V momente, keď počuješ Dharmu, budeš oslobodený. Toto ťa naučím.‘“
„Majster pre mňa teda vykonal obrad abišek a naučil ma verše. V tom čase som si pomyslel: ‚Keď som sa predtým učil zaklínadlá, účinky praktizovania som videl po 14 dňoch; naučenie sa techník privolávania krupobitia zabralo iba sedem dní. To, čo ma teraz učí tento majster, je omnoho ľahšie. Bez ohľadu na to, či je deň či noc, pokiaľ na to myslím, dosiahnem to. Tí s karmickým vzťahom nemusia dokonca ani rozmýšľať. Keďže som bol schopný prísť do styku s touto Dharmou, určite mám dobré vrodené kvality.‘ Nevenoval som tomu preto veľa pozornosti a robil len malý pokrok.“
„Po niekoľkých dňoch za mnou prišiel Rangton Lhaga a povedal: ‚Spomenul si, že si spáchal veľké hriechy. To je pravda. Keď som hovoril o svojej Dharme, trochu som to prehnal. V skutočnosti ti nedokážem poskytnúť vedenie. Choď prosím rýchlo do Drowolungu v Lhodraku a nasleduj Marpu Chokyi Lodro. Je uznávaným veľkým majstrom, prekladateľom písiem a priamym učeníkom indického majstra Naropu. Praktizovaním cesty novej tradície Mantry dosiahol tri ríše. Okrem toho s tebou má predurčený vzťah z minulého života. Prosím, choď ho nájsť!‘“
Keď som počul meno kráľa prekladateľov písiem, Marpu, moje srdce sa naplnilo radosťou a naježili sa mi všetky chlpy na tele. Z očí sa mi valili slzy. V mysli mi vystúpil nesmierny, radostný obdiv a neporovnateľná viera.
„S jedlom na cestu a listom od Rangtona Lhagu som vyrazil. Cestou som o tom stále premýšľal a nevedel som sa dočkať stretnutia s majstrom.“
„Noc pred mojím príchodom do Drowolungu sa majstrovi Marpovi snívalo o tom, ako pre neho Naropa robí abišek. Naropa mu priniesol vadžru z jadeitu s trochou špiny na vrchu, ako aj zlatú fľašu plnú sladkej rosy a povedal: ‚Očisti prosím túto vadžru rosou a zaves ju vysoko na túto veľkú budovu. Budhov to poteší a pomôže to vnímajúcim bytostiam v tomto svete. Tým, že to spravíš, dosiahneš dve veci.‘ S týmito slovami odišiel. Nasledujúc pokyny, Marpa vyčistil vadžru rosou a vysoko ju zavesil. Vadžra zrazu začala vyžarovať svetlo, osvetľujúc tri tisíce svetov. Svetlo svietilo na vnímajúce bytosti v rámci šiestich ciest [reinkarnácie] a odstraňovalo ich bolesť a smútok. Všetky vnímajúce bytosti sa s veľkou radosťou poklonili pred Marpom a budovou. Nespočítateľné množstvo Budhov, početní ako zrnká piesku v rieke Gange, tiež ponúklo svoje požehnania.“
„Marpa sa ráno zobudil a jeho srdce bolo naplnené radosťou. Keď premýšľal o svojom sne, náhle prišla jeho žena a povedala: ‚Majster, minulú noc som mala sen. Dve nádherné mladé dámy z Oddiyany (miesto v Indii, kde bol rozvinutý budhizmus diamantovej cesty, či tajná mantra) mi priniesli pagodu z jadeitu s trochou špiny. Povedali, že Naropa nariadil spraviť pre pagodu zasvätenie a umiestniť ju na vrchole hory. Vy ste ju vyčistili rosou a umiestnili na vrchol hory. Pagoda začala náhle vyžarovať jasné svetlo a objavilo sa nespočítateľné množstvo menších pagod. Mohli by ste mi povedať, čo tento sen znamená?‘ Keď sa to majster dopočul, vedel, že tento sen sa úplne zhodoval s jeho snom a bol veľmi šťastný. Potlačil však svoju radosť a s vážnosťou povedal: ‚Sen je len sen a nie skutočnosť. Neviem, čo to znamená.‘ Pokračoval: ‚Dnes musím ísť orať pole. Môžeš spraviť prípravy?‘ Jeho manželka odpovedala: ‚Ak pôjde uctievaný majster ako vy robiť takúto prácu, ľudia sa nám budú smiať. Prosím vás, nechoďte.‘ Majster však nepočúval a povedal: ‚Prines mi prosím džbán vína. Dnes musím privítať mladého hosťa.‘ Potom sa s vínom a nástrojmi vybral na pole.“
„Po príchode na pole položil Marpa džbán na zem a zakryl ho klobúkom. Chvíľu oral pole a potom sa posadil, aby si odpočinul a napil sa.“
„V tom čase som bol už takmer pri hranici Lhodraku a spýtal som sa na cestu k majstrovi Marpovi, kráľovi prekladateľov. Na moje prekvapenie o ňom nikto predtým nepočul. Na križovatke odkiaľ už bolo vidieť Lhodrak som sa kohosi znova spýtal. Odpovedal: ‚Poznám niekoho menom Marpa, neviem však nič o kráľovi prekladateľov.‘ ‚Mohol by si mi povedať, kde je Lhodrak?‘ opýtal som sa. ‚Tamto! Neďaleko odtiaľto,‘ odpovedal ukazujúc na údolie pred nami. ‚Kto tam žije?‘ opýtal som sa. ‚Marpa‘, znela odpoveď. ‚Má aj iné mená?‘ povedal som. ‚Niektorí ho volajú Marpa a niektorí majster Marpa,‘ odpovedal. Vedel som teda, že toto je majster, na ktorého som sa nedočkavo pýtal.“
„Potom som sa opýtal: ‚Ako sa nazýva táto strana kopca?‘ ‚Toto miesto sa volá Úbočie šírenia Dharmy.‘ Pri myšlienke, že o chvíľu uvidím majstrovo sídlo v Úbočí šírenia Dharmy som mal veľkú radosť z karmického vzťahu. Pokračoval som v ceste a pýtal som sa na smer. Po chvíli som natrafil na skupinu pastierov a znova som opýtal na Marpu. Jeden starý muž povedal, že nevie, no milé a pekne oblečené dieťa mi výrečne odpovedalo: ‚Myslím, že hovoríš o mojom otcovi. Predal všetok náš majetok za zlato a vzal ho do Indie. Priniesol späť mnoho písiem. Nikdy predtým nepracoval na poli, no dnes sa tam vybral.‘ To musí byť majster, pomyslel som si. Zároveň som sa čudoval, prečo by veľký majster prekladateľ išiel robiť na pole. Pokračoval som v ceste a zároveň premýšľal. Zrazu som uvidel vysokého mocného lámu s veľkými jasnými očami ako pri ceste orie pole. Keď som ho zbadal, moje srdce sa naplnilo neopísateľnou radosťou. Bol som taký šťastný, že som zabudol na okolie. Po chvíli som sa spamätal. Podišiel som k nemu a opýtal som sa: ‚Žije tu učeník veľkého indického majstra Naropu a majster prekladateľ Marpa?‘“
„Láma si ma od hlavy po päty pomaly a pozorne prezrel a povedal: ‚Kto si? Prečo ho hľadáš?‘“
„Odpovedal som: ‚Pochádzam zo Zadného Tibetu a spáchal som veľké hriechy. Marpa je veľmi známy a ja som sa sem prišiel od neho učiť Dharmu.‘“
„Láma povedal: ‚O chvíľu ťa za ním vezmem. Vezmi to prosím za mňa a dokonči oranie poľa.‘“
„Pri týchto slovách zodvihol klobúk, vzal zo zeme džbán a odpil si z vína. Zdalo sa, že si to naozaj vychutnáva. Potom položil džbán a odišiel.“
„Keď odišiel, zobral som džbán a rázom som dopil víno. Potom som začal orať pole. Po chvíli prišlo milé dieťa, ktoré bolo s pastiermi, a povedalo mi: ‚Hej! Majster ťa žiada, aby si prišiel dovnútra.‘ Odpovedal som: ‚Najprv dokončím pole. Dohodol som sa s niekým, že za mňa odovzdá majstrovi správu, takže za neho musím dokončiť oranie poľa. Mohol by si povedať majstrovi, že za chvíľu prídem?‘ Potom som pokračoval v práci, kým nebolo pole poorané. Toto pole sa neskôr stalo známym ako Pole predurčenej spriaznenosti.“
„Keď som dokončil oranie poľa, chlapec ma vzal k majstrovi. Zbadal som robustného, silného, lámu ako sedí na kresle s tromi vrstvami vankúšov. Na kresle boli vyrezané ozdobné obrázky Taurusa a Garudu. Zdalo sa, že si práve umyl tvár, no na jeho obočí som stále videl trochu prachu. Jeho tučné usadené telo pripomínalo veľkú hrudu, z ktorej vytŕčalo tučné brucho. Keďže som si myslel, že toto je muž, ktorého som stretol na poli, rozhliadal som sa po Marpovi. Majster sa na mňa usmial: ‚Tento mladý muž ma naozaj nespoznáva. Ja som Marpa. Navrhujem, aby si sa poklonil,‘ povedal.“
„Poslušne som sa pred ním sklonil a povedal som: ‚Pochádzam z Tsangu a dopustil som sa veľkých hriechov. Som odhodlaný zasvätiť majstrovi svoje telo, reč a myseľ. Dúfam, že majster mi poskytne jedlo, oblečenie a spravodlivú Dharmu. Okrem toho chcem poprosiť majstra, aby mal so mnou zľutovanie a venoval mi kultivačnú prax na dosiahnutie Budhovstva v tomto živote.‘“
„Majster odpovedal: ‚Spáchal si veľké hriechy. To je tvoj problém, nie moja vec. Navyše, ja som ti nekázal vytvoriť tú karmu. Aké zlé skutky si to presne vykonal?‘“
„Potom som mu povedal o svojej minulosti.“
„Majster povedal: ‚Och, rozumiem. Zasvätiť svoje telo, reč a myseľ majstrovi je presne to, čo by si mal spraviť. Nemôžem ti však poskytnúť jedlo a šaty, kým ťa budem učiť Dharmu. Môžem ti poskytnúť jedlo a šaty, aby si sa mohol učiť Dharmu inde, alebo ťa môžem učiť Dharmu, ale jedlo a šaty si musíš zohnať inde. Môžeš si vybrať len jednu z týchto možností. Premysli si to a rozhodni sa. Okrem toho dokonca aj keď ťa naučím Dharmu, je možné, že nedosiahneš Budhovstvo v tomto živote. Úplne to závisí od tvojej usilovnosti.‘“
„Odpovedal som: ‚Prišiel som sa naučiť Dharmu. Jedlo a oblečenie si zoženiem.‘ Potom som si vzal knihu s písmom a vybral som sa do modlitebne. Majster to uvidel a povedal: ‚Prosím, neber si svoju knihu dovnútra. Ak náš nebeský správca zacíti zlé odkazy z tvojej zlej knihy, bude pravdepodobne kýchať.‘ Bol som ohromený a pomyslel som si: ‚Majster už pravdepodobne vie, že moja kniha obsahuje metódy zaklínania a kúzla na trestanie.‘“
„Majster mi poskytol izbu. Žil som tam štyri alebo päť dní a vyrobil som koženú tašku. Majstrova manželka mi dávala veľa chutného jedla a správala sa ku mne dobre.“
„Vybral som sa žobrať po okolí Lhodraku, aby som zohnal dary pre majstra. Z 21 litrov pšenice, ktoré som dostal, som použil 14 na kúpenie veľkej štvorcovej medenej lampy bez akéhokoľvek poškodenia či hrdze. Liter pšenice som vymenil za mäso a víno a zvyšnú pšenicu som si odložil do koženej tašky, ktorú som vyrobil. Medenú lampu som vyložil na tašku a všetko som to dopravil naspäť. Keď som prišiel k majstrovmu sídlu, bol som úplne vyčerpaný. Zložil som si tašku z chrbta, ktorá s buchotom spadla na zem. Keďže bola ťažká, podlaha aj celý dom sa trochu zatriasli. Majster práve jedol a prišiel to skontrolovať. Keď ma uvidel, povedal: ‚Zdá sa, že si silný muž. Hej! Snažíš sa, aby sa môj dom zrútil a rozpučil ma? Si taký hlúpy. Zober to von!‘ S týmito slovami ma začal kopať. Nemal som na výber než zobrať pšenicu von, pričom som premýšľal: ‚Tento majster sa ľahko nahnevá, takže musím byť opatrný, keď mu budem slúžiť. V srdci som však nemal vôbec žiadnu nespokojnosť ani zlé myšlienky.‘“
„Poklonil som sa mu a dal som mu veľkú medenú lampu. Chytil ju, zavrel oči a chvíľu premýšľal. Bol šťastný a pohnutý a z očí sa mu spustili slzy. Povedal: ‚Je to dobrý karmický vzťah. Táto lampa je pre indického majstra Naropu.‘ Spravil znaky rúk pre uctievanie, potom poklepal po lampe s paličkou, aby vydala hlasný zvuk. Zobral lampu do modlitebne, naplnil ju maslom, založil knôt a zapálil ju.“
„Nedočkavo som sa túžil naučiť Dharmu, tak som išiel k majstrovi a poprosil som ho: ‚Mohli by ste ma naučiť Dharmu a verše?‘“
„Majster povedal: ‚Mnoho ľudí z Ü-Tsangu sa ku mne prichádza učiť Dharmu. Ľudia z Yamdrok Taklungu a Lingu ich však často napádajú, takže mi nemôžu priniesť jedlo a dary. Teraz od teba chcem, aby si na nich uvalil krupobitie. Keď uspeješ, budem ťa učiť.‘“
„S cieľom získať Dharmu som znova použil krupobitie a bolo to úspešné. Išiel som naspäť k majstrovi a prosil som o učenia. Povedal: ‚Vyslal si len dve či tri vlny krúpov a chceš získať spravodlivú Dharmu, ktorú som ja získal z Indie po toľkom utrpení? Poviem ti nasledovné. Ľudia z Lhodraku zvykli biť mojich učeníkov a robili mi naprieky. Ak sú tvoje zaklínadlá naozaj silné, mal by si na nich uvaliť kliatbu. Ak uspeješ, naučím ťa, ako dosiahnuť Budhovstvo v tomto živote.‘ Keďže som nemal na výber, uvalil som na ľudí kliatbu. Krátko na to vypukol v Lhodraku vnútorný konflikt, v ktorom bolo zabitých mnoho ľudí, vrátane všetkých, čo boli proti nám. Keď majster videl, že moje zaklínadlo fungovalo, povedal: ‚Počul som, že tvoje kúzla sú veľmi mocné. Zdá sa to byť pravda.‘ Odvtedy ma volal ‚Silný Muž‘.“
„Opäť som požiadal majstra, aby ma učil Dharmu. Na moje prekvapenie sa silno rozosmial: ‚Ha ha ha! Po spáchaní takýchto vážnych zločinov sa odo mňa chceš učiť Dharmu? Ja som zasvätil svoj život ceste do Indie a majstrovi som daroval zlato, aby som ju získal. Ako by si to mohol získať tak ľahko? Dokonca aj keď si len žartoval, bolo to trochu príliš. Navyše si dobrý v používaní zaklínadiel. Ak by tu bol na mojom mieste niekto iný, pravdepodobne by si ho už medzičasom zabil. V poriadku, ak dokážeš napraviť škodu v Yamdrok Taklungu a vzkriesiš tých zabitých v Lhodraku, naučím ťa Dharmu. V opačnom prípade tu nemusíš zostávať.‘ Keďže ma tak silno vyhrešil, bol som nesmierne sklamaný a nariekal som. Jeho žena ma ľutovala a prišla ma utešiť.“
„Nasledujúceho rána ku mne prišiel majster: ‚Včera boli moje slová príliš tvrdé. Nehnevaj sa prosím. Si silný a dúfam, že pre mňa dokážeš postaviť kamenný dom na uchovanie písiem. Keď to bude hotové, naučím ťa Dharmu. Okrem toho ti poskytnem aj jedlo a oblečenie.‘“
„Povedal som: ‚Čo ak pri stavbe toho domu zomriem skôr, než sa naučím Dharmu?‘“
„‚Zaručujem ti, že v žiadnom prípade v tomto období nezomrieš. Človek musí mať odvahu, aby sa mohol učiť Dharmu. Máš odhodlanie a dokážeš ostať usilovný. Pokiaľ ide o to, či dokážeš dosiahnuť Budhovstvo alebo nie, úplne to závisí od toho, ako veľmi si odhodlaný. Na rozdiel od iných odnoží, tá moja má neporovnateľné posilňovacie schopnosti,‘ povedal majster príjemne a milo.“
„To ma veľmi potešilo. Keď som požiadal o plán, odpovedal: ‚Tento dom bude postavený na kopci, na ktorý sa je ťažké dostať. Miestne klany mali v minulosti dohodu, ktorá zakazovala stavanie na tom mieste. Ja som našťastie žiadnu dohodu nepodpísal, takže mňa sa to netýka. Zvažujem postavenie okrúhleho domu na východnom kopci. Môžeš to tiež použiť na odstránenie svojej karmy.‘“
„Poslúchol som teda jeho príkaz a začal som stavať dom. Keď som bol zhruba v polovici stavby, majster prišiel a povedal: ‚Nenaplánoval som to vtedy dobre. Toto miesto nie je dobré. Odnes kamene a ostatný materiál naspäť na pôvodné miesto.‘ Musel som teda preniesť kamene a drevo jeden kus za druhým naspäť k úbočiu kopca. Potom ma majster zobral na západnú stranu kopca. Zložil si svoj kabát s polkruhovým výstrihom, poskladal ho na niekoľko vrstiev, položil na zem a povedal: ‚Postav dom takto.‘ Tentokrát to bolo ešte namáhavejšie. Pracoval som na tom úplne sám, čo znamená, že každý kus som musel preniesť z úbočia kopca na vrchol. Bolo to skľučujúce. Keď to bolo spolovice hotové, znova prišiel majster a povedal: ‚Nevyzerá to dobre. Prosím ťa, rozober to a odnes kamene a drevo na pôvodné miesto.‘ Musel som ho poslúchnuť a rozobrať stavbu jeden kus za druhým.“
„Potom ma majster vzal na severnú stranu kopca a povedal: ‚Silný Muž, týchto pár dní som mal vypité a nevysvetlil som to jasne. Teraz postav dobrý dom tu.‘“
„Povedal som: ‚Ak to znova postavím a potom znova rozoberiem, budem trpieť zbytočne a vy tiež premárnite peniaze. Prosím, poriadne si to tentokrát premyslite.‘“
„‚Dnes som nepil a dobre som to naplánoval. Dom úprimného praktizujúceho by mal byť v tvare trojuholníka. Prosím, postav taký dom a určite ti nepoviem, aby si ho zbúral.‘ Začal som teda stavať tento dom v tvare trojuholníka. Keď bola tretina hotová, majster prišiel a spýtal sa: ‚Silný Muž! Tento dom čo staviaš – kto ti kázal ho postaviť?‘“
„Došla mi trpezlivosť a hneď som odpovedal: ‚Osobne ste mi to prikázali, majster!‘“
„Poškrabal si hlavu a povedal: ‚Hm, ako to, že si to nepamätám? Ak hovoríš pravdu, nebol som šialený?‘“
„‚Keďže som vtedy vedel, že sa to môže stať, požiadal som vás, aby ste si to dobre premysleli, majster. Povedali ste, že ste to dobre naplánovali a určite to nezničíte. Musíte si to pamätať!‘ Odpovedal som zlostne.“
„Hah! Boli pri tom nejakí svedkovia? Stavať dom v tvare trojuholníka na tomto mieste so zlým feng-šuej je ako stavať oltár pre zaklínadlá. Plánuješ ma zabiť? Neukradol som ti tvoje veci ani som neobral tvojho otca o majetok. Ak ma neplánuješ zabiť a skutočne sa chceš učiť Dharmu, mal by si ma poslúchať: ‚Zbúraj tento dom a odnes všetok materiál naspäť dole!‘“
„Dlhú dobu som nosil kamene a robil náročnú prácu. Zakaždým som túžil rýchlo dokončiť stavanie domu, aby som sa mohol učiť Dharmu a pracoval som veľmi tvrdo. Na mojom chrbte sa v tom čase vytvorilo niekoľko hlbokých rán až do mäsa. Spravili sa mi jazvy, no tie sa opäť otvorili. Potom sa vytvorili nové jazvy a bolo to veľmi bolestivé. Napadlo mi ukázať to majstrovi, vedel som však, že by to nedopadlo dobre a viedlo by to len k ďalšiemu hrešeniu a bitke. Ak by som to ukázal jeho žene, vyzeralo by to, že sa sťažujem. Nepovedal som o tom teda ani jej. Požiadal som ju však, aby poprosila majstra, nech ma učí Dharmu. Hneď išla za ním a povedala: ‚Takéto stavanie domov je nezmyselné. Neviem, prečo to chcete robiť. Úbohý Silný Muž je taký poľutovaniahodný a tak veľa trpel. Naučte ho niečo prosím.‘“
„Majster Marpa jej povedal: ‚Choď mi uvariť dobré jedlo. Potom povedz Silnému Mužovi, aby prišiel sem!‘ Jeho manželka pripravila jedlo a spoločne sme išli za majstrom. ‚Moje dnešné ja je odlišné od toho včerajšieho. Nebuď taký smutný. Ak sa chceš učiť Dharmu, budem ťa učiť!‘ Potom ma naučil veci z bežného exoterického budhizmu (nie z ezoterického budhizmu či vadžrajány), ako sú napríklad traja utečenci a päť prikázaní. Potom mi povedal: ‚Toto sú základné rituály. Aby si získal tajné, jedinečné verše, musíš robiť to a to.‘ Potom mi povedal o živote a utrpení indického majstra Naropu. Povedal: ‚Je možné, že nedokážeš vydržať takéto utrpenie.‘ Keď som počul príbeh majstra Naropu, bol som dojatý k slzám a veľmi odhodlaný. V srdci som sľuboval: ‚Poslúchnem všetky slová od majstra a prekonám každú ťažkosť.‘“
„Po pár dňoch sme s majstrom išli na prechádzku. Keď sme prišli na miesto, kde miestne klany zakázali stavať, majster povedal: ‚Postav tu pre mňa deväťposchodovú vežu štvorcovej podstavy. Navrch pridaj úložný priestor, to znamená spolu desať poschodí. V žiadnom prípade je nezničím. Keď bude dokončená, naučím ťa Dharmu a verše. Poskytnem ti aj provízie a jedlo počas učenia sa Dharmy.‘“
„Chvíľu som premýšľal a povedal: ‚V takom prípade chcem zavolať majstrovu manželku, aby bola svedkom. V poriadku?‘“
„Majster súhlasil: ‚Dobre!‘“
„Majster nakreslil náčrt veže a zavolal svoju ženu. Trikrát som sa im poklonil a povedal som: ‚Majster mi nariadil postaviť dom. Trikrát som začal stavať a trikrát som to musel zbúrať. Prvýkrát majster povedal, že si to dobre nerozmyslel. Druhýkrát majster povedal, že bol opitý a jeho plán bol zlý. Tretíkrát majster povedal, že musel byť šialený, ak mi nakázal postaviť tam dom v tvare trojuholníka. Keď som to vysvetlil, majster povedal, že nie sú žiadni svedkovia a vyhrešil ma. Dnes dúfam, že tento štvrtýkrát môže byť majstrova manželka svedkom. Ste ochotná to spraviť?‘“
„Majstrova manželka povedala: ‚Určite budem tvojím svedkom. Majster, môžem byť svedkom, ale tento stavebný plán je veľmi náročný. Tento kopec je taký vysoký a on musí preniesť každý kameň a každý kus dreva z úbočia kopca úplne sám. Kto vie, ako dlho to potrvá? Navyše tu nepotrebujeme postaviť dom a ani nebolo potrebné zničiť tie predošlé. Nie je to naše miesto a miestne klany sa zaviazali nestavať na tomto mieste. Obávam sa, že to neskôr prinesie problémy.‘“
„Povedal som: ‚Bojím sa však, že majster vás nebude poslúchať.‘“
„Majster povedal svojej žene: ‚Ak chceš, môžeš byť svedkom. Nerozprávaj však tak veľa!‘“
„Začal som teda stavať túto vežu v tvare štvoruholníka. Keď som položil základy, traja z majstrových hlavných učeníkov, Ngokton Chodor, Tsurton Wange a Meton Tsonpo, sa tam prišli hrať a pomohli mi preniesť mnoho veľkých kameňov. Použil som ich pri stavbe základov. Keď som dokončil druhé poschodie, prišiel majster a pozorne si všetko obzrel. Ukázal na kamene, ktoré priniesli ostatní, a opýtal sa: ‚Odkiaľ sú tieto?‘“
„‚Tieto… tieto priniesli Ngokton, Wange a ďalší. Pomohli mi ich sem preniesť.‘“
„Majster povedal: ‚Nemôžeš stavať vežu s ich kameňmi. Rýchlo to rozlož a odlož tieto kamene preč!‘“
„‚Sľúbili ste predsa, že túto stavbu nezničíte!‘“
„‚Áno, to som povedal. Títo moji učeníci sú však jogíni na vysokých úrovniach a nemôžem dovoliť, aby boli tvojimi sluhami. Okrem toho od teba nechcem, aby si zničil všetko. Odstráň iba tie kamene, ktoré priniesli oni.‘“
„Bol som bezmocný a musel som rozobrať vežu od vrchu po spodok a odniesť kamene naspäť pod kopec. Potom prišiel majster a povedal: ‚Teraz ich prines naspäť a použi ako základňu.‘“
„Povedal som: ‚Myslel som si, že nechcete tieto kamene.‘“
„Majster povedal: ‚Nejde o to, že by som nechcel tieto kamene. Musíš ich však priniesť sám namiesto využívania ostatných.‘“
„Predtým tieto kamene preniesli traja ľudia. Teraz som ich všetky musel preniesť sám, takže to zabralo veľa času a úsilia. Neskôr ľudia pomenovali tieto kamene ‚Kamene Silného Muža‘.“
„Keď bola na vrchu kopca základňa dokončená, stretli sa miestni členovia klanu. Jeden z nich povedal: ‚Marpa stavia vežu na zakázanom mieste. Poďme ho zastaviť!‘ Druhý dodal: ‚Marpa sa zbláznil. Našiel niekde veľmi silného mladého muža. Potom ho nechal stavať dom na každom vrchu kopca v okolí. V polovici stavby povedal mladému mužovi, aby to zbúral a odniesol kamene a drevo naspäť. Túto vežu možno tiež zničia. Ak nie, pôjdeme a zastavíme ho. Počkajme a uvidíme.‘“
„Tentokrát mi však majster nenariadil zbúrať stavbu, a tak som pokračoval. Keď som sa dostal na siedme poschodie, na spodku chrbta sa mi spravila ďalšia hlboká rana.“
„Miestne klany sa znova stretli a zhovárali: ‚Hm! Zdá sa, že tentokrát to Marpa nezastaví. Vyzerá to tak, že keď tie predošlé stavby opakovane ničil, jeho skutočným zámerom bolo stavať práve tu. Tentokrát ju zbúrame my!‘ Pri veži sa zišlo mnoho ľudí. Nemali však ani potuchy, že majster sa premenil na vojakov, ktorí zaujali pozície vnútri aj mimo veže. Keď to ľudia z klanov zbadali, boli ohromení. Namiesto útoku si pokľakli pred majstrom a požiadali ho o odpustenie. Všetci z nich sa neskôr stali darcami almužny.“
„V tom čase Meton Tsonpo Tsangrong žiadal od Cakrasamvaru (jeden z božstiev najvyššej vadžrajány), aby pre neho vykonal obrad abišek. Majstrova manželka mi povedala: ‚Nech sa deje čokoľvek, tentokrát by si mal dostať abišek.‘ Ja som si tiež myslel: ‚Vynaložil som toľko úsilia na stavbu domov. Nikto mi nepomohol ani s jediným kameňom, vedrom vody, či kusom bahna. Majster pre mňa tentokrát určite vykoná abišek!‘“
„Počas ceremónie pri udeľovaní abišeku som sa poklonil majstrovi a posadil sa na miesto pre prijímateľov. Majster sa spýtal: ‚Silný Muž, kde sú tvoje dary za vykonanie abišeku?‘“
„‚Majster mi povedal, že po dokončení veže dostanem abišek a verše. Preto som sa odvážil sadnúť si sem.‘“
„Majster povedal: ‚Strávil si len pár dní stavaním domov. To nestačí na to, aby si dostal abišek a verše, ktoré som získal z Indie po prejdení cez obrovské ťažkosti. Ak máš dary, prines ich prosím sem; inak uvoľni toto miesto!‘ Po týchto slovách ma dvakrát udrel do tváre. Za vlasy ma odtiahol k dverám a kričal: ‚Zmizni odtiaľto!‘“
„Majstrova žena to videla a prišla ma upokojiť: ‚Majster často hovorí, že Dharma, ktorú získal z Indie, je pre všetky vnímajúce bytosti. Zvyčajne dokonca aj keď okolo neho prechádza pes, ponúkne mu lekciu a požehnanie. S tebou je však stále nespokojný. Neviem, prečo je to tak. Prosím ťa však, nevytvor si zlé myšlienky!‘“
„Moje srdce bolo naplnené krivdou, depresiou a beznádejou. Tú noc som cítil extrémnu bolesť a opakovane som premýšľal nad samovraždou.“
„Ráno za mnou prišiel majster a povedal: ‚Silný Muž, nateraz môžeš prestať pracovať na veži. Pomôž mi prosím ťa postaviť zámok s dvanástimi stĺpmi. Vedľa neho potrebujem aj svätyňu. Keď to bude dokončené, vykonám pre teba obrad abišek a naučím ťa Dharmu.‘ Začal som teda od základov stavať zámok. Majstrova žena mi často priniesla dobré jedlo a víno. Z času na čas ma tiež srdečne utešovala.“
„Keď bol zámok takmer hotový, Tsurton Wange prišiel požiadať o veľký abišek od Guhyasamaju (jeden z božstiev najvyššej vadžrajány).“
„Majstrova žena povedala: ‚Tentokrát určite dostaneš abišek, nech sa deje čokoľvek!‘ Dala mi vrece masla, nejaké vlnené oblečenie a jednu malú medenú panvicu, aby som mal čo použiť ako dary. Bol som veľmi šťastný a vzal som si ich so sebou do modlitebne na miesto pre prijímateľov abišeka.“
„Majster sa na mňa pozrel a povedal: ‚Zase si tu? Máš nejaké dary za obrad abišek?‘ Pokojne a sebavedome som odpovedal: ‚Toto maslo, vlnené oblečenie a medená panvica sú darmi pre majstra.‘“
„‚Ha ha ha! Veľmi chytré! Toto maslo je od toho a toho darcu almužny, vlnené oblečenie je zase od toho a toho a medená panvica je od toho a toho darcu. Veľmi chytré – darovať mi môj vlastný majetok. Takto to však v tomto svete nefunguje. Ak máš svoje vlastné dary, daj mi ich; ak nie, nemôžeš tu sedieť!‘ Potom sa postavil, silno ma vyhrešil a vykopol ma z modlitebne. Chcel som si nájsť dieru v zemi, kde by som sa skryl. Dlho som o tom premýšľal: Je to odplata za to, že som zabil tak veľa ľudí zaklínadlami a spôsobil obrovskú škodu krupobitím? Alebo majster vie, že nie som dosť dobrý, aby som získal Dharmu? Alebo je to tým, že majster nie je dosť súcitný, aby ma učil Dharmu? Nech je ako chce, s takýmto zbytočným, hriešnym, ľudským telom, ktoré nemôže získať Dharmu, by som radšej zomrel. Čo keby som sa proste zabil? Práve keď som bol pomýlený a zmätený, prišla majstrova žena s jedlom, ktoré mala na uctievanie, a dlho ma utešovala.“
„Bolesť a zúfalstvo mi nedovolili jesť a ja som plakal celú noc. Na ďalší deň prišiel majster a povedal: ‚Choď dokončiť zámok a vežu. Keď budú dokončené, naučím ťa Dharmu a verše.‘“
„Nesmierne som trpel, no nakoniec som dokončil zámok. V tom čase bol môj chrbát natoľko prepracovaný, že sa mi tam vytvorili ďalšie hlboké rany. Tri časti rany boli plné hnisu. Odumreté mäso sa miešalo s hnisom a krvou, presne ako kopa prehnitého bahna.“
„Išiel som za majstrovou ženou a prosil som: ‚Zámok je dokončený. Obávam sa, že majster môže znova zabudnúť, že mi sľúbil, že ma bude učiť Dharmu. Mohli by ste mi pomôcť opýtať sa ho?‘ Keďže mi vred na chrbte spôsoboval príliš veľkú bolesť, nedokázal som to zatajiť. ‚Silný Muž, čo sa stalo? Si nemocný?‘ opýtala sa ma zdesene. Dal som si dole tričko a ukázal jej to. Pozrela sa a so slzami v očiach povedala: ‚Idem to hneď povedať majstrovi!‘ Rýchlo k nemu pribehla a povedala: ‚Majster, Silný Muž dlhú dobu staval budovy. Jeho ruky a nohy sú teraz doráňané a koža popraskaná. Na chrbte má tri veľké vredy, z ktorých sa časom stali hlboké rany. V jednej z nich je na troch miestach hnis a krv. V minulosti sme vedeli len to, že príliš veľká záťaž po dlhé časové obdobie môže spôsobiť vredy u koňov a mulíc. Nikdy som nepočula o tom, že človek môže mať také vredy, ani nehovoriac o tom, že by som takého človeka videla! Ak to uvidia ostatní ľudia, alebo sa o tom dopočujú, nebudú sa nám posmievať? Silný Muž vám prišiel slúžiť, pretože ste veľkolepý láma. Nepovedali ste, že ho budete učiť Dharmu, keď dokončí stavbu veže? Je taký poľutovaniahodný. Prosím, naučte ho Dharmu.‘ Majster povedal: ‚Áno, predtým som to povedal. Hovoril som však o desaťposchodovej veži. Tá je kde?‘“
„‚Nie je ten zámok dokonca ešte väčší ako veža?‘“
„‚Nerozprávaj tak veľa! Budem ho učiť Dharmu, keď bude postavená desaťposchodová veža!‘ Majster vyhrešil svoju ženu. Potom si spomenul na vredy na mojom chrbte: ‚Hej! Čo si to vravela? Silný Muž má na chrbte vredy?‘“
„‚Po celom chrbte. Choďte sa pozrieť sám. Hnis a krv sú spolu pomiešané. Je to hrozné. Nikto sa na to nedokáže pozerať. Och, také poľutovaniahodné!‘ povedala majstrova žena.“
„Majster potom prišiel ku schodom a zavolal: ‚Silný Muž, poď sem hore!‘“
„Pomyslel som si: ‚To je dobré. Majster má teraz určite v pláne učiť ma Dharmu.‘ Vybehol som hore, berúc dva-tri schody každým krokom. Majster povedal: ‚Silný Muž, ukáž mi vredy na chrbte!‘ Ukázal som mu ich a on si ich dôkladne prezrel. Potom mi povedal: ‚Indický majster Naropa prešiel dvanástimi veľkými asketickými skúškami a dvanástimi menšími. Boli omnoho horšie ako to, čím si prešiel ty. On si vytrpel všetkých dvadsaťštyri asketických skúšok. Ja som tiež obetoval svoj život a vzdal som sa majetku, aby som mu slúžil. Ak naozaj hľadáš Dharmu, rýchlo sa prestaň pretvarovať a choď dokončiť vežu!‘“
„Sklonil som hlavu a rozmýšľal som o tom. Jeho slová dávali zmysel.“
„Potom mi majster na oblečenie prirobil niekoľko vreciek a povedal: ‚Keď sa koňom a somárom spravia vredy, nosia tovar vo vreciach. Spravil som pre teba niekoľko vreciek, aby si mohol nosiť zeminu a kamene.‘“
„Zvedavo som sa opýtal: ‚Na chrbte mám vredy. Ako mi tieto vrecká môžu pomôcť?‘“
„‚Pravdaže pomôžu! Daj si do týchto vreciek zeminu a do vredov sa ti nedostane špina,‘ odpovedal. Považoval som to za majstrov pokyn a tak som znášal bolesť a preniesol som niekoľko vreciek piesku na vrchol kopca.“
„Keď majster videl, že poslúchnem každé jeho slovo, vedel, že som skutočný muž, ktorý je odhodlaný a dokáže vydržať. Keď nik nebol nablízku, vyronil mnoho sĺz.“
„Vredy na mojom chrbte sa zväčšovali každým dňom a bolesť sa stávala neznesiteľnou. Opýtal som sa majstrovej manželky: ‚Mohli by ste požiadať majstra, aby ma najprv naučil Dharmu? Alebo aby mi aspoň dovolil trochu odpočinku, aby sa mi zahojili rany.‘“
„Odovzdala moje slová majstrovi. Majstrova odpoveď znela, že Dharma sa nebude v žiadnom prípade vyučovať, pokiaľ nie je dokončená veža. Ak vredy naozaj potrebujú byť vyliečené, môžem si pár dní odpočinúť. Majstrova žena mi tiež odporučila spraviť si prestávku a pokračovať neskôr.“
„Počas týchto dní liečenia mi majstrova žena dávala veľa dobrého jedla a doplnkov. Z času na čas ma tiež utešovala, čím mi pomohla na chvíľu zabudnúť na bolesť z neschopnosti získať Dharmu.“
„Keď boli po chvíli vredy na mojom chrbte takmer vyliečené, majster si ma znova zavolal. Namiesto učenia Dharmy mi povedal: ‚Silný Muž, choď teraz postaviť vežu!‘“
„V ten deň som už mal v pláne pracovať. Majstrova žena však zo súcitu vymyslela plán, ako presvedčiť majstra, aby ma naučil Dharmu skôr. Povedala mi o tom v súkromí a požiadala ma, aby som spraviť, čo mi kázala. Po stretnutí s majstrom som sa teda vrátil, začal som mierne plakať a baliť si veci ako aj tsampu (pražená jačmenná múka, základné jedlo v Tibete), akoby som odchádzal. Išiel som na miesto, kde ma majster mohol vidieť, a tváril som sa, že odchádzam, pričom jeho žena sa tvárila, že sa ma snaží zastaviť so slovami: ‚Sľubujem, že tentokrát presvedčím majstra, aby ťa učil Dharmu. Neodchádzaj! Neodchádzaj!‘ Chvíľu to pokračovalo až sa nám dostalo majstrovej pozornosti. Zavolal na svoju ženu: ‚Dakmema, čo tam vy dvaja stvárate?‘“
„Pri týchto slovách si jeho žena pomyslela, že prišla jej príležitosť a povedala: ‚Váš učeník Silný Muž cestoval ďalekú trasu, aby sa učil Dharmu. Nielenže sa mu nedostalo učenia Dharmy, okrem toho musel počúvať vyhrešenia a robil drsnú prácu. Má obavy, že zomrie skôr, než sa naučí Dharmu, takže odchádza za inými majstrami. Sľúbila som mu, že tu získa Dharmu, no on chce aj tak odísť.‘ Majster si to vypočul a veľmi sa nahneval. Vybehol na mňa s koženým bičom, tvrdo ma bil a povedal: ‚Ty darebák. Keď si sem prvýkrát prišiel, povedal si, že mi venuješ svoje telo, reč a myseľ. Kam chceš teraz ísť? Ak chcem, môžem tvoje telo, reč a myseľ rozrezať na kusy. Daroval si mi ich, takže mám na to právo. Ak však chceš odtiaľto odísť, môžeš ísť. Prečo si berieš moju tsampu? Čo to má znamenať? Chceš mi to vysvetliť?‘ Bil ma bez milosti, kým som nespadol na zem. Potom zobral tsampu preč.“
„Moje srdce bolo v extrémnej agónii, nemohol som mu však povedať, že som tento trik naplánoval s jeho ženou. Nech som sa snažil koľko sa dalo, všetky moje pokusy boli ničím v porovnaní s majstrovou silou. Nemal som na výber než vbehnúť dovnútra a plakať. Majstrova manželka si tiež povzdychla: ‚Hoci mu to takto vysvetľujem, stále ťa nechce učiť Dharmu. Musím ti však pomôcť niečo sa naučiť. Mám kultivačnú cestu od Vajrayoginiho (jeden z božstiev najvyššej vadžrajány). Čo keby som ťa ju naučila?‘ Začal som praktizovať túto Dharmu. Veľa som z toho síce necítil, no aspoň som sa cítil pohodlnejšie. Pomyslel som si, že majstrova žena sa ku mne správa dobre a mal by som jej odplatiť jej priazeň. Tiež som si uvedomil, že vďaka majstrovi a jeho žene bolo mnoho mojej karmy odstránenej. Rozhodol som sa tu teda ostať.“
„Počas leta som pomáhal majstrovej žene dojiť zvieratá a pražiť jačmeň. Občas som rozmýšľal, že by som sa išiel učiť od iného majstra. Keď som si to však lepšie premyslel, vedel som, že iba tento majster má Dharmu, ktorá umožňuje dosiahnuť Budhovstvo v tomto živote. Ak by som neuspel v tomto živote, ako by som sa oslobodil od toľkej karmy? Bol som ochotný trpieť ako majster Naropa, aby som získal Dharmu. Nech sa však deje čokoľvek, najprv musím spraviť veci, ktoré uspokoja môjho majstra, aby som mohol získať jeho verše a dosiahnuť pravé ovocie v tomto živote. Upokojil som sa teda a vložil som srdce do nosenia kameňov a dreva na výstavbu svätyne vedľa zámku.“
(na pokračovanie, 5. časť)
