Osvietenie sa k mojej pripútanosti k času

(Minghui.org) Počas meditácie som sa k niečomu osvietila a chcela by som o tom zdieľať.

Nikdy som sa nedokázala upokojiť počas meditácie, pretože ma vždy boleli nohy. Minulú noc som pred začatím meditácie uvažovala, ako by som sa napriek bolesti mohla dokázať upokojiť.

V srdci som si povedala: „Majster, aké je to stať sa pokojnou počas meditácie? Môžete prosím umožniť svojej učeníčke zažiť to?“

Keď som začala meditovať, dosiahla som stav pokoja krátko po vykonaní znakov rúk. Cítila som, že moje telo sa stalo veľmi veľkým, zatiaľ čo sa moje vedomie schúlilo do mojej hlavy a viselo na čele.

Bolo to práve tak, ako Majstrov opis v Čuan Falune.

Majster povedal:

„Keď sedíte, budete sa cítiť nádherne a veľmi pohodlne, akoby ste sedeli vnútri škrupiny vajíčka; budete si vedomí seba, ako praktizujete, ale cítite, že vaše celé telo sa nemôže hýbať.“ (Ôsma lekcia, Čuan Falun)

Bolo to nádherné.

Po chvíli som počula Majstrov pokyn na zmenu pozície. Mala som pocit, akoby som sedela len krátku chvíľu. Čas naďalej plynul rýchle, až kým som dosiahla časť meditácie, ktorá vyžaduje vstúpiť do hlbokého pokoja.

Každé kolo hudby končí zvukom klopania čínskeho hudobné nástroja. Zakaždým, keď som počula jeho zvuk, pomyslela som si: „Je už koniec?“

Keď hudba znova začala, zdalo sa, že to pokračuje tak dlho, až som pocítila, že to asi nezvládnem.

Tiež som sa počas meditácie pozerala na svoje hodinky, aby som vedela, ako dlho ostáva do konca.

Keď som sa tentokrát chcela pozrieť na svoje hodinky, prišlo mi na myseľ niečo, čo povedal Majster:

Vždy som hovoril, že najťažšou vecou v kultivačnej praxi sú v skutočnosti (Majster sa smeje) dlhé roky, dlhé roky zoceľovania sa uprostred skúšok. Nie ste schopní vidieť cieľovú čiaru, nie ste schopní vidieť posledný deň; (Majster sa smeje) toto je v skutočnosti to najťažšie.“ („Vyučovanie Fa vo Washingtone D.C., 2018“)

Nedokážem vedieť, kedy sa prenasledovanie skončí. Uvedomila som si, že rovnaké je to s meditáciou. Prečo by som sa teda mala znepokojovať časom?

Nie je to pripútanosť? Bolesť pociťovaná v nohách je ako ťažkosti, ktoré učeníci Dafa zažívajú. Všetky predpovede a zmeny vo vonkajšom prostredí sú ako hudba, ktorá sa zdá, že sa končí a posilňuje nádej, že sa to skončí.

Zvuk klopania však zmarí túto nádej. Je to skúška, či je naša vôľa dostatočne pevná, aby sme vydržali a zotrvali, dokonca hoci aj nevieme, koľkokrát sa to zopakuje.

Ako praktizujúci by sme mali myslieť na to, ako sa činiť lepšie počas tohto vzácneho časového obdobia a nebyť pripútaní k tomu, kedy sa to skončí.

Potom, čo som sa k tomu osvietila, dokázala som si udržať svoje srdce v rovnováhe. Či už hudba bola na konci kola alebo nie, udržiavala som si stav mysle, ktorý som mala na začiatku meditácie: neočakávať koniec.

Hudba blízko konca meditácie už nie je viac dôležitá. Môj stav mysle je stabilnejší, takže po niekoľko ďalších kolách hudby sa meditácia prirodzene skončí.

Tento stav mysle môže byť tým, na čo sa Majster odkazoval, keď povedal: Kultivujte sa so srdcom ako na začiatku“. („Vyučovanie Fa na Medzinárodnom dni Falun Dafa“)