(Minghui.org) Pani He Lianchun z mesta Mengzi, provincia Yunnan, trpela problémami so srdcom a silnými bolesťami ischiatického nervu, čo jej veľmi sťažovalo chôdzu. Potom čo začala praktizovať Falun Gong v júni 1996, sa zo všetkých týchto ťažkostí zotavila.
O tri roky neskôr však čínsky komunistický režim v Číne začal kampaň na očiernenie Falun Gongu. Bola dvakrát uväznená, pretože sa odmietla vzdať svojej viery a odmietla prestať informovať ľudí ohľadne prenasledovania. Raz v roku 2001 a druhýkrát v roku 2009, spolu na 17 rokov väzenia. Úrady tiež prinútili jej manžela, aby sa s ňou rozviedol a hneď potom mu zorganizovali sobáš s inou ženou.
Po 10 rokoch väzenia sa pani He vrátila 2. februára 2019 domov. 49-ročná žena si spomína na hororové scény mučenia, ktoré zažívala počas dlhého väznenia.
Nižšie sú jej vlastné spomienky.
Zatknutá za rozdávanie informácii a mučená v zadržiavacom centre
23. januára 2009 som bola zatknutá za rozdávanie informačných materiálov o Falun Gongu. Polícia ma vzala v tú noc do zadržiavacieho centra v meste Mengzi. Pretože som nespolupracovala, vyhrážali sa mi, udreli ma do tváre, ťahali ma za vlasy a udreli mi hlavou do steny. Prinútili ma na mesiac mať na nohách 10 kilové putá. Nohy som mala poranené a vytekal z nich hnis. Začala som držať hladovku na protest, načo ma násilne kŕmili. Veľmi som zoslabla a zhoršilo sa mi zdravie.
Uväznená na 10 rokov a prinútená k rozvodu
Neskôr ma vzali do zariadenia na vymývanie mozgov, ktoré patrilo Úradu 610. Viac než 10 ľudí, vrátane agentov 610 a zamestnancov miestneho obytného výboru sa striedalo, aby ma sledovali a snažili sa mi vymyť mozog. Pokúšali sa ma presvedčiť, aby som sa vzdala svojej viery.
Yang Xiuying, šéf Úradu 610, sa mi vyhrážal a hovoril, že si mám byť istá, že dostanem dlhý trest, ak nenapíšem vyhlásenie, že sa vzdávam Falun Gongu. Ak ho napíšem, budem vraj môcť okamžite odísť domov. Odmietla som spolupracovať a dostala som 10 rokov väzenia na súde Honghezhou. Kým sa toto všetko dialo, moji rodičia boli držaní v nevedomosti.
Po vynesení rozsudku prinútil Úrad 610 môjho manžela k rozvodu so mnou. Dostal nárok na všetok náš majetok a na výchovu našej dcéry. Úrad 610 potom pre môjho manžela pripravil okamžitý sobáš s inou ženou.
Príšerné metódy mučenia vo väzení
15. októbra 2009 som bola prevezená do 2. ženského väzenia v provincii Yunnan. Pretože som sa nevzdala svojej viery, na päť rokov ma dali do prísneho režimu. Počas tej doby som mala obmedzený prístup k vode a na toaletu a bránili mi v spánku.
Viac ako 20-krát som začala držať protestnú hladovku a stovky ráz som bola nútene kŕmená. To vyústilo do mnohých vážnych zranení. Dvakrát som sa ocitla v kritickom stave.
Sedenie na maličkej stoličke
Praktizujúci Falun Gongu, ktorí sa odmietli vzdať svojej viery, boli vo väzení podrobovaní prísnemu dohľadu, či držaní na samotkách.
Dozorcovia ma každý deň nútili sedieť na maličkej stoličke, asi 6 x 20 cm. Zadok ma bolel tak, akoby doň pichali stovky ihiel. Keď som nedokázala sedieť bez pohybu, spoluväzni mi nadávali. Keďže som sa pohybovala, jedna väzenkyňa mi chytila vlasy a hodila ma na zem. Kopala ma a dupala po mne.
Na protest som začala držať hladovku a potom mi už neprikazovali sedieť na tejto stoličke.
Odopieranie prístupu na toaletu
Počas obdobia prísneho stráženia mi dozorcovia nedovolili používať toaletu, ibaže by som povedala, že som kriminálnička a vypýtala si od nich dovolenie predtým, než by som šla. Odmietla som spolupracovať.
Snažila som sa počas dňa nepiť, aby som obmedzila potrebu. Použila som potom toaletu, keď dozorcovia spali, alebo predtým, než sa zobudili.
Raz som to už po obede nemohla vydržať a ponáhľala som sa na toaletu. Ešte než som si mohla uľaviť, spoluväzni ma v polovice cesty stiahli, dupali po mne a udreli mi do hlavy. Keď som si zakryla hlavu, udreli ma do brucha. Tiež použili čižmu, aby ma udierali po celom tele.
Pri inej príležitosti som urobila potrebu do smetného koša. Väzni mi tlačili hlavu do moču a kopali ma. Mala som všade modriny.
Niekedy som si musela uľaviť do nohavíc.
Odopieranie sprchy a nákupu nevyhnutných vecí
Okrem fyzického mučenia používali dozorcovia aj ďalšie metódy, aby ma mučili. Nedovolili mi napríklad použiť sprchu, alebo kúpiť si potrebné veci, ako toaletný papier, zubnú pastu, mydlo či prací prášok.
Podobne ako pri týraní čo sa týka toalety, dozorcovia ma nútili hlásiť sa im, ako kriminálnik. Odmietla som spolupracovať, načo mi odopreli základné práva.
Po mesiacoch, kedy som sa nemohla osprchovať, som naozaj nepríjemne smrdela. Všetci v mojej izbe mi začali nadávať. Povedala som im, že to nie je tým, že by som sa nechcela sprchovať, ale tým, že mi to dozorcovia nedovolia. Spoluväzni ten pach už nemohli zniesť a sťažovali sa dozorcom. Nakoniec mi dovolili raz za čas sa osprchovať.
Keďže mi nedovolili kúpiť si hygienické vložky, musela som počas periódy používať novinový či iný papier, aký sa mi podarilo nájsť.
Stovky nútených kŕmení
Keďže som vo väzení nemala inú možnosť, ako hľadať spravodlivosť, rozhodla som sa na protest proti prenasledovaniu držať hladovky. Spoluväzni ma nútene kŕmili stovky krát, čím mi spôsobili veľké poranenia.
Niekoľkí väzni ma držali, kým jeden vložil kŕmiacu trubicu. Ani jeden z nich nemal medicínske vzdelanie, takže nos i ústa mi vždy krvácali. Ako čas išiel, opuchol mi nos i hrdlo sa mi zapálili a bolo pre mňa veľmi ťažké prehĺtať.
Spoluväzni mi raz nechali zavedenú trubicu po dlhý čas. Tú bolesť som nevedela vydržať a vytiahla som ju. Potom ma držali a nasilu mi lyžicou otvorili ústa, načo jedlo natlačili do mojich úst. Bolesť bola neznesiteľná.
Po dlhom držaní hladovky a po krvácaniach počas nútených kŕmení som veľmi zoslabla a v septembri 2010 ma hospitalizovali. Kým lekár nevydal prehlásenie, že som v kritickom stave, väzenie neinformovalo o mojom stave rodičov.
No dozorcovia mojim rodičom nedovolili navštíviť ma. Až o dva roky neskôr po opakovaných žiadostiach ma nakoniec rodičia uvideli 25 septembra 2012.
Dlho predtým, než prišli, som sa nemohla sprchovať. Vlasy som mala zlepené, na rukách som mala hrubú vrstvu špiny a moja tvár bola žltá. Až vtedy sa moji rodičia dozvedeli o všetkom mučení, ktorým som trpela za to, že som sa nevzdala svojej viery.
O dva roky neskôr mi diagnostikovali vysoký krvný tlak. K núteným kŕmeniam tekutou stravou pribudli i neznáme látky. Zuby sa mi po kŕmeniach uvoľnili. Bola som vychudnutá a extrémne slabá.
Dozorcovia povedali mojim rodičom, aby ma znova navštívili 5. júna 2014. Tentokrát im povedali, aby ma presvedčili vziať lieky, keďže sa obávali ochorení spôsobených mučením. Moji rodičia nesúhlasili, takže dozorcovia im znova zakázali návštevy.
Od 10. júna 2016 ma spoluväzni nútene kŕmili tri razy denne. Vložili mi do úst obrovskú lyžicu a potom mi ju dali do hrdla. Môj pažerák bol ťažko poranený a niekoľkokrát za deň som vracala krv.
Bitie spoluväzňami
Jedna väzenkyňa napísala na papier zlé veci o Falun Gongu a dala ho potom na stenu pred mojou posteľou. Keď som to dala dole, niekoľkí spoluväzni ma obkľúčili a skopli ma z postele. Bili a kopali ma. Kričala som „Falun Dafa je dobrý! Pravdivosť, Súcit, Znášanlivosť sú dobré!“ Jedna z väzenkýň mi zakryla hlavu vankúšom, aby ma zastavila v kričaní. Takmer som sa zadusila. Mala som potom zranenia po celom tele. No keď som sa sťažovala dozorcom, nič s tým nespravili.
Odopieranie návštev
14. júna 2016 ma navštívil otec a videl modriny na mojej tvári, rukách a nohách. Povedala som mu o nútených kŕmeniach. Po tejto návšteve moji rodičia najali právnika, aby podali žalobu proti väzeniu za moje mučenie.
Odplatou za to strážcovia usporiadali dve stretnutia, aby ma verejne odsúdili a odmietli dovoliť, aby ma niekto navštívil.
Moja sestra prišla 20. a 27. júla 2016 dvakrát na návštevu aj s mojou dcérou, ktorá ma nevidela už skoro 4 roky, no oba razy ich poslali preč.
