Kultivačná prax
sobota, 16. október 2021

[Newyorská Fa konferencia] Význam „cenenia si“

28.5.19 | Od praktizujúceho Falun Dafa v New Yorku

(Minghui.org) Dobrý deň ctihodný Majster, dobrý deň spolupraktizujúci!

V priebehu svojho života som si vždy myslel, že poznám význam „cenenia si“ niečoho. Avšak po prejdení cez jedno z najťažších trápení vo svojom živote som si uvedomil, že „cenenie si“, ktoré som poznal, bolo len povrchné.

19. novembra 2017 som si na hodine premetov pri salte vzad roztrhol Achillovu šľachu. Pred urobením salta som si povedal, že použijem viac sily než zvyčajne, aby som nabral väčšiu výšku, lenže keď som sa chodidlami dotkol zeme, pocítil som ostrú bolesť v Achilovke. Bolo to akoby mi niekto zabodol nôž do päty. Najprv som si pomyslel, že učiteľ skokov ma kopol, lenže keď som pristál a pozrel som sa na neho, mal veľmi šokovaný výraz.

Keď som sa rozhliadol po triede, všetci znehybneli a mali rovnaký šokovaný výraz. Postavil som sa a pokúsil som sa chodiť, lenže mal som pocit, akoby mi v chodidle niečo chýbalo. Nedokázal som ho ovládať. V mysli som si okamžite povedal „Je to v poriadku, nič sa nestalo“, a v srdci som požiadal Majstra o pomoc. Vedel som, že je to zasahovanie od starých síl, pretože sme už o pár týždňov mali ísť na turné. Kancelária Shen Yun mi zariadila operáciu, aby to neovplyvnilo predstavenia v budúcnosti. 

Keď som sa pripravoval na odchod, v mysli som si opakoval: „Nebudem nasledovať usporiadania starých síl, budem nasledovať jedine Majstrove usporiadania.“ Avšak stále sa objavovali negatívne myšlienky, ako: „Dokážem sa zotaviť? Budem môcť v budúcnosti tancovať? Budem sa môcť potom vrátiť späť na horu?“ atď. Keď mi tieto myšlienky chodili mysľou, zatelefonovali mi z kancelárie Shen Yun, a pýtali sa ma na moju situáciu. Povedal som: „Nebojím sa ničoho, len toho, že sa možno nebudem môcť vrátiť na horu.“ Kancelária mi odpovedala: „Určite sa budeš môcť vrátiť.“ Tieto slová ma veľmi dojali a dodali mi odvahu urobiť ďalší krok na svojej ceste.

Po lekárskej diagnostike mi chirurg povedal, že roztrhnutie Achilovky bolo iné, než je zvyčajné, namiesto roztrhnutia v strede sa Achilovka vytrhla z päty. Po operácii som nedokázal normálne chodiť a mohol som sa pohybovať len s barlami. Najjednoduchšie činnosti sa stali extrémne ťažkými, čo ma prinútilo väčšinu času sedieť.

Mal som mnoho času na premýšľanie. Pozeral som sa dovnútra a pýtal som sa samého seba: „Prečo sa mi to stalo?“ Objavil som mnoho pripútaností, ako pripútanosť k ochrane povesti, pripútanosť k žiarlivosti, lenže najvýraznejšia pripútanosť bola pripútanosť k sentimentalite. Pribúdali mi roky a často som mával myšlienky na nájdenie si partnerky. Vždy keď som mal takéto myšlienky, povedal som si: „Nemám na to ešte dostatočný vek, nemal by som premýšľať nad takýmito vecami,“ lenže tieto myšlienky sa mi stále často objavovali.

V minulosti som bol veľmi opatrný v prítomnosti dievčat a takmer nikdy som s nimi neprehovoril. Avšak v poslednom čase, keď som začal pomáhať s ďalšími projektmi Dafa, ako pri nahrávaní a spracovaní videí, ktoré zahŕňali spoluprácu s dievčatami, som sa stal čoraz uvoľnenejším a znížil som svoju ostražitosť. Vedel som, že počas tohto časového obdobia musím pracovať tvrdo na svojej kultivácii a zbaviť sa týchto pripútanosti.

Takže počas svojho rehabilitačného obdobia som každý deň dvakrát študoval Fa, raz so svojím otcom a raz osamote. Tiež som robil dve hodiny cvičení, čo bolo v tom čase ťažké, keďže som sa nedokázal postaviť. Po pár týždňoch zvýšeného štúdia Fa som si začal uvedomovať mnoho princípov Fa, ktoré som nikdy predtým nepoznal. Bol som zmätený z toho, že prečo som nikdy predtým nemyslel na tieto princípy a uvedomil som si, že keď som študoval Fa v skupine, moje myšlienky často blúdili a neštudoval som Fa opravdivo. Takže každý deň som sa prinútil čítať pomaly, aby som dokázal prijať každé slovo. Takéto čítanie mi pomohlo ohromne sa v kultivácii zlepšiť.

Po dvoch mesiacoch som dokázal znova chodiť, no stal som sa veľmi osamelým a deprimovaným. V minulosti som sa často sťažoval, že nemám dostatok voľného času, lenže teraz som mal len voľný čas a napriek tomu som sa vôbec necítil šťastne. Cítil som sa extrémne vinný, že ostatní praktizujúci tvrdo pracujú a zachraňujú ľudí a ja som nemohol nič robiť. Keď som bol úplne na dne, prišli za mnou moji spolužiaci a prostredníctvom zdieľania skúseností mi pomohli vytiahnuť ma z mojej depresie. Povedal som si, že čas je vzácny a nemôžem ním len tak plytvať. Takže aby som ho dobre využil, pomáhal som s propagáciou Shen Yunu, pomáhal som v zákulisí počas predstavení, zlepšoval som si svoju čínštinu, analyzoval som tanečné videá, učil som sa pracovať s videami a navštevoval som hodiny herectva.

Pri pomáhaní v zákulisí počas predstavení Shen Yun som videl a zažil veci, ktoré ma navždy zmenili. Jednou vecou, ktorá sa ma dotkla, bolo, keď som videl, akí sú miestni praktizujúci vďační, keď len raz uvideli Majstra a niektorí boli takí nesmierne šťastní, že až plakali. Avšak ja, keďže som bol v Shen Yune, som začal brať veci za samozrejmé a zabudol som na to, aké mám obrovské šťastie, že môžem byť blízko Majstra. Tiež ma dojalo, ako miestni praktizujúci pristupujú k predstaveniu Shen Yun a jeho členom. Uprednostňovali Shen Yun pred sebou. Existuje množstvo príkladov miestnych praktizujúcich, ktorí nejedli alebo nespali, aby predstavenia Shen Yunu boli úspešné. Cítil som hlbokú úctu ku všetkým miestnym praktizujúcim. Premýšľal som spätne o časoch, keď som bol v Shen Yune, ako som sa sťažoval, že môj život je svetský alebo že som vždy unavený. Ľutoval som, že som si necenil čas, ktorý som strávil v Shen Yune.

Skupina, v ktorej som predtým bol, prišla dvakrát do Los Angeles a potom, čo som sa s nimi stretol, som si uvedomil mnoho vecí. Počas toho, ako som sa s nimi rozprával, bolo pre mňa jasné, že kultivačné prostredie, ktoré som mal predtým v Shen Yune, bolo extrémne vzácne. Každý okolo mňa bol praktizujúcim a všetci boli takmer v rovnakom veku ako ja. Keď som bol doma v Los Angeles, ľudia okolo mňa boli väčšinou bežní ľudia. Mohol som sa rozprávať a priateliť sa s bežnými ľuďmi, no vždy som cítil, že naše rozhovory môžu dosiahnuť len istú úroveň, pričom v Shen Yune  takmer všetky moje vzťahy boli veľmi hlboké, pretože každý mal rovnaké ciele a ideály. Spomínal som na časy v Shen Yune, keď som sa nahneval alebo som sa hádal so spolupraktizujúcimi a cítil som sa hlboko zahanbený.

Prešlo ďalších pár mesiacov a moja Achilovka sa viac vyliečila a okrem skokov a sált som dokázal urobiť väčšinu tanečných pohybov. Skutočne som sa chcel vrátiť do Shen Yunu. Avšak, keď som sa spojil so svojou manažérkou spoločnosti, dala mi neistú odpoveď: povedala mi, aby som trocha viac počkal. Začal som byť veľmi rozrušený, pretože sezóna s turné sa blížila ku koncu a čoskoro sa mali začať prípravy na turné pre ďalší rok. Pomyslel som si: Viem, že kancelária Shen Yun mi povedala, že sa dokážem vrátiť, lenže čo ak sa veci zmenili? Čo ak sa nemôžem vrátiť, čo si potom počnem?

Moja matka videla, že som sa stal deprimovaným a povedala mi: „Opusti svoje pripútanosti. To, či sa vrátiš alebo nie, nie je dôležité, dôležité pre teba je, že budeš pevne pokračovať v kultivácii. Pamätaj si, že bez ohľadu na to, kde si, stále si učeníkom Dafa.“ Uvedomil som si, že má pravdu a pozeral som sa dovnútra a zistil som, že mám obrovské množstvo strachu. Povedal som si, že by som nemal toľko premýšľať a nasledovať len Majstrove usporiadania. Potom, čo som odstránil túto pripútanosť, zavolal mi náš riaditeľ školy a povedal mi, že mi udelili povolenie vrátiť sa do Shen Yunu. Keď som to počul, nemohol som tomu uveriť a vedel som, že to bol Majstrov súcit, ktorý mi umožnil vrátiť sa.

Keď sa v súčasnosti stretnem s trápeniami, pripomeniem si ponaučenia, ktoré som získal počas svojho rehabilitačného obdobia. Vždy, keď stratím motiváciu k tancu, pripomeniem si, ako veľmi som chcel tancovať počas toho obdobia, keď som nedokázal chodiť. Vždy, keď mám konflikty s ľuďmi okolo seba, pripomeniem si, ako osamelo som sa cítil, keď okolo mňa neboli praktizujúci. Vždy, keď mám problémy v kultivácii, myslím na to, aký bol Majster ku mne súcitný.

Väčšina ľudí by si myslela, že mať zranenú Achilovku je najhoršou z vecí, ktoré sa tanečníkovi môžu prihodiť. Avšak, keď sa teraz pozriem spätne dozadu, uvedomujem si, že to zranenie nebolo až takou zlou vecou. Prinútilo ma to skutočne sa pozerať dovnútra, lenže dôležitejšie je, že mi to ukázalo to, čo skutočne znamená ceniť si niečo.

Dokázal som prejsť cez toto trápenie sčasti vďaka povzbudzovaniu od svojich učiteľov a sčasti vďaka starostlivosti priateľov a rodiny. Ale čo je najdôležitejšie, viem, že som dokázal prejsť cez toto trápenie, pretože som si udržal pevnú vieru v Dafa. Viem, že Dafa môže čokoľvek a všetko napraviť a zmeniť niečo, čo sa zdá hrozné, na niečo povznecujúce a dobré.

Ďakujem Majster! Ďakujem Shen Yun! Ďakujem spolupraktizujúci!

 

(prednesené na  Newyorskej Fa konferencii 2019)

 

Článok v angličtine: http://en.minghui.org/html/articles/2019/5/24/177755.html

Článok v čínštine

Majster Li
Majster Li potichu sleduje svet z hôr, potom ako opustil New York po 20. júli 1999. (fotografia bola publikovaná 19. januára 2000)

Časopis Minghui

 
MH 2017 obalka small
 
 
svastiky na sochach Budhov
 

Vybrané Témy

 

Odber správ

Odber nových článkov mailom

captcha