(Minghui.org) Pani Wang Kefei zomrela 20. decembra 2001, niekoľko hodín potom, čo ju dozorcovia zo ženského pracovného tábora Heizuizi previezli do nemocnice pracovného tábora Tiebei. 35-ročná žena sa do pracovného tábora dostala za to, že sa odmietla vzdať viery vo Falun Gong, metódy na zušľachťovanie mysle a tela, ktorú Čínsky komunistický režim prenasleduje od júla 1999.
Pracovný tábor prehlásil, že pani Wang mala horúčku z tŕňa v prste, že bola pri vedomí a že dokázala stáť na nohách, keď ju do nemocnice priviezli. Záznam o prijatí však konštatuje, že keď ju priniesli do nemocnice bola v kóme.
Rodina pani Wang sa požadovala informáciu o tom, prečo sú okolo jej situácie také nevyváženosti a kto je zodpovedný za jej neprirodzenú smrť. Pracovný tábor však požadoval od rodiny súhlas na okamžitú kremáciu jej tela. Rodina odmietla podpísať akékoľvek dokumenty a rozšírila aj správy o tomto prípade v okolí. Keď sa všade objavili letáky a plagáty, ktoré hovorili o tom, že mladá žena umrela v pracovnom tábore, autority sa už neodvážili spopolniť telo pani Wang bez súhlasu rodiny.
Telo pani Wang je od tej doby v márnici. Jej rodina už 18 rokov opakovane žiadala, aby ho mohli vidieť. Spomínajú si na jedno stretnutie s riaditeľom pracovného tábora v roku 2015, kde sa od nich vyžadovalo, aby vyhlásili, že predtým, než jej telo uvidia, musia vyhlásiť, že nebola prenasledovaná na smrť.
Láskavá a dobrá žena
Pani Wang Kefei sa narodila 22. augusta 1967 do typickej rodiny v meste Changchun, provincia Jilin. Jej otec bol účtovník a mama zamestnankyňa v továrni. Mala dvoch starších bratov a staršiu sestru, a tiež jednu mladšiu sestru. Bola milá a priateľská, s jemným a elegantným správaním.
V roku 1994 začala praktizovať Falun Gong, známy aj ako Falun Dafa, a správať sa podľa princípov pravdivosti-súcitu-znášanlivosti. Za desať rokov, ktoré pracovala v pobočke poľnohospodárskej banky v meste Changchun, získala mnoho uznania od svojich spolupracovníkov i klientov za čestné správanie a výborný charakter.
Mnohonásobné zatknutia v Pekingu za apely kvôli svojej viere
22. júla 1999 pani Wang a mnohí praktizujúci Falun Gongu išli apelovať k vláde provincie Jilin za svoju vieru, no zistila, že štátom ovládané médiá začali vysielať po celej krajine prenasledujúcu kampaň proti Falun Gongu a jeho praktizujúcim. Pani Wang bola zo správ smutná a spolu s ďalšími praktizujúcimi sa rozhodla ísť apelovať k centrálnej vláde v Pekingu.
Uniformovaní policajti i policajti v civile boli všade na miestnej vlakovej stanici, kde obťažovali každého, kto im pripadal ako praktizujúci Falun Gongu. Pani Wang sa podarilo vyhnúť sa svojmu manželovi, ktorý bol policajtom a prejsť políciou na záchytných miestach v aute, ktoré šoféroval jej dôveryhodný príbuzný. Prišla do mesta Siping (mesto asi 75 km od Changchunu, tiež v provincii Jilin), odkiaľ si vzala vlak do Pekingu.
Od júla 1999 do augusta 2001 sa pani Wang úspešne podarilo štyri razy apelovať v Pekingu za svoju vieru.
27. septembra 1999 bola zatknutá v Pekingu a vzatá späť do Changchunu. Uväznili ju v zadržiavacom centre Bilbao. Vedeniu na rôznych oddeleniach poľnohospodárskej banky bolo nariadené Úradom 610, aby ju donútili prestať praktizovať Falun Gong a sľúbiť, že už nepôjde do Pekingu protestovať proti prenasledovaniu. Keď odmietla, Úrad 610 poslal ľudí, ktorí ju po celé dni sledovali, čím bezohľadne porušovali jej osobnú slobodu.
Pani Wang bola donútená zrieknuť sa práce a robiť podradné zamestnania v supermarkete, aby si zarobila na živobytie. O niekoľko rokov neskôr ju úradník z banky pochválil: „Wang Kefei bola takou dobrou zamestnankyňou. Jej práca bola najlepšia.“ Iní si na ňu spomínali: „Taká milá mladá žena musela skončiť v práci. Aká brutálna a neľudská je Komunistická strana!“
V roku 2000 manžel pani Wang požiadal o vstúpenie do Čínskej komunistickej strany, čo bolo predpokladom na kariérny postup. Povedali mu, že pani Wang sa musí vzdať svojej viery, inak bude prekážkou na jeho ceste k vyšším pozíciám. Keď to pani Wang odmietla, manžel sa s ňou rozviedol a vyhodil ju z ich domu.
Bez miesta, kam by mohla ísť, sa často sťahovala a bojovala s osudom, aby mohla vychovať svojho malého syna.
Ruky a nohy zviazané spolu
Pretože sa pani Wang nevzdala svojej viery, opakovane ju zatýkali a väznili. Počas jej väznenia v zadržiavacom centre Tiebei v meste Changchun, bola v októbri 2000 mučená za robenie cvičení Falun Gongu.
Dozorcovia jej dali na nohy ťažké putá, spútali jej ruky a potom spojili putá na rukách a nohách železnou reťazou. S týmto mučiacim zariadením na tele sa obeť nemohla posadiť ani postaviť, čupieť, ani si ľahnúť. Obeť musela mať po celý čas pokrčené telo. Nemohla vykonávať normálne aktivity ako napiť sa, najesť, či použiť toaletu. Po určitom čase sa u človeka vyvinie obrovská svalová bolesť, opuchnuté končatiny a nespavosť. Väčšina ľudí tento typ mučenia vydrží len 48 hodín. Pani Wang bola takto mučená bez prestávky 11 dní.
Aby ešte vystupňovali bolesť, dozorcovia jej nariadili v tomto spútaní chodiť hore a dole schodmi na výsluchy. Musela sa hýbať po centimetroch po celej dlhej chodbe. Ľudia doďaleka mohli počuť zvuk reťazí ťahaných po betónovej dlážke.
Neskôr už musela byť na výsluchy prinesená. Bola extrémne slabá, vlasy mala strapaté a tvár bledú a popolavú.
Prenasledovaná na smrť za hladovku proti otrockej práci
Pani Wang šla do Pekingu znova 1. augusta 2001 a držala na námestí Tiananmen plagát s nadpisom „Falun Dafa je dobrý“. Bola uväznená v zadržiavacom centre Tiebei a koncom augusta bola prevezená do ženského pracovného tábora Heizuizi.
Zavreli ju na šiestom oddelení tábora. Dozorcovia použili mnohé metódy, aby ju donútili vzdať sa praktizovania Falun Gongu. Raz bola zbitá až do bezvedomia. Nespolupracovala ani sa nevzdala. Potichu a pokojne znášala neľudské zaobchádzanie, bez nenávisti k dozorcom, ktorí nevedeli, čo Falun Gong naozaj je.
V novembri 2001 ju previezli na siedme oddelenie. Dozorcovia neustále posúvali praktizujúcich po rôznych oddeleniach, kde sa všade zameriavali na iný druh týrania, aby dosiahli vysoké „transformačné percentá“ (podiel praktizujúcich, ktorí boli prinútení vzdať sa svojej viery). Siedme oddelenie sa špecializovalo na brutálne ťažkú otrockú prácu. Uväznení, vrátane praktizujúcich, museli pracovať každý deň od štvrtej ráno do desiatej v noci, niekedy dokonca do polnoci, či až do druhej ráno. Niektorí nemohli toto zaobchádzanie zniesť a odpadli.
V jednu novembrovú noc, keď uväznení pracovali do 2. hodiny ráno, sa pani Wang postavila a povedala: „Nespáchali sme žiaden zločin. Nemalo by sa s nami takto zaobchádzať.“ Kapitán Luan Yunjuan, ktorý mal na starosti výrobu, ju vytiahol von a zbil. Trvala na svojej nevine a začala držať protestnú hladovku.
Dozorca Wang Lihua z tretieho poschodia ju zavrel na samotke na konci chodby. Priviazali ju k železnému rámu postele, kde musela celý čas stáť. Čoskoro jej nohy a chodidlá opuchli a nemohla pohybovať kĺbmi. Cítila závrate a takmer odpadla, no stále držala hladovku.
Podľa niektorých výpovedí praktizujúcich pani Wang kričala z konca chodby „Dajte ma dole. Som tu priviazaná už deväť dní.“
Pani Wang bola nútene kŕmená každé dva dni na ošetrovni na druhom poschodí. Podľa niektorých praktizujúcich, ktorí boli svedkami procesu násilného kŕmenia, bola priviazaná k dlhej lavici. Spoluväzenkyňa Ji Fengquin jej držala ruky, zatiaľ čo ďalšia, Guo Liying, ju držala za nohy. Doktor ošetrovne, Guo Xu mal jednu nohu vyloženú na lavici a snažil sa nasilu strčiť trubicu do jej nosa, pričom hovoril: „Zadržiavaš dych? Ja mám kopu času, aby som na teba počkal.“
Všetko toto sa stalo, zatiaľ čo Wang Lihua sedel oproti a pozoroval to. V tej dobe bola pani Wang už desať dní na hladovke a bola extrémne zoslabnutá. Násilné kŕmenie jej spôsobilo bolesti a veľké krvácanie, takže všade na tvári mala krv. Keď sa jej ostatní praktizujúci snažili utrieť tvár, dozorca Wang Lihua to zakázal.
Bolo to 25 dní po začiatku jej hladovky v decembri 2001, keď zomrela v nemocnici pracovného tábora. Počas tohto obdobia mnohokrát dozorcovia nariadili spoluväzňom, aby ju sledovali. Tí jej často nadávali a bili ju. Raz ju Ji Fengqin udrela viackrát do tváre. Dozorcovia, ktorí to videli, to nezastavili.
Raz dozorcovia nariadili väzňom, vrátane Ji Fengqin, Sun Liying, a Li Jie, aby priniesli štyri lavice a postavili na nich dosku. Tam položili pani Wang, aby ju ponižovali a vulgárne jej nadávali. Pri tejto scéne bol i kapitán Liu Hu a Hou Zhihong zo siedmeho tímu.
Pani Wang bola extrémne slabá po niekoľkých násilných kŕmeniach, no nariadili jej chodiť bez akejkoľvek pomoci. Dozorcovia dokonca nariadili, aby šla po rôzne veci dole schodmi a priniesla ich hore. V posledných dňoch svojho života pani Wang už po násilnom kŕmení nemohla vstať.
Spoluväzenkyni Qi Xiuqin bolo nariadené, aby ju odniesla späť do cely. Raz ju Qi pustila z chrbta na zem a dvakrát ju kopla.
20. decembra ju tábor v rýchlosti poslal do nemocnice. Ešte v ten deň tam zomrela. Mala 35 rokov.
Ďalšia praktizujúca, pani Li Chunhuan, podnikateľka z mesta Shulan, provincia Jilin, bola uväznená na tom istom poschodí ako pani Wang. Pani Li vo svojej žalobe na bývalého vodcu komunistickej strany Jiang Zemina napísala: „Wang Kefei bola umučená na smrť za protest proti neľudskému zaobchádzaniu. Naposledy som ju videla na chodbe. V ten deň mala celú tvár pokrytú modrinami. Pozrela na mňa a vyzeralo, že mi chce niečo povedať, no spoluväzni, ktorí ju strážili, ju sotili ďalej po chodbe. Zrazu na mňa zakričala: „Prosím, prines mi toaletný papier, ktorý som si u teba nechala.“ Vedela som, že má niečo, čo mi chce povedať, a tak som sa ponáhľala po toaletný papier, dúfajúc, že budem mať šancu s ňou hovoriť. Avšak spoluväzni mi to nedovolili. Na ďalší deň nás dozorcovia oklamali, že bola prepustená a vzali ju domov. Až neskôr po mojom prepustení som sa dozvedela, že zomrela. Bola som svedkom toho, ako mladý život prenasledovali na smrť. Bolo mi veľmi smutno, že taký milý človek nás opustil. Mama, manželka, dcéra, rodina bola rozbitá.“
Konfliktné tvrdenia o stave pani Wang
Keď rodina pani Wang prišla do márnice, videli tam na dlážke ležať jej nohavice. Výraz jej tváre naznačoval, že vo svojich posledných chvíľach bojovala s utrpením. Okolo krku mala omotaný toaletný papier. Na jednom ramene mala hemostatickú pásku. Ľavú ruku mala úplne opuchnutú. Mala na sebe obnosený sveter s rukávmi vyhrnutými až úplne hore. Dole na tele nemala žiadne oblečenie.
Aj keď bola márnica chladná a pokrytá ľadom, telo a tvár pani Wang boli na dotyk vlažné, čo naznačovalo, že ju tam uložili ešte pred smrťou. Keď to jej mama videla, spadla na zem v agónii od plaču. Ostatní členovia rodiny sa riaditeľa nemocnice pýtali, ako zomrela a prečo neupovedomili rodinu už keď ju tam priviezli. Riaditeľ nemocnice však rýchlo odišiel.
Rodina pani Wang trvala na tom, aby prokurátor Wei, ktorý bol zodpovedný za pracovný tábor, uložil a zapečatil lekárske záznamy ako dôkaz. Wei však využíval všetky druhy výhovoriek, aby rodine lekárske záznamy nedovolil vidieť. Záznamy, ktoré nakoniec rodine prezentovali, boli zmanipulované po diskusii s prokuratúrou, vedúcimi pracovného tábora a nemocnice pracovného tábora.
Úradníci pracovného tábora vyhlásili, že pani Wang mala v prste zapichnutý tŕň, ktorý spôsobil vysokú horúčku, a že do nemocnice prišla sama bez pomoci. Doktor ošetrovne Guo Xu, ktorý tiež pani Wang nútene kŕmil, dokonca povedal, že keď opúšťala pracovný tábor, hovorila a smiala sa.
Avšak prijímací záznam hovorí, že v končatinách nemala žiaden cit, jej viečka stratili reflexy a že keď ju priniesli do nemocnice, bola v kóme.
Rodina pani Wang má podozrenie, že úradníci z pracovného tábora sa pokúšajú zakryť, čo spravili a čo naozaj viedlo k jej neprirodzenej smrti.
Rodina pani Wang žiada, aby pracovný tábor našiel toho, kto je za jej smrť zodpovedný a postavil ho pred súd. Vedúci pracovného tábora požiadali rodinu o podpis pod súhlas s kremáciou jej tela. Rodina odmietla a podala niekoľko žalôb na prokuratúru a pracovný tábor. Avšak nikdy nedostali ani odpoveď.
Podľa praktizujúcej z mesta Changchun boli správy o smrti pani Wang takmer na všetkých letákoch Falun Gong, ktoré boli v tej dobe vyrobené. Keďže bol tento prípad tak široko známy a pritiahol pozornosť verejnosti, úradníci pracovného tábora sa neodvážili telo pani Wang spopolniť v tajnosti.
V roku 2002 pracovný tábor navrhol vykonanie pitvy. Rodina to odmietla pre podozrenie na sfalšovanie celého procesu.
„Musíte uznať, že nebola prenasledovaná na smrť“
Rodina pani Wang si tiež spomína na stretnutie s vedením pracovného tábora z roku 2015.
Jeden člen rodiny povedal: „Je to už 15 rokov, čo sme nevideli Wang Kefei. Chceme len vidieť jej telo, aby sme pre ňu mohli usporiadať normálny pohreb. Chceme vedieť, či je jej telo stále ešte tu. Každý rok píšeme listy so žiadosťou o videnie jej tela.“
Vedúci pracovného tábora povedal: „Telo je stále tu. Môžem vám ho dovoliť vidieť, no musíte uznať, že nebola prenasledovaná na smrť.“
Člen rodiny odpovedal: „Nemáte dôkaz o tom, že zomrela prirodzenou smrťou. Jednoducho povedané, nezomrela prirodzene.“ Úradníci na toto už neodpovedali.
Až dodnes je telo pani Wang v márnici. Počas minulých rokov sa už vedenie pracovného tábora pokúšalo telo spopolniť. Pokúsili sa dokonca o únos desaťročnej dcéry príbuznej pani Wang, aby vyvinuli nátlak na podpis súhlasu.
Vedúci pracovného tábora tiež nariadili dozorcom a spoluväzňom, aby poskytli krivé svedectvá, manipulovali so záznamami o otrockej práci pani Wang a šírili chýry o tom, že „jej rodina bola z jej smrti šťastná“.
Otrocká práca v nútenom pracovnom tábore Heizuizi
Pracovný tábor Heizuizi bol pôvodne zariadením pre menej než 100 kriminálnych väzňov. Po začatí prenasledovania Falun Gongu sa rozrástol na masívne väzenie, ktoré pojalo najmenej 800 väzňov a viac než 200 dozorcov. V roku 2002 mal niekedy viac ako 1000 väzňov.
Pri prenasledovaní Falun Gongu komunistický režim neváhal investovať do pracovných táborov. K pracovnému táboru Heizuizi pridal niekoľko nových budov, ako internát, recepciu, telocvičňu, zdravotné centrum, poslucháreň, kaviareň, toalety a kancelárie. No väčšina týchto vylepšení bola len na ukazovanie návštevám, nie pre potreby uväznených.
Medzičasom sa výplaty pre tamojších dozorcov zdvojnásobili, čo z neho spravilo vysoko žiadané pracovné miesto. Mnoho ľudí muselo úradníkov podplatiť, aby čo i len dostalo šancu dostať sa tam na pohovor.
Pracovný tábor Heizuizi bol známy otrockou prácou tamojších väzňov, bez nároku na výplatu. Podľa zákona majú väzni sedem voľných dní v období štátnych sviatkov, no tamojší väzni nedostali všetky svoje voľné dni.
Praktizujúci tam musia vstávať každý deň o 5:30 ráno a pracovať viac než 10 hodín bez prestávky či voľného času. Keď nepracujú, musia pozerať propagandistické programy, ktoré ohovárajú Falun Gong. Jediný ich voľný čas je spánok.
Keď praktizujúci nemôžu dokončiť otrockú prácu počas dňa, dozorcovia ich nútia pracovať cez noc, niekedy až do druhej ráno.
8. marca 2000 dozorcovia nariadili praktizujúcim vylúskať 90 ton fazule a potom ju v priebehu troch dní zabaliť. Museli nosiť 45 kilové vrecia fazule dole schodmi a 65 kilové vrecia nevylúskanej fazule hore schodmi. Mnohí praktizujúci si pritom zranili chrbát. Niektorí boli úplne vyčerpaní, hlavne starší.
Dozorcovia často dávali najšpinavšie práce tým praktizujúcim, ktorí odmietli vzdať sa svojej viery. Napríklad to bolo vykopávanie koreňov stromov, vozenie uhlia, nosenie balíkov fazule a čistenie kanálov.
Pri jednej príležitosti bola jedna praktizujúca nútená vykopať sama strom, zatiaľ čo ďalší strom vykopávali spolu štyri nepraktizujúce. Pri jeho vynášaní bolo nariadené štyrom praktizujúcim, aby niesli najväčší strom pod páliacim slnkom. Bola medzi nimi aj žena po päťdesiatke a malá praktizujúca. Strom bol taký veľký a ťažký, že sa mohli pohybovať iba pomaličky s ohnutými chrbtami. Dozorcovia na nich neprestajne kričali a nútili ich ponáhľať sa, no stále sa pritom označovali za „príliš súcitných“ voči praktizujúcim.
Mučenie v pracovnom tábore
Známa prístavba a rozšírenie pracovného tábora Heizuizi bola pokropená krvou praktizujúcich, bolo to peklo na zemi.
V máji 2000 tábor začal takzvanú transformačnú kampaň. Aby prinútil praktizujúcich vzdať sa svojej viery, dozorcovia ich mučili dňom i nocou. Všade bolo počuť výkriky praktizujúcich, zvuky elektrických obuškov a zvuky rôznych mučiacich nástrojov používaných na bitie praktizujúcich.
O dva dni bolo pri jedení vidieť, že mnohí praktizujúci sú brutálne poranení. Niektorí mali opuchnuté hlavy. Niektorí mali tvár pokrytú modrinami. Niektorí krívali a museli chodiť o paliciach. Niektorí boli pridržiavaní inými a niektorí boli nesení.
Pani Shang Dongxia bola spútaná a zavesená na samotke po sedem dní. Taktiež bola päť dní priviazaná na smrtiacu posteľ. Pri inej príležitosti ju vyhodili z okna druhého poschodia, v dôsledku čoho stratila na 15 minút vedomie. Dostala otras mozgu a zvracala potom nonstop celý deň.
Prenasledovanie sa ešte zhoršilo v roku počas Olympijských hier v Pekingu v roku 2008. Boli tu uväznené stovky praktizujúcich. Mnohí boli paralyzovaní či mentálne dezorientovaní z mučenia.
Praktizujúci prenasledovaní na smrť
Okrem pani Wang Kefei boli v tomto pracovnom tábore prenasledované na smrť desiatky praktizujúcich.
Niektoré z obetí sú:
Yin Shuyuin and Hou Lijun (obe z Chungchunu); Xuan Honggui and Wang Yuhan (obe z Meihekou); Wang Xiulan a Cui Zhengshu (obe z Jilinu); Zhang Yulan (z mesta Baishan); and Han Cuiyuan (z mesta Siping).
Niektoré prípady prenasledovania sú popísané nižšie:
Pani Yun Shuyuin
Pani Yin Shuyuin dávali rany elektrickými obuškami do celého tela za recitovanie „Falun Dafa je dobrý“. Bola tiež kruto zbitá a skopaná. Dozorca jej udrel hlavou o stenu, čo zapríčinilo vážne krvácanie. Na následky opakovaného mučenia zomrela 28. mája 2000.
Pani Yu Lixin
Pani Yu Lixin bola ilegálne uväznená v roku 2000. Kvôli následkom ťažkého mučenia ju muselo väzenie poslať do Nemocnice verejnej bezpečnosti. Svedok uviedol, že i v nemocnici bola pani Yu neustále prenasledovaná.
Svedok vyhlásil: „Pani Yu bola priviazaná k posteli a mala po dlhý čas žalúdočnú trubicu a močový katéter. Bola premočená od moču, keďže katéter bol deravý. Dokonca bola bitá spoluväzňom na nariadenie dozorcu. Bola verbálne napádaná a v dôsledku mučenia bola zoslabnutá.“
Po prevezení späť so tábora zomrela.
Pani Zhang Yulan
Pani Zhang Yulan bola privezená do pracovného tábora Heizuizi v januári 2002 potom, čo bola päť hodín bez prestávky mučená na oddelení zadržiavacieho tábore Baihe. Predtým, než bola prepustená, musela vydržať osem mesiacov brutálneho mučenia v tomto väzení. Zomrela 8. októbra 2002.
Pani Han Chunyuan
Pani Han Chunyuan bola nelegálne uväznená na štyri roky väzenia v roku 1999. Opakovane vydržala brutálne mučenie elektrickými šokmi predtým, než bola vzatá do pracovného tábora Heizuizi. Zomrela v júli 2002.
Pani Lu Suqiu
Pani Lu Suqiu bola nelegálne uväznená v pracovnom tábore Heizuizi na osem mesiacov. Počas väznenia bola nútená robiť extrémne ťažkú prácu.
V januári 2001 sa dvaja zlomyseľní dozorcovia snažili donútiť pani Lu, aby sa vzdala Falun Gongu a ako vyhrážku použili to, že celému tímu zrušili prestávku. V apríli sa jej prenasledovanie zhoršilo potom, čo šéfovi Pracovnej divízie pod Národnou súdnou komisiou povedala, že sa jej praktizovaním Falun Gongu zlepšilo zdravie.
Pani Lu začala 1. mája držať protestnú hladovku proti prenasledovaniu. Bola nútene kŕmená horčicovou polievkou s pokazenou ryžovou pastou. Opakovane tiež vydržala elektrické šoky do hrude, čo jej spôsobilo poškodenie srdca a krvácanie. Jej zdravie sa zhoršilo natoľko, že ju pracovný tábor musel prepustiť zo zdravotných dôvodov, aby sa vyhol akejkoľvek právnej zodpovednosti za jej život. Neskôr zomrela na týranie vo väzení Policajného oddelenia Jilin.
Epilóg
Teraz už nefunkčný pracovný tábor Heizuizi bol jedným z mnohých zariadení, kde komunistický režim prenasledoval praktizujúcich Falun Gongu. Aj keď mnohé pracovné tábory dostali mená ako „Výukové centrom s vládou zákona“ či „Ideologické vzdelávacie centrá“, nemôže to zakryť ich brutálne zločiny proti ľudskosti.
Pani Wang Kefei je jednou zo 4 304 praktizujúcich Falun Gongu, u ktorých bolo potvrdené, že boli prenasledovaní na smrť komunistickým režimom. Prešlo osemnásť rokov a požiadavky jej rodiny sa stále nenaplnili. Jej rodiny a ďalší praktizujúci Falun Gongu pokračujú v snahách o postavenie páchateľov pred súd.
