(Minghui.org) V priebehu histórie boli Himaláje oblasťou s mnohými kultivujúcimi. Ľudia tam žili jednoduchým, skromným životom a všetci radi spievali a tancovali. Tiež si veľmi vážili Budhov Fa. Pred takmer tisícročím žil v tejto oblasti kultivujúci menom Milarepa. Zatiaľ čo mnohým Budhom a Bódhisattvám to trvalo mnoho životov a vytrpeli si veľa nešťastí, než sa vykultivovali k pravému ovociu, Milarepa dosiahol rovnakú mocnú cnosť v jedinom živote a neskôr sa stal známym ako zakladateľ Bielej sekty Tibetského budhizmu.
(pokračovanie 7. časti)
Rechungpa sa opýtal: „Majster, ako ste kultivovali asketickú prax? Kde ste praktizovali?“
Milarepa odpovedal: „Ďalšieho rána mi učiteľov syn pripravil vrece praženej jačmennej múky a balík dobrého jedla ako dar. Povedal mi: ‚Toto je pre tvoju prax. Prosím ťa, sľúb mi, že na nás nezabudneš.‘ Zobral som jedlo a išiel som meditovať do jaskyne na hore za mojím domom. Veľmi šetrne som miešal múku s vodou, aby som sa najedol. Po chvíli moje telo oslablo, ale moje praktizovanie sa výrazne zlepšilo. Takto som sa kultivoval niekoľko mesiacov a napokon som zjedol všetko jedlo. Moje telo bolo príliš slabé a nemohol som pokračovať. Pomyslel som si: ‚Musím ísť na farmu a požiadať o maslo z jaka a praženú jačmennú múku. Musím udržať toto telo nažive, aby som mohol pokračovať v kultivácii.‘“
„Zišiel som z hory na neďalekú pastvinu, kde som videl stan z kožušiny jaka. Postavil som sa pred stan a spýtal som sa: ‚Darca almužny, prosím ťa, daroval by si trochu masla jogínovi?‘ Ukázalo sa, že to bol stan mojej tety a tá rozpoznala môj hlas. Zo zúrivosti na mňa poslala agresívneho psa. Rýchlo som v obrane hodil do psa nejaké kamene. Teta vytiahla žrď zo stanu, ktorá ho podopierala, a rozbehla sa za mnou s nadávkami: ‚Ty márnotratník! Nepriateľ príbuzných! Démon tejto dediny! Hanbi sa! Čo tu robíš? Nikdy som si nepomyslela, že moja rodina bude mať syna ako ty!‘ Pokračovala v nadávaní mi a snažila sa ma udrieť. Dal som sa na útek, lenže moje telo bolo slabé z podvýživy. Potkol som sa o kameň a spadol do malého potoka. Teta naďalej kričala a začala ma biť žrďou. S veľkou námahou som sa dokázal postaviť. S rukou na chodeckej palici a so slzami v očiach som jej začal spievať.“
„Dievča, ktoré vyšlo von s tetou, počulo moju pieseň a nedokázalo sa ubrániť slzám zľutovania. Teta sa tiež cítila zahanbene a vrátila sa do stanu. Požiadala dievča, aby mi dalo kožený mešec masla a syra. Krívajúc som odišiel od tetinho stanu a stan za stanom som pokračoval v žobraní. Nepoznal som týchto ľudí, no oni všetci poznali mňa. Keď ma videli prichádzať, všetci si ma pozorne prezerali a dávali mi veľa dobrého jedla. Pri pomyslení na to, ako sa ku mne správala teta, som sa bál, že strýko by sa zachoval podobne, takže bude lepšie, ak pôjdem žobrať o jedlo inam. Túto myšlienku som si priniesol do ďalšej dediny.“
„Kto mohol vedieť, že strýko sa pred mnohými rokmi presťahoval práve do tejto dediny, keďže sa mu zrútil dom. Nevediac som prišiel k jeho dverám. Strýko ma zbadal a vyskočil von: ‚Ty bastard! Ty márnotratník! Som taký starý a ostalo mi len pár kostí. Ty si však ten, na koho som čakal celý svoj život!‘ Potom zodvihol kamene a začal ich do mňa hádzať. Rýchlo som utiekol. Strýko vbehol naspäť domov a zobral luk a šíp. Potom vybehol von kričiac: ‚Ty bezohľadný márnotratník! Neublížil si snáď tejto dedine dosť?! Hej, susedia a príbuzní, rýchlo poďte von! Náš nepriateľ je tu!‘ Keď sa to ľudia dopočuli, mnoho mladých ľudí vyšlo von a začali do mňa hádzať kamene. Všetci v minulosti kvôli mne utrpeli straty. Keď som videl, aká zlá je táto situácia, bál som sa, že ma ubijú k smrti. Preto som predstieral výraz hnevu a zakričal som: ‚Majster a božstvá! Tento kultivujúci narazil na nepriateľov, ktorí mu chcú vziať život! Nebeský strážcovia, prosím, odplaťte tieto kamene temnými šípmi! Dokonca aj keď zomriem, nebeský strážcovia nezomrú!‘“
„Keď počuli tieto slová, všetci sa vystrašili a zastavili strýka. Niektorí ľudia, ktorí so mnou mali zľutovanie, prišli ku mne a pomáhali urovnať nezhodu. Tí, ktorí do mňa hádzali kamene, tiež prišli a žiadali o odpustenie. Všetci mi dali veľa jedla, až na strýka, ktorý odmietol zmieriť sa alebo dať mi almužnu. Vzal som si jedlo a pomaly som sa vrátil do jaskyne. Pri pomyslení na to, že moja prítomnosť v blízkosti tejto dediny im spôsobuje hnev a nepohodlie, som zvažoval, či by som nemal čoskoro odísť.“
„Tej noci som mal sen a zdalo sa mi, že som dostal znamenie, že mám ostať ešte pár dní. Rozhodol som sa teda ostať.“
„O pár dní neskôr prišla Dzese a priniesla veľmi dobré jedlo a víno. Keď ma uvidela, iba ma objala a začala nahlas plakať. Plačúc mi podrobne opísala, ako zomrela moja matka a ako sa sestra túla ďaleko od domova. Pri počúvaní ich tragických skúseností som si nemohol pomôcť a tiež som sa bolestivo rozplakal.“
„Po chvíli som zadržal svoj plač a opýtal sa Dzese: ‚Stále si sa nevydala?‘“
„‚Ľudia sa boja tvojho nebeského strážcu a nikto sa neodvažuje zobrať si ma. Popravde, ak by si ma niekto chcel zobrať, ja by som aj tak nechcela! Ty praktizuješ spravodlivú dharmu a to je také úžasné.‘“
„Dzese na chvíľu prestala rozprávať a potom sa ma opýtala: ‚Máš nejaké plány so svojím domom a pozemkom?‘“
„Vedel som, o čom premýšľa. Pomyslel som si: ‚Ja som opustil tento svetský život a zriekol sa rodiny, aby som nasledoval spravodlivú dharmu a to všetko úplne vďaka zľutovaniu majstra Marpu. Dzese by mala mať pozitívne pochopenie Budhovskej dharmy. To by pre ňu bolo najlepšie. Musí sa sama rozhodnúť, ako sa vysporiadať s týmito svetskými otázkami. Mal by som jej to jasne vysvetliť.‘“
„Povedal som jej: ‚Ak stretneš moju sestru Petu, daj jej prosím ťa dom aj pozemok. Dovtedy môžeš používať tento rodinný majetok. Ak sa potvrdí, že Peta zomrela, dom a pozemok dávam tebe.‘“
„‚Nechceš to pre seba?‘“
„Odpovedal som: ‚Ja kultivujem asketickú prax a žijem ako potkan či vták, takže pozemok je pre mňa zbytočný. Dokonca aj keby som vlastnil všetok majetok na svete, stále by som si nič z toho po smrti nemohol zobrať so sebou. Ak v tejto chvíli všetko opustím, budem šťastný v budúcnosti aj teraz. Čo robím ja, je opačné ako to, čo robia svetskí ľudia. Odteraz ma teda prosím ťa nepovažuj za rovnakého ako bežný človek.‘“
„Povedala: ‚Takže ty nesúhlasíš so všetkými ostatnými ľuďmi, ktorí praktizujú dharmu?‘“
„‚Ak sa človek učí dharmu s cieľom stať sa slávnym, bude vyučovať písma a vysvetľovať dharmu. Je šťastný, keď jeho sekta vyhráva a teší sa z prehier ostatných. To znamená, že sa iba usiluje o slávu a osobný prospech. Oni len nosia žltú róbu a tvrdia, že študujú dharmu. Som proti takýmto ľuďom. Na druhej strane, ak sú motívy človeka čisté a úprimné, potom nezáleží na tom, v ktorej sekte je, tak či tak smeruje k Bódhi a v žiadnom prípade nie som proti nemu. Nesúhlasím teda s tými, ktorých zámery sú od základu nečisté.‘“
„Dzese povedala: ‚Nikdy som nestretla ani som nepočula o nikom tak biednom a otrhanom ako ty, kto by sa učil dharmu. Ktorú vetvu mahájány nasleduješ?‘“
„‚Je to tá najtajnejšia metóda zo všetkých. Taká, ktorá umožňuje opustiť osem svetských starostí a dosiahnuť Budhovstvo v jednom živote.‘“
„‚Tvoje slová a správanie je odlišné od všetkých ostatných majstrov. Vyzerá to tak, že jeden z vás sa musí mýliť. Za predpokladu, že oboje sú dharma, stále sa mi viac pozdáva tá ich.‘“
„Odpovedal som: ‚Nemám rád tých majstrov, ktorých ste si obľúbili vy, svetskí ľudia. Obsah ich dharmy je rovnaký ako obsah mojej. Ak však človek nosí žltú róbu, no stále je poháňaný ôsmimi svetskými starosťami, je to v podstate zbytočné. Dokonca aj keď tento človek nie je poháňaný ôsmimi svetskými vetrami, príslušný čas na dosiahnutie Budhovstva je neporovnateľne dlhší. Možno tejto veci nerozumieš. V skratke, ak dokážeš ostať odhodlaná, bolo by najlepšie, ak by si usilovne praktizovala dharmu. Ak to nedokážeš, mala by si sa vrátiť a postarať sa o pozemok a domov.‘“
„Dzese povedala: ‚Nechcem tvoj dom a pozemok. Môžeš ich proste dať svojej sestre. Budem praktizovať dharmu, ale nedokážem praktizovať tvoj typ kultivačných metód.‘ Po týchto slovách odišla.“
„O niekoľko dní sa teta dopočula, že už nechcem dom ani pozemok. Bola udivená a pomyslela si: ‚Hoci hovorí, že nasleduje slová svojho majstra a nechce majetok, musím sa presvedčiť, či je to naozaj pravda.‘ Prišla ma teda navštíviť s jedlom a vínom. Keď ma uvidela, povedala: ‚Synovec, pred pár dňami som sa mýlila. Si praktizujúcim dharmy, maj so mnou teda trpezlivosť a odpusť mi. Chcem sa pre teba starať o tvoje pole a každý mesiac ti platiť nájom. V opačnom prípade bude škoda, keď ostane tvoj pozemok neúrodný. Čo ty na to?‘“
„Povedal som: ‚Výborne! Každý mesiac potrebujem iba jeden khal (asi 12 kíl) celozrnnej múky. Zvyšok si môžeš nechať.‘ Teta odišla šťastná a spokojná.“
„O dva mesiace sa vrátila a povedala mi: ‚Všetci ľudia hovoria, že ak niekto obrába tvoje pole, tvoj nebeský strážca sa nahnevá a uvalí kliatbu. Prosím neuvaľuj kliatbu!‘“
„Odpovedal som: ‚Prečo by som to robil? Máš cnosť, takže sa nemusíš obávať. Obrábaj len pole a nos mi jedlo.‘“
„Povedala: ‚V tom prípade sa cítim uistená. Môžeš mi dať aj sľub?‘“
„Pomyslel som si: ‚Prečo to odo mňa chce? Aj keď má zlé úmysly, z tejto nepriaznivej situácie sa môže stať situácia priaznivá.‘ Dal som jej teda svoj sľub a ona odišla s radosťou.“
„Pokračoval som v praktizovaní v jaskyni. Hoci som sa snažil najlepšie ako som vedel, stále som nemohol dosiahnuť cnosť vnútorného tepla. Ako som premýšľal o tom, čo budem robiť, mal som v noci sen. V tom sne som videl, že obrábam pole, ktoré je mimoriadne tvrdé. Bolo ťažké okopávať ho, nech som sa akokoľvek snažil. Keď som sa už chystal vzdať, majster Marpa sa objavil na oblohe a povedal: ‚Synu! Usilovne pracuj na oraní! Pokiaľ sa budeš odvážne posúvať vpred bez ohľadu na to, aké ťažké to je, uspeješ.‘ Pri týchto slovách majster Marpa oral vpredu a ja vzadu. Pole bolo neskôr naozaj pokryté riadnymi sadenicami.“
„Zobudil som sa a bol som veľmi šťastný. Keď som o tom však ďalej premýšľal, uvedomil som si, že sny sú len prejavom mojich zvykov. Dokonca ani svetský človek ich neberie vážne. Ak sa radujem kvôli snu, nie je to veľmi hlúpe? V každom prípade, vedel som, že to bola forma znamenia a že určite získam cnosť, ak vytrvám vo svojom úsilí napredovať.“
„V tom čase som už mal v úmysle praktizovať v jaskyni Drakar Taso (jaskyni Bieleho kameňa konských zubov). Práve vtedy ma prišla navštíviť teta s tromi dou-mi praženej jačmennej múky (každý dou je asi desať litrov), obnoseným kabátom, kusom látky a guľou masla a tuku. Pohoršene mi povedala: ‚Toto sú veci, ktoré dostaneš za predaj pozemku. Prosím, zober si ich a choď na ďaleké miesto, kde ťa nebudem môcť počuť ani vidieť, pretože všetci dedinčania hovoria: ‚Topaga tak veľmi ublížil našej dedine a teraz si ho privolala naspäť. Pravdepodobne zabije všetkých v dedine. Ak ho neodoženieš preč, oboch vás zabijeme!‘ Prišla som sem teda obzvlášť kvôli tomu, aby som ti to oznámila. Prosím ťa, bude najlepšie ak odídeš na ďaleké miesto. Ak by si musel ostať tu, mňa možno ušetria, no teba istotne zabijú.‘“
„Vedel som, že dedinčania by nič také nepovedali. Ak by som nebol naozajstným praktizujúcim dharmy, nedovolil by som jej uzurpovať si pozemok tým, že som jej predtým dal sľub. Hoci som sľúbil, že neuvalím kliatbu, to ešte neznamená, že mi môže zhabať pozemok pomocou lží. Takto som premýšľal a povedal som jej: ‚Som kultivujúci a pre kultivujúceho je rozhodujúce zniesť poníženie. Ak človek nedokáže zniesť nepriazeň, ako to môže byť nazvané znášaním poníženia? Ak by som mal dnes večer umrieť, nielen tento pozemok, ale všetko vo svete by mi bolo na nič. Znášanie poníženia je pre praktizujúceho dharmy to najdôležitejšie a ty, teta, si mojím oponentom, ktorý mi pomáha kultivovať znášanlivosť poníženia. Dokonca aj to, že som sa mohol stretnúť so spravodlivou dharmou, bola tvoja a strýkova zásluha. Aby som vám odplatil vaše služby, sľubujem, že dúfam, že v budúcnosti obaja dosiahnete Budhovstvo. Nielenže nechcem pozemok, dám ti k tomu aj dom.‘ Potom som zaspieval pieseň:“
„‚Spoliehajúc sa na majstrovu milosť,
prebývam na hore, voľný a nespútaný;
Požehnania a nešťastia učeníka,
sú všetky dobre známe majstrovi.‘
‚Svetskí ľudia sú ťahaní karmou,
neschopní uniknúť životu a smrti;
S túžbou po svetských veciach,
nádej sa rozplynie a duša stratí.‘
‚Svetskí ľudia sú ponorení do vytvárania karmy,
to vedie k utrpeniu v nižších ríšach;
Nenásytnosť a zaslepenosť,
vedú človeka do prudkého ohňa.‘
‚Usilujúc o majetok a bohatstvo,
často prídu spory, čo vytvára nepriateľov;
Dobré víno je ako jed,
oslobodenie je ťažké pre toho, kto ho pije.‘
‚Moje teta má veľmi rada peniaze,
nenásytne a neúnavne zbiera majetok;
Lakomá ohľadom svetských vecí,
možno skončí ako hladný duch.‘
‚Čo teta predtým povedala,
je vlastne šírenie klebiet;
Ďalšie šírenie takýchto slov,
spôsobí ti skutočnú ujmu.‘
‚Celý môj dom a pozemok,
darujem svojej tete;
Učím sa dharmu s čistou mysľou,
Budhovstvo sa mi podarí dosiahnuť.‘
‚Ponúkam spásu tým, čo trpia,
ťažkosti pramenia zo zasahovania karmy;
Vystupujem nahor ako praktizujúci,
vrodená povaha ostáva nepohnutá.‘
‚Požehnaný súcitom,
modlím sa o podporu od majstrov;
voľný a nespútaný,
prebývam na tejto hore.‘“
„Teta si vypočula moju pieseň a povedala: ‚Synovec, ľudia ako ty sú skutočnými kultivujúcimi!‘ Spokojná a šťastná zostúpila z hory.“
„Potom, čo som bol vystavený takýmto dráždeniam, môj odpor a túžba opustiť tento svetský svet sa stali silnejšími ako kedykoľvek predtým. Vzdanie sa domu a pozemku preto pre mňa neznamenalo takmer nič. Premýšľal som, že hneď pôjdem meditovať do Drakar Taso. Táto jaskyňa sa potom stala miestom, kde som začal praktizovať až kým som nedosiahol dovŕšenie, takže neskôr ju všetci volali ‚Jaskyňa odchodu na útese‘.“
„Nasledujúceho dňa som zobral tovar z predaja pozemku a zopár vlastných vecí, ktoré som zvykol brávať so sebou, a za úsvitu som sa vybral do Drakar Taso, kým všetci ešte spali. Drakar Taso bola jaskyňa na útese, ktorá bola veľmi vhodná na prebývanie. Po príchode som rozložil tvrdý kus plsti a položil na ňu malú podložku, aby som mal kde sedieť počas meditácie. Keď som všetko pripravil, zaspieval som tento sľub:“
„‚Kým nedosiahnem Budhovstvo,
sľubujem, že zostanem tu;
Bez ohľadu na zimu či hlad,
neodídem kvôli šatám ani jedlu.‘
‚Ak ma zastihne choroba,
nezídem dole kvôli liečbe;
Pri znášaní utrpenia radšej budem riskovať svoj život,
než ísť dole z hory a užiť lieky.‘
‚Ani na krátku chvíľu
žiadne svetské pôžitky pre toto fyzické telo;
Jedine cez telo, reč a myseľ,
môže človek napredovať k veľkému osvieteniu.‘
‚Úprimne sa modlím k majstrovi,
a všetkým Budhom v desiatich smeroch;
Prosím o vašu veľkú podporu,
nech tento sľub nie je porušený.‘
‚Úprimne sa modlím k všetkým dakinám,
ako aj k nebeským strážcom;
Pomáhajte mi s touto predurčenou spriaznenosťou,
nech je mi tento sľub konečným osudom.‘“
„Potom som ďalej prisahal: ‚Pred svojím dovŕšením a veľkolepým uvedomením nezídem z hory kvôli jedlu, aj keby som mal umrieť od hladu; nezídem z hory kvôli oblečeniu, aj keby som mal umrieť od zimy; nezídem z hory kvôli liekom, aj keby som mal prísť o život pre chorobu. Rozhodne opúšťam hocičo a všetko spojené s týmto životom a pozemským svetom. Moje telo, reč a myseľ ostanú neochvejné a zamerané výlučne na Budhovstvo. Dúfam, že majstrovia, dakiny a nebeský strážcovia mi to pomôžu dosiahnuť. Ak by som mal porušiť tento sľub, radšej by som umrel, ako si ponechával ľudské telo, ktoré nekultivuje spravodlivú dharmu. Preto ak nedodržím svoj sľub, dúfam, že Budhovia a nebeskí strážcovia okamžite ukončia môj život; želám si tiež, aby mi potom po smrti majster pomohol znovu sa narodiť ako človek, ktorý dokáže praktizovať spravodlivú dharmu.‘“
„Po spravení prísahy som každý deň jedol iba maličký kúsok praženej múky. Deň za dňom som pokračoval v asketickej praxi.“
„Dokonca aj s pomocou meditácie Mahamudra nebola moja fyzická sila postačujúca kvôli nedostatku jedla a moja energia a dýchanie neboli zharmonizované. V dôsledku toho som si nedokázal vyvinúť vnútorné teplo a cítil som veľkú zimu. Modlil som sa teda k majstrovi o pomoc. Jednej noci som cítil jasné vnemy a zdalo sa mi, že vidím majstra Marpu pri rituáli uctievania obklopeného mnohými dámami. Ktosi sa opýtal: ‚Čo má robiť Milarepa, ak si nedokáže vyvinúť vnútorné teplo?‘ Majster Marpa odpovedal: ‚Mal by praktizovať takým a onakým spôsobom.‘ Majster potom predviedol špeciálnu meditačnú pozíciu. Po zobudení sa som nasledoval jeho inštrukcie a urobil pečať šiestich pecí (typ špeciálneho štýlu sedenia). Po upravení energie, ovládnutí dýchania a potlačení rušivých myšlienok sa moja myseľ upokojila a vyvinul som si vnútorné teplo.“
„Po roku mi napadlo, že by som si vyšiel na prechádzku a navštívil dedinu. Keď som sa chystal odísť, spomenul som si na svoj sľub.“
„Povzbudil som sa a odvážne som pokračoval v usilovnom napredovaní dňom a nocou bez prestávky. Postupne som spravil čoraz väčší pokrok a takto prešli ďalšie tri roky.“
„Hoci som ročne zjedol iba jeden khal praženej jačmennej múky, postupne sa po rokoch minula. Nakoniec mi neostalo žiadne jedlo a videl som, že ak budem takto pokračovať, umriem od hladu. Pomyslel som si, že svetskí ľudia s týmto vzácnym ľudským telom sa neúnavne ženú za peniazmi. Radujú sa z malého zisku a sú frustrovaní kvôli malej strate. Sú takí poľutovaniahodní. Dokonca aj keby mal človek zlato troch tisícov svetov, je to nič v porovnaní s dosiahnutím Budhovstva. Ak nedokážem uspieť a márne stratím toto ľudské telo, bude to veľká škoda. Mal by som teda vyjsť von pre trochu jedla, aby som mohol pokračovať vo svojom živote? Potom som si spomenul na svoj sľub. Mal by som zísť z hory či nie? Keď som si to premyslel z každej strany, uvedomil som si, že ísť teraz von nie je kvôli pohodliu; je to skôr na získanie jedla pre svoju kultiváciu. Nebude sa to teda počítať za porušenie sľubu, ale skôr za niečo, čo by som mal spraviť. Vyšiel som teda z jaskyne Drakar Taso, aby som si získal nejaké jedlo a mohol praktizovať dharmu.“
„Bolo tam rozľahlé otvorené pole a bolo odtiaľ vidieť do veľkej diaľky. Slnečné svetlo bolo príjemne teplé, bol tam čistý prameň a všetko bolo pokryté pôvabnou trávou a zelenou žihľavou. Pri pohľade na to všetko som bol veľmi šťastný a premýšľal som: ‚Odteraz môžem prežiť jedením žihľavy a už nepotrebujem zísť z hory kvôli potrave.‘ Odvtedy som sa kŕmil žihľavou, žil veľmi skromne a pokračoval v kultivácii.“
„Po dlhej dobe sa mi úplne zodrali moje šaty, až z nich nič neostalo. Keďže som jedol iba žihľavu, bol som vychudnutý a moje vlasy a póry ozeleneli.“
„Spomenul som si na list od majstra, položil som si ho na hlavu a cítil som sa veľmi šťastne. Hoci som nemal čo jesť, cítil som sa šťastne a sebavedomo, akoby som práve dojedol nejaké lahodné jedlo. Cítil som sa veľmi príjemne a spokojne. Premýšľal som o otvorení listu a prečítaní si ho, ale znamenie mi naznačovalo, že ešte nenadišiel čas, takže som ho neotvoril. Takýmto spôsobom prešiel ďalší rok.“
„Jedného dňa sa objavila skupina lovcov s loveckými psami. Nenašli žiadnu korisť a nejakým spôsobom sa ocitli pri vchode do mojej jaskyne. Keď ma videli, preľakli sa a kričali: ‚Si človek alebo duch?‘“
„Odpovedal som: ‚Som človek. Som človek praktizujúci kultiváciu.‘“
„‚Čo sa stalo, že vyzeráš takto? Prečo je celé tvoje telo zelené?‘ spýtal sa jeden z nich.“
„‚To preto, že som dlhú dobu jedol žihľavu.‘“
„‚Kde je tvoje jedlo na praktizovanie kultivácie? Požičaj nám svoje jedlo a neskôr ti to splatíme peniazmi. Ak nám nedáš svoje jedlo, zabijeme ťa!‘ Hľadali po celej jaskyni a divoko sa mi vyhrážali.“
„‚Nemám nič okrem žihľavy. Ak by som niečo mal, neskrýval by som to, pretože verím, že ľudia kultivujúcim jedlo len dávajú ako dar a určite im jedlo nekradnú.‘“
„Jeden lovec sa opýtal: ‚Načo je to dobré, dávať dary kultivujúcim?‘“
„‚Dávanie darov kultivujúcim vám prinesie požehnanie,‘ odpovedal som.“
„Zasmial sa a povedal: ‚V poriadku. Výborne! Idem a dám ti teda dar!‘ Zdvihol ma zo sedu a hodil ma na zem. Potom ma znova zdvihol a pustil na zem. Moje chudé a slabé telo samozrejme nemohlo vydržať takého zdvíhanie a hádzanie a bolo to nesmierne bolestivé. Napriek tomu, že ma takto ponižovali, v srdci mi vystúpil súcit voči nim. Cítil som, že sú nesmierne poľutovaniahodní a nemohol som zadržať slzy.“
„Jeden z lovcov, ktorý sedel stranou a neurážal ma ani nehádzal, povedal: ‚Hej! Nerob to! Je to naozajstný asketický praktizujúci. Hoci by aj nebol, šikanovanie takého vychudnutého človeka z teba nespraví hrdinu. Navyše, naše žalúdky nie sú hladné kvôli nemu. Prestaň robiť také nezmyselné veci!‘ Potom mi povedal: ‚Jogín, naozaj ťa obdivujem a nechcem ťa rušiť. Prosím ťa, ochraňuj a požehnaj ma.‘ Lovec, ktorý ma šikanoval, povedal: ‚Ja som ti už dal aj dar, hore a dole. Mal by si požehnať aj mňa!‘ Zasmial sa a odišiel.“
„Neuvalil som na nich kliatbu. Možno to bol trest Troch klenotov [Budha, dharma a rehoľný rád budhizmu], alebo odplata za jeho vlastné zlé skutky; dopočul som sa totiž, že krátko na to sudca odsúdil toho lovca na trest smrti. Okrem toho z nich, ktorý povedal ostatným, aby ma nešikanovali, všetci ostatní dostali tvrdé tresty.“
(na pokračovanie, 9. časť)
