(Minghui.org) Bol som profesorom na miestnej univerzite. Falun Dafa som začal praktizovať v roku 1996 a v súčasnosti mám 77 rokov.
Pred odchodom do dôchodku som úspešne absolvoval kvalifikačnú skúšku na štúdium automobilového inžinierstva na jeden rok v Kanade ako hosťujúci profesor. Po návrate ma univerzita presunula na pozíciu riaditeľa knižnice. Keďže to nebol môj odbor, nechápal som, prečo to urobili.
Snívalo sa mi o mojom nebeskom domove
V jednu noc, krátko po návrate do Číny, som mal živý sen: Videl som dlhý červený koberec, ako sa pomaly rozvíja k oceánu a dvaja mnísi ma pozvali, aby som po ňom kráčal. Pri brehu stála nádherná Archa. Vyzerala ako starobylý veľký palác s vytesaným jadeitom a dlažbou, ťažko opísať jej veľkoleposť.
Archa sa začala plaviť a po dlhej chvíli som spozoroval trblietavú, akoby iluzórnu rozprávkovú krajinu. Vylodili sme sa a všetko sme videli žiariť. Nachádzali sa tam priesvitné a skvostné paláce, oslňujúce pavilóny a mnohé exotické a nádherné kvety a stromy. Ostal som bez slov.
Šiel som do zlatého altánku so stolom a stoličkami, kde sa servíroval čaj. Bol som veľmi dojatý, že so mnou zaobchádzajú takýmto výnimočným spôsobom. Mních sa ma opýtal: „Páči sa ti tu? Toto je Falun raj. Choď naspäť, kultivuj sa dobre a vrátiš sa.“
Od tej chvíle sa mi Falun raj vyryl do pamäti. Bolo to také živé a skutočné! Uvedomil som si, že odtiaľ pochádzam a sľúbil som vrátiť sa domov s Majstrom.
Moja manželka, ktorá je tiež praktizujúcou, mi povedala, že Majster usporiadal moju cestu a že by som nemal byť sklamaný z toho, že ma presunuli do knižnice a mal by som byť rád, že budem mať viac času na kultiváciu.
Nasledujúci deň som šiel do práce s veľkou radosťou. Spolupraktizujúci so mnou často študovali Fa a robili cvičenia v knižnici. Spoločne sme kráčali pevne po kultivačnej ceste.
Doma kvitnú kvety
Jiang Zemmin spustil prenasledovanie Falun Dafa v júli 1999 a klamstvá a ohováranie zahalili celú zem. Nemohol som už viac zniesť, že nevinní ľudia boli otrávení propagandou. Musel som im povedať pravdu.
Zaobstaral som si potrebné materiály a výbavu na výrobu informačných materiálov. Po práci som ich vyrábal a rozdával. Tiež som ponúkal DVD a letáky spolupraktizujúcim vo svojej oblasti. Raz sme spolu s mojou manželkou rozdali viac než 100 predmetov študentom pred kaviarňou.
Počas toho mi manželka povedala, že ku kaviarni sa blíži tajomník oddelenia automobilového priemyslu. Nepohol som sa zo svojho miesta – chcel som len zachrániť študentov. Vošiel do kaviarne a ani si ma nevšimol. S Majstrovou ochranou sme rozdali všetky materiály.
Majstrova ochrana
V jeden deň som šiel rozdávať materiály do študentského internátu a nevedel som, že na tom mieste hliadkovala vysokoškolská bezpečnostná služba. Odhalili ma a vzali mi všetky materiály. Poznamenali, že som celkom odvážny, keď to robím za denného svetla.
Vzali ma na bezpečnostný úrad a tam sa ma opýtali, či som rozdával informácie o Falun Dafa. Nebál som sa a cítil som, že Majster je so mnou a požiadal som ich, aby sa pozreli na moje materiály. Povedali, že kvôli tomu, čo som robil, ma musia potrestať. Viezli ma do zadržiavaceho centra, no nezastavili tam a šli ďalej. Bola tma a nechali ma veľmi ďaleko od akejkoľvek obytnej oblasti. Povedal som im, že ak zmiznem, moja rodina po nich pôjde. Verili mi, takže ma vzali späť a pustili ma. Majster ma znova ochránil.
V jeden deň univerzita dostala plagáty, ktoré ohovárali Falun Dafa a umiestnili ich do haly v knižnici. My praktizujúci sme boli veľmi znepokojení a zintenzívnili sme naše vysielanie spravodlivých myšlienok. O niekoľko dní neskôr som cítil, že tie plagáty tam už viac nemôžem nechať. Všetky som ich strhol a vykročil som z knižnice. Ochrankár pri dverách uvidel, že nesiem plagáty a odmietol ma pustiť. Zavolal niekoho z Úradu 610 a opýtal sa, čo má so mnou urobiť. Tomu človeku som už objasnil pravdu, chápal povahu prenasledovania a vystúpil už aj z Čínskej komunistickej strany (ČKS). Ochrankárovi povedal, že to bolo v poriadku a aby ma nechal ísť. Majster ma znova ochránil!
Starostlivosť o môjho „synovca“
S mojou manželkou sme často chodievali vysielať spravodlivé myšlienky neďaleko väznice. Dozvedeli sme sa, že je tam mučený praktizujúci, ktorý pochádza z oblasti mimo mesta. Nemal žiadne návštevy a jeho zdravie sa zhoršovalo. Chceli sme mu pomôcť a podporiť ho, no nechceli sme odhaliť našu identitu. Požiadali sme Majstra o pomoc.
Keď sme prišli do väznice, než sme stihli prehovoriť, dozorca povedal: „Musíte byť jeho teta a strýko, správne?“ Súhlasili sme. Povedal, že nevedeli, že má nablízku nejakú rodinu. Pozrel sa na naše identifikačné preukazy a poslal po nášho „synovca“.
Priniesli ho na nosidlách. Povedali sme mu, že sme jeho teta a strýko a priniesli sme mu jedlo a potreby. Neskôr sme sa dozvedeli, že jeho manželka sa s ním rozviedla a jeho syn s ním nebol v kontakte. Počas najhoršieho prenasledovania musel odísť do hôr počas chladnej zimy. Keď sa vrátil dole z hôr, omdlel od hladu a chladu. Dobrý samaritán ho vzal k sebe, ohrial ho a dal sa mu najesť, no neodvážil sa nechať ho u seba. Vzal ho do mesta a našiel tam jedného spolupraktizujúceho. No jeho chodidlá boli omrznuté a jedna päta mu pomaly odhnívala.
Neskôr ho zatkli za výrobu informačných materiálov a bol odsúdený na 11 rokov. Nikto nevedel, že je vo väzení a jeho rodina si myslela, že zomrel. Vo väzení ho dozorcovia a spoluväzni týrali. Ochrnul a stal sa inkontinentným. Nemal žiadne nohavice, iba špinavú pokrývku. Ostatní väzni mu liali vodu cez jeho pokrývku, aby ho očistili a znova ho prikryli bez osušenia. Bol len vo svojej 40tke, no vyzeral ako slabý starý muž: vypadali mu všetky zuby a bol vychudnutý.
Vložili sme peniaze na jeho kartu a priniesli sme mu oblečenie a čistú pokrývku a jedlo. Keďže vedeli, že má nablízku „rodinu“, dozorcovia a spoluväzni sa už viac neodvážili týrať ho. Navštevovali sme ho až do jeho prepustenia.
Spolupraktizujúci kontaktovali jeho rodinu a objasnili im pravdu. Jeho matka zomrelo krátko po jeho uväznení. Jeho otec, ochrnutý a pripútaný na lôžko, tiež zomrel predtým, než jeho syna prepustili z väzenia. Jeho brat nechápal Falun Dafa alebo pravdu o prenasledovaní a nechcel navštíviť svojho brata. Nakoniec si uvedomil, že praktizujúci sú dobrí ľudia. Bol dojatý k slzám a prosil o odpustenie.
V deň, keď prepustili nášho „synovca“, ho prišlo pozdraviť viac ako sto spolupraktizujúcich. Obkolesili sme ho, chránili sme ho a zmarili sme pokus Úradu 610 znova ho vziať preč, aby ho ďalej trápili. Jeho brat bol taký dojatý, až si kľakol na zem a neprestával nám všetkým ďakovať. Obaja bratia plakali vo svojom náručí. Potom sa o neho brat nezištne postaral.
Spolu s manželkou vždy usilovne študujeme Fa, vysielame spravodlivé myšlienky a každý deň robíme cvičenia. Naďalej hovoríme ľuďom pravdu o Falun Gongu. Vždy keď myslím na svoj dávny sen, povzbudí ma to, aby som ostal pevný na svojej kultivačnej ceste.
