Kultivačné cesty
sobota, 07. december 2019

Inšpirovaný Falun rajom

2.7.19 | Od praktizujúceho Falun Dafa v Číne

(Minghui.org) Bol som profesorom na miestnej univerzite. Falun Dafa som začal praktizovať v roku 1996 a v súčasnosti mám 77 rokov.

Pred odchodom do dôchodku som úspešne absolvoval kvalifikačnú skúšku na štúdium automobilového inžinierstva na jeden rok v Kanade ako hosťujúci profesor. Po návrate ma univerzita presunula na pozíciu riaditeľa knižnice. Keďže to nebol môj odbor, nechápal som, prečo to urobili.

Snívalo sa mi o mojom nebeskom domove

V jednu noc, krátko po návrate do Číny, som mal živý sen: Videl som dlhý červený koberec, ako sa pomaly rozvíja k oceánu a dvaja mnísi ma pozvali, aby som po ňom kráčal. Pri brehu stála nádherná Archa. Vyzerala ako starobylý veľký palác s vytesaným jadeitom a dlažbou, ťažko opísať jej veľkoleposť.

Archa sa začala plaviť a po dlhej chvíli som spozoroval trblietavú, akoby iluzórnu rozprávkovú krajinu. Vylodili sme sa a všetko sme videli žiariť. Nachádzali sa tam priesvitné a skvostné paláce, oslňujúce pavilóny a mnohé exotické a nádherné kvety a stromy. Ostal som bez slov.

Šiel som do zlatého altánku so stolom a stoličkami, kde sa servíroval čaj. Bol som veľmi dojatý, že so mnou zaobchádzajú takýmto výnimočným spôsobom. Mních sa ma opýtal: „Páči sa ti tu? Toto je Falun raj. Choď naspäť, kultivuj sa dobre a vrátiš sa.“

Od tej chvíle sa mi Falun raj vyryl do pamäti. Bolo to také živé a skutočné! Uvedomil som si, že odtiaľ pochádzam a sľúbil som vrátiť sa domov s Majstrom.

Moja manželka, ktorá je tiež praktizujúcou, mi povedala, že Majster usporiadal moju cestu a že by som nemal byť sklamaný z toho, že ma presunuli do knižnice a mal by som byť rád, že budem mať viac času na kultiváciu.

Nasledujúci deň som šiel do práce s veľkou radosťou. Spolupraktizujúci so mnou často študovali Fa a robili cvičenia v knižnici. Spoločne sme kráčali pevne po kultivačnej ceste.

Doma kvitnú kvety

Jiang Zemmin spustil prenasledovanie Falun Dafa v júli 1999 a klamstvá a ohováranie zahalili celú zem. Nemohol som už viac zniesť, že nevinní ľudia boli otrávení propagandou. Musel som im povedať pravdu.

Zaobstaral som si potrebné materiály a výbavu na výrobu informačných materiálov. Po práci som ich vyrábal a rozdával. Tiež som ponúkal DVD a letáky spolupraktizujúcim vo svojej oblasti. Raz sme spolu s mojou manželkou rozdali viac než 100 predmetov študentom pred kaviarňou.

Počas toho mi manželka povedala, že ku kaviarni sa blíži tajomník oddelenia automobilového priemyslu. Nepohol som sa zo svojho miesta – chcel som len zachrániť študentov. Vošiel do kaviarne a ani si ma nevšimol. S Majstrovou ochranou sme rozdali všetky materiály.

Majstrova ochrana

V jeden deň som šiel rozdávať materiály do študentského internátu a nevedel som, že na tom mieste hliadkovala vysokoškolská bezpečnostná služba. Odhalili ma a vzali mi všetky materiály. Poznamenali, že som celkom odvážny, keď to robím za denného svetla.

Vzali ma na bezpečnostný úrad a tam sa ma opýtali, či som rozdával informácie o Falun Dafa. Nebál som sa a cítil som, že Majster je so mnou a požiadal som ich, aby sa pozreli na moje materiály. Povedali, že kvôli tomu, čo som robil, ma musia potrestať. Viezli ma do zadržiavaceho centra, no nezastavili tam a šli ďalej. Bola tma a nechali ma veľmi ďaleko od akejkoľvek obytnej oblasti. Povedal som im, že ak zmiznem, moja rodina po nich pôjde. Verili mi, takže ma vzali späť a pustili ma. Majster ma znova ochránil.

V jeden deň univerzita dostala plagáty, ktoré ohovárali Falun Dafa a umiestnili ich do haly v knižnici. My praktizujúci sme boli veľmi znepokojení a zintenzívnili sme naše vysielanie spravodlivých myšlienok. O niekoľko dní neskôr som cítil, že tie plagáty tam už viac nemôžem nechať. Všetky som ich strhol a vykročil som z knižnice. Ochrankár pri dverách uvidel, že nesiem plagáty a odmietol ma pustiť. Zavolal niekoho z Úradu 610 a opýtal sa, čo má so mnou urobiť. Tomu človeku som už objasnil pravdu, chápal povahu prenasledovania  a vystúpil už aj z Čínskej komunistickej strany (ČKS). Ochrankárovi povedal, že to bolo v poriadku a aby ma nechal ísť. Majster ma znova ochránil!

Starostlivosť o môjho „synovca“

S mojou manželkou sme často chodievali vysielať spravodlivé myšlienky neďaleko väznice. Dozvedeli sme sa, že je tam mučený praktizujúci, ktorý pochádza z oblasti mimo mesta. Nemal žiadne návštevy a jeho zdravie sa zhoršovalo. Chceli sme mu pomôcť a podporiť ho, no nechceli sme odhaliť našu identitu. Požiadali sme Majstra o pomoc.

Keď sme prišli do väznice, než sme stihli prehovoriť, dozorca povedal: „Musíte byť jeho teta a strýko, správne?“ Súhlasili sme. Povedal, že nevedeli, že má nablízku nejakú rodinu. Pozrel sa na naše identifikačné preukazy a poslal po nášho „synovca“.

Priniesli ho na nosidlách. Povedali sme mu, že sme jeho teta a strýko a priniesli sme mu jedlo a potreby. Neskôr sme sa dozvedeli, že jeho manželka sa s ním rozviedla a jeho syn s ním nebol v kontakte. Počas najhoršieho prenasledovania musel odísť do hôr počas chladnej zimy. Keď sa vrátil dole z hôr, omdlel od hladu a chladu. Dobrý samaritán ho vzal k sebe, ohrial ho a dal sa mu najesť, no neodvážil sa nechať ho u seba. Vzal ho do mesta a našiel tam jedného spolupraktizujúceho. No jeho chodidlá boli omrznuté a jedna päta mu pomaly odhnívala.

Neskôr ho zatkli za výrobu informačných materiálov a bol odsúdený na 11 rokov. Nikto nevedel, že je vo väzení a jeho rodina si myslela, že zomrel. Vo väzení ho dozorcovia a spoluväzni týrali. Ochrnul a stal sa inkontinentným. Nemal žiadne nohavice, iba špinavú pokrývku. Ostatní väzni mu liali vodu cez jeho pokrývku, aby ho očistili a znova ho prikryli bez osušenia. Bol len vo svojej 40tke, no vyzeral ako slabý starý muž: vypadali mu všetky zuby a bol vychudnutý.

Vložili sme peniaze na jeho kartu a priniesli sme mu oblečenie a čistú pokrývku a jedlo. Keďže vedeli, že má nablízku „rodinu“, dozorcovia a spoluväzni sa už viac neodvážili týrať ho. Navštevovali sme ho až do jeho prepustenia.

Spolupraktizujúci kontaktovali jeho rodinu a objasnili im pravdu. Jeho matka zomrelo krátko po jeho uväznení. Jeho otec, ochrnutý a pripútaný na lôžko, tiež zomrel predtým, než jeho syna prepustili z väzenia. Jeho brat nechápal Falun Dafa alebo pravdu o prenasledovaní a nechcel navštíviť svojho brata. Nakoniec si uvedomil, že praktizujúci sú dobrí ľudia. Bol dojatý k slzám a prosil o odpustenie.

V deň, keď prepustili nášho „synovca“, ho prišlo pozdraviť viac ako sto spolupraktizujúcich. Obkolesili sme ho, chránili sme ho a zmarili sme pokus Úradu 610 znova ho vziať preč, aby ho ďalej trápili. Jeho brat bol taký dojatý, až si kľakol na zem a neprestával nám všetkým ďakovať. Obaja bratia plakali vo svojom náručí. Potom sa o neho brat nezištne postaral.

Spolu s manželkou vždy usilovne študujeme Fa, vysielame spravodlivé myšlienky a každý deň robíme cvičenia. Naďalej hovoríme ľuďom pravdu o Falun Gongu. Vždy keď myslím na svoj dávny sen, povzbudí ma to, aby som ostal pevný na svojej kultivačnej ceste.

 

Článok v angličtine: http://en.minghui.org/html/articles/2019/6/24/178192.html

Článok v čínštine

Majster Li
Majster Li potichu sleduje svet z hôr, potom ako opustil New York po 20. júli 1999. (fotografia bola publikovaná 19. januára 2000)

Časopis Minghui

 
MH 2017 obalka small
 
 
svastiky na sochach Budhov
 

Vybrané Témy

 

Odber správ

Odber nových článkov mailom

captcha