Príbeh o kultivácii Budhu Milarepu (11. časť)

(Minghui.org) V priebehu histórie boli Himaláje oblasťou s mnohými kultivujúcimi. Ľudia tam žili jednoduchým, skromným životom a všetci radi spievali a tancovali. Tiež si veľmi vážili Budhov Fa. Pred takmer tisícročím žil v tejto oblasti kultivujúci menom Milarepa. Zatiaľ čo mnohým Budhom a Bódhisattvám to trvalo mnoho životov a vytrpeli si veľa nešťastí, než sa vykultivovali k pravému ovociu, Milarepa dosiahol rovnakú mocnú cnosť v jedinom živote a neskôr sa stal známym ako zakladateľ Bielej sekty Tibetského budhizmu.

(pokračovanie 10. časti)

Geshe Tsakpuwa mal milenku. Požiadal ju, aby dala jed do syra a vzala ho Velebnému a zabila ho. Sľúbil, že jej za to daruje veľký kus jadeitu. Tá žena mu uverila a odniesla otrávený syr Velebnému ako dar.

Velebný si toho bol už plne vedomý. Videl karmické vzťahy a vedel, že tí s predurčenými vzťahmi už boli zachránení. Hoci mu jed nemohol ublížiť, jeho nirvána sa približovala, takže sa rozhodol prijať jed ako dar. Velebný tiež vedel, že ak žena nedostane jadeit predtým, než mu dá otrávený syr, neskôr ho už nedostane, pretože Tsakpuwa by jej ho nikdy nedal. Velebný teda žene povedal: „Teraz to neprijmem. Keď prídeš neskôr, pravdepodobne si ho potom vezmem.“

Keď žena počula tieto slová Velebného, bola v rozpakoch a mala strach. Mala podozrenie, že Velebný už možno vie, že syr je otrávený. Nervózna a nepokojná odišla.

Keď stretla Tsakpuwa, povedala mu, čo sa stalo a tiež, že Velebný musí mať nadprirodzené schopnosti a preto neprijal syr.

Tsakpuwa odpovedal: „Ha! Ak by mal nadprirodzené schopnosti, nepožiadal by ťa, aby si mu to priniesla neskôr. Prípadne by ti povedal, aby si ho zjedla sama. Namiesto toho ťa požiadal, aby si mu ho priniesla neskôr. To jasne ukazuje, že nadprirodzené schopnosti nemá. Vezmi si teda teraz tento jadeit a odnes mu syr. Tentokrát ale zaisti, aby ho zjedol!“ Potom jej dal jadeit.

Žena povedala: „Všetci veria, že musí mať nadprirodzené schopnosti. Vďaka tomu včera nezjedol ten syr. Ak mu ho dnes znova prinesiem, v žiadnom prípade ho nezje. Som úplne vystrašená a neopovažujem sa ísť. Nechcem už ani ten jadeit. Prosím odpusť mi. Nemôžem to pre teba spraviť.“

Tsakpuwa povedal: „Iba blázni by verili, že má nadprirodzené schopnosti. Nečítajú sútry, chýba im racionalita a nechávajú sa oklamať lžami. V sútrach, ktoré som čítal, ľudia s nadprirodzenými schopnosťami nie sú ako on. Zaručujem, že nemá nadprirodzené schopnosti. Teraz choď a odnes mu otrávený syr. Ak uspejeme, nesklamem ťa. Máme sa radi už takú dlhú dobu a ja si myslím, že sa už nemusíme obávať rečí. Ak to dokážeš vykonať, ožením sa s tebou. Nielenže ti bude patriť tento jadeit, ale budeš tiež spravovať moje majetky v dome aj vonku. Či budeme bohatí alebo chudobní, ostaneme spolu až do smrti. Súhlasíš?“

Žena mu uverila. Znova dala jed do syra a odniesla ho Velebnému ako dar. Velebný sa usmial a prijal ho. Žena si pomyslela: „Geshe má pravdu. Naozaj nemá nadprirodzené schopnosti!“

Velebný sa zasmial a povedal: „Odmenu za vykonanie tejto veci – jadeit – dostala si ho?“

Žena sa pri týchto slovách tak zľakla, že jej spadla sánka a ostala bez slov. Cítiac sa previnilo a vystrašene, celé jej telo sa triaslo a tvár jej zbledla. Poklonila sa a trasúcim hlasom povedala: „Jadeit už mám. Ale prosím nejedzte ten syr. Dajte ho mne.“

Velebný sa opýtal: „Prečo ho chceš?“

S plačom povedala: „Nechajte, nech ten syr zjem ja, ktorá som zhrešila.“

Velebný odpovedal: „Po prvé, nezniesol by som nechať ťa zjesť ho, keďže si len hodná poľutovania. Po druhé, ak odmietnem tvoj dar, poruším týmto priestupkom pravidlá pre Bódhisatvu. Okrem toho som dokončil veci ohľadom seba, iných a ponúkania spásy a nastal čas, aby som odišiel na druhý svet. V skutočnosti mi tvoj dar nemôže ublížiť a je jedno, či ho zjem alebo nie. Ak by som ho zjedol predtým, pravdepodobne by si nedostala jadeit, takže som to nespravil. Teraz, keď je jadeit tvoj, môžem ho bez obáv zjesť a on bude spokojný. Okrem toho ti sľúbil toto a tamto, keď bude táto vec hotová. Jeho slová však nie sú spoľahlivé. Pokiaľ ide o jeho poznámky o mne, žiadne z nich nie sú pravdivé. Obaja budete v budúcnosti plní ľútosti. Dovtedy pre teba bude najlepšie naozaj sa kajať a skutočne sa učiť dharmu. Alebo si aspoň zapamätaj, že pokiaľ ide o otázky ohľadom života a smrti, v budúcnosti už nesmieš páchať takéto hriechy! Teraz sa ku mne a mojim predkom môžeš úprimne modliť.“

„Vy dvaja sa často vzdávate šťastia a hľadáte utrpenie. Tentokrát sľúbim, že za teba odstránim hriechy, ktorých si sa dopustila. Skôr či neskôr sa ľudia dozvedia, čo si spravila. Pre svoju bezpečnosť to prosím pred mojou smrťou nikomu nehovor. Som teraz starý muž a vy ľudia ste nevideli, či to, čo som v minulosti povedal, je pravda alebo nie. Nemusíte teda veriť mojim slovám. Tentokrát to uvidíš na vlastné oči. Budeš vedieť, že som hovoril pravdu.“ Potom Velebný zjedol syr.

Žena sa vrátila a povedala o tom Tsakpuwovi. Ten povedal: „Čo vidíš v tomto woku nemusia byť lahodné jedlá; čo počuješ od ostatných, nemusí byť pravda. Pokiaľ zjedol otrávený syr, dosiahol som svoj cieľ. Zavri si ústa a ostaň ticho.“

Velebný teda v Drine a Nyaname rozšíril správu a požiadal veriacich, darcov almužny a ľudí z iných oblastí, ktorí ho ešte nestretli, aby prišli. Jeho učeníci, ktorí sa pripravovali na stretnutie dharmy, tomu nechceli uveriť. Všetci prišli a Velebný im niekoľko dní po sebe vyučoval dharmu. Podrobne im vysvetlil príčinu a následok bežnej reality ako aj základy konečnej reality. Kým vyučoval, mnohí učeníci s lepšími schopnosťami videli na nebesiach nespočítateľný počet Budhov a Bódhisatiev, ktorí počúvali prednášku; niektorí videli ľudských a ne-ľudských členov publika po celej oblohe a zemi radostne počúvať. Ľudia tiež videli dúhové svetlo v piatich farbách, víťazné transparenty a farebné oblaky v prázdnom priestore. Kvety v piatich farbách padali z oblohy ako dážď s poryvmi vôní. Z oblohy tiež hrala príjemná hudba.

Niektorí učeníci sa opýtali Velebného: „Videli sme aj nebeské bytosti počúvať dharmu na oblohe a v prázdnom priestore. Okrem toho sme videli mnohé nezvyčajné a skvelé znamenia. O čom presne boli?“

Velebný odpovedal: „Nebeské bytosti a milosrdné božstvá počúvali moju prednášku a dali mi dary potešenia piatich zmyslov. Pretože ste všetci praktizujúci a veriaci s dobrými vrodenými vlastnosťami, máte v srdciach radosť a videli ste tieto priaznivé znamenia.“

Niekto sa opýtal: „Prečo my nemôžeme vidieť tieto nebeské bytosti?“

Velebný povedal: „Medzi nebeskými bytosťami sú nejaké Bódhisatvy a niektoré dosiahli ne-degenerácie. Aby ich človek videl, potrebuje mať tretie oko s dostatočným množstvom zásluhy a múdrosti a bez mnohých sužujúcich a kognitívnych prekážok. Ak človek môže vidieť Budhov a Bódhisatvy, prirodzene uvidí ďalšie božstvá. Aby mohol vidieť Budhov a Bódhisatvy, musí sa kajať a nazhromaždiť si zásluhy. Usilovným praktizovaním určite uvidíte najveľkolepejšieho Budhu – svoju vlastnú myseľ.“

Keď velebný skončil, členovia publika s väčšími schopnosťami získali predstavu o mysli a tele reality; tí s priemernými schopnosťami mali výnimočné pocity radosti, jasnosti a prázdnoty. Všetci mali silnú vôľu postupovať smerom k Bódhi.

Velebný povedal: „Lámovia, laici, všetci a aj nebeské bytosti sa môžu zhromaždiť na tomto stretnutí dharmy vďaka priazni z minulých životov. Toto stretnutie je kvôli dharme a karmickým vzťahom. Som starý a slabý. Ťažko povedať, či sa ešte stretneme na tomto svete. Všetko, čo som vám povedal, je však pravda. Dúfam, že budete schopní praktizovať podľa dharmy. Keď dosiahnem Budhovstvo, v mojom svete Budhu budete učeníkmi, ktorí ma počuli vyučovať na prvom stretnutí. Buďte teda šťastní!“

Učeníci z Nyanamu sa opýtali, prečo Velebný spomenul tieto veci. Bolo to preto, že spása bytostí je ukončená a prišiel čas pre nirvánu? Prosili Velebného s tým, že ak sa naozaj blíži jeho nirvána, dúfajú, že sa to stane v Nyaname, prípadne či by tam ešte neprišiel raz na návštevu. Plakali a trvali na tom, aby Velebný išiel do Nyanamu. Ľudia z Drinu, Chubaru a iných oblastí tiež prosili Velebného, aby išiel do ich oblastí.

Velebný povedal: „Starý muž ako ja nepôjde do Nyanamu. Počkám na smrť v Drine a Chubare. Spravme sľub, dúfajúc, že sa v budúcnosti všetci stretneme v čistej zemi dakín.“

Učeníci povedali: „Ak to teda Majster naozaj nemôže spraviť, dúfame, že Majster by mohol spraviť sľub, že pre požehnanie pomôže všetkým miestam, ktoré predtým navštívil. Všetci ľudia a bytosti, ktoré videli Majstra alebo predtým Majstra počuli, prosia Majstra, aby spravil sľub ohľadom pomoci a požehnania.“

Velebný povedal: „Som dojatý, keď vidím, že máte takúto vieru. Dlho som vás so súcitom učil dharmu. V budúcnosti samozrejme spravím sľub ohľadom radosti a šťastia pre seba, druhých a všetky bytosti.“ Velebný zaspieval pieseň o sľuboch.

Členovia publika, ktorí počúvali dharmu, boli plní radosti. Nemohli tomu uveriť a premýšľali: „Majster pravdepodobne nevstúpi do nirvány.“ Ľudia, vrátane učeníkov z Nyanamu, prišli za Velebným so žiadosťou o pomoc a požehnania. Diváci potom odišli, keďže úžasné znaky, vrátane dúh na oblohe, sa postupne vytratili.

Ľudia z Drinu úprimne žiadali hlavných učeníkov Velebného, ako napríklad Zhiwa O, aby ho poprosili, aby žil v Rekpa Dukchen. Velebný tam chvíľu ostal a učil dharmu darcov almužny. Jedného dňa Velebný povedal všetkým svojim učeníkom: „Ak máte nejaké otázky ohľadom dharmy, prosím, opýtajte sa ma teraz. Čoskoro odídem.“ Učeníci usporiadali rituál uctievania, počas ktorého sa pýtali Velebného otázky na vyjasnenie ako aj o ústne predávaných učeniach. Nakoniec sa Seban s ďalším učeníkom opýtali: „Majster, podľa toho, čo ste povedali, čoskoro dosiahnete nirvánu. Je pre nás ťažké uveriť tomu. Dúfame, že by ste mohli žiť na tomto svete dlhšie, aby ste viac prospeli bytostiam.“

Velebný odpovedal: „Môj život sa blíži ku koncu. Bytosti, ktoré mali byť zachránené, boli zachránené. Všetko, čo prišlo narodením, odíde smrťou. Narodenie je v skutočnosti iba prejavom smrti.“

Po niekoľkých dňoch sa u Velebného objavili príznaky choroby, presne ako očakával. Jeho učeník Ngandzong Repa teda zhromaždil všetkých darcov almužny a učeníkov. Usporiadali rituál pre majstra, božstvá, dakiny a nebeských správcov. Velebnému povedali: „Majster, poznáte metódy dlhovekosti a medicíny. Mohli by ste rozšíriť svoju láskavosť a použiť ich?“

Velebný odpovedal: „Pravdupovediac, jogíni nepotrebujú takéto metódy. Všetky priaznivé a nepriaznivé podmienky sú niečím, čo zahŕňa chorobu a smrť. Ešte viac to platí pre mňa, Milarepu, keďže som dokončil praktizovanie dharmy u majstra Marpu. Tieto metódy nie sú potrebné a nie je potrebné ani hľadať pomoc od božstiev. Môžem premeniť nepriateľov na srdcu-blízkych partnerov. Aký je význam rituálov žiadajúcich pomoc od Bódhisatiev? Pokiaľ ide o tých démonov a duchov, už dávno som ich podrobil a premenil na nebeských správcov. Takéto zaklínadlá sú teda ešte zbytočnejšie. Premenil som Päť jedov (nevedomosť, pripútanosť, odpor, pýchu a závisť) na Päť Dhyani Budhov (múdrosť piatich kvalít: dokonalá prax, pokojná myseľ, pozorovanie, uvažovanie a meditačná mudra ríše dharmy; medzi päť Budhov patrí Akshobhya, Ratnasambhava, Amitábha, Amoghasiddhi a Vairóčana). Prečo by som ešte potreboval lieky? Teraz nadišiel čas na postupnú premenu na telo Budhu, pričom pravá podstata vstupuje do štádií úplnosti a vyžarovania povahy dharmy. Na tom netreba nič meniť.“

„Kvôli odplate za predošlú karmu pochádzajúcu zo zlých činov trpia ľudia vo svete bolesťou, vrátane narodenia, starnutia, choroby a smrti. Dokonca ani s liekmi alebo rituálmi nedokážu uniknúť utrpeniu. Bez ohľadu na to, aký mocný kráľ, aký silný bojovník, aký bohatý človek, aká nádherná žena, aký múdry intelektuál, aký výrečný rečník, všetci skončia tým, že pri smrti sa stratia. Toto nemôže byť zvrátené metódami zmiernenia, obohatenia, magnetizácie a podrobenia. Ak sa bojíte bolesti a obľubujete radosť, mám pre vás spôsob ako si užiť pohodlný život bez bolesti.“

Učeníci sa opýtali: „Môže nám to majster povedať?“

Velebný povedal: „Podľa každej dharmy týkajúcej sa reinkarnácie, existencia nakoniec smeruje k degenerácii, zhromaždení sa nakoniec rozptýlia, narodenie sa stane smrťou a milenci sa nakoniec rozídu. Ak človek dôkladne porozumie týmto veciam, mal by úplne zanechať skutky, ktoré spôsobujú zlé dôsledky. To znamená prestať usilovať o bohatstvo alebo snahu niečo získať; človek by mal nasledovať kvalifikovaného majstra a podľa učení praktizovať základy stavu bez-dôsledkov. Mali by ste vedieť, že prax stavu bez-dôsledkov a prázdnoty je najposvätnejšou praxou zo všetkých. Chcem vám ešte povedať ďalšie dôležité veci, spravím to však neskôr.“

Zhiwa O a Ngandzong Repa povedali: „Majster, ak by ste žili v zdraví na tomto svete dlhšie, nemohli by ste zachrániť viac bytostí? Nemusíte súhlasiť s naším návrhom, aby ste žili sto rokov. V každom prípade však prosím zvážte nadprirodzené rituály Tajnej mantry a vezmite si nejaké lieky na rýchle uzdravenie.“ Stále znova a znova prosili.

Velebný odpovedal: „Ak by čas a okolnosti neboli zrelé, mohol by som spraviť, čo navrhujete. Ak však človek pozve Budhov a Bódhisatvy kvôli svojej vlastnej dlhovekosti namiesto pomáhaniu druhým, je to podobné, ako žiadať kráľa, aby zostúpil z trónu a pracoval pre vás ako sluha. Je to hriešne. Nemali by ste teda praktizovať mantrajánu iba kvôli sebe alebo kvôli tomuto životu. Bolo by veľmi dobré praktizovať mantrajánu pre ostatných. Aby som pomohol všetkým bytostiam, celý svoj život som strávil praktizovaním najdokonalejších rituálov v opustených horách, takže už nepotrebujem ďalšie rituály. Moja myseľ sa stala rovnakou ako je základná povaha dharmy a teraz sú neoddeliteľné. Preto nepotrebuje spôsoby, ako ostať na tomto svete. Pomocou veršov a liekov od majstra Marpu som v sebe úplne odstránil Päť jedov, takže už žiadne lieky nie sú potrebné. Ak nedokážete považovať nepriaznivé okolnosti za priaznivé, nie ste pravými učeníkmi. Keď ešte nenadišiel čas, lieky a rituály sú vhodné, keď človek natrafí na nepriaznivé okolnosti, ktoré sú prekážkami pri ceste k Bódhi. Existujú príklady, kedy boli nepriaznivé okolnosti odstránené a premenené na priaznivé. Aby Budha Šákjamuni ponúkol spásu bytostiam s nižšími schopnosťami, prijal raz diagnostiku a lieky od Jivaka Kumaru. Keď však dozrel čas a podmienky, Budha sám tiež prejavil vstúpenie do nirvány. Práve teraz sú môj čas a moje podmienky zrelé, takže nie je potreba liekov a rituálov.“

Dvaja hlavný učeníci sa potom opýtali: „Majster, idete na druhý svet pomáhať bytostiam? Mohli by ste nám povedať, ako by sme mali zvládnuť veci ako uctievanie počas nirvány, postaranie sa o telo, výroba vašich sôch a stavba stúp? Okrem toho nám učeníkom prosím povedzte, ako meditovať a praktizovať s počúvaním, rozmýšľaním a kultivovaním.“

Velebný odpovedal: „S láskavosťou a cnosťou od majstra Marpu sú všetky aktivity v spojení s reinkarnáciou a nirvánou pripravené. Jogín, ktorého myseľ, reč a telo boli oslobodené dharmou za sebou nemusí nechávať telo. Nie je potrebné, aby ste vyrábali sochy a stavali stupy. Nemám žiadnu pripútanosť k chrámom. Bez chrámu netreba hľadať žiadneho opáta. Môžete považovať odľahlé oblasti vo vysokých alebo zasnežených horách za svoje chrámy. Ak budete meditovať so súcitom k bytostiam v šiestich ríšach, to bude tou najvýnimočnejšou sochou za každého ročného obdobia. Dosiahnutie úplného pochopenia pôvodnej čistej povahy dharmy je to isté, ako postavenie stupy a transparentov. Udržiavanie si nemennej reči a mysle a modlenie sa z hĺbky srdca je tým najlepším darom.“

„Ostávanie s tými, ktorí sú hlboko sužovaní a pripútaní k sebe, a robenie vecí, ktoré sužujú bytosti, je proti základnému správaniu sa praktizujúceho dharmy. S cieľom podrobiť si Päť jedov a pomôcť bytostiam môže človek robiť veci, ktoré na povrchu vyzerajú byť zlé, zatiaľ čo v skutočnosti nasleduje cestu Budhu; to je v poriadku.“

„Ak človek iba pozná dharmu bez skutočného praktizovania, jeho široká znalosť sa stane prekážkou a spôsobí, že ten človek nakoniec spadne do priepasti Troch nižších ríš. Preto prosím premýšľajte o pominuteľnosti života, usilovne sa držte dobrých skutkov a vyvarujte sa zlých skutkov. Človek by v žiadnom prípade nemal robiť zlé skutky, dokonca ani keby mal prísť o život. Jednoducho povedané praktizujúci dharmy by mal vedieť čo je to hanba predtým, než začne nasledovať cestu. Ak to budete robiť takto, môže byť vaša prax v rozpore s niektorými sútrami čí písmami so zvráteným zmyslom, bude však v súlade so zámerom Budhov a Bódhisatiev. Všetky základy ohľadom počutia a myslenia môžu byť takto zhrnuté a myslím si, že to stačí. Ak dokážete konať podľa mojich slov, budem šťastný. Môžete dosiahnuť úplné pochopenie všetkých aktivít reinkarnácie a nirvány. Inak je zbytočné naplniť moje želanie so sekulárnou víziou svetskými spôsobmi.“

Učeníci boli hlboko dojatí a naučili sa tieto učenia naspamäť.

Po istom čase vyzeral byť Velebný vážne chorý. Geshe Tsakpuwa za ním prišiel s dobrým vínom a mäsom, predstierajúc, že priniesol dar. Išiel k Velebnému a posmieval sa mu: „Och! S takými schopnosťami dosiahnuť veľkolepé veci, ktoré má majster, by sa taká vážna choroba nemala objaviť. Ako ste ochoreli? Ak by bolo možné nemoc rozdeliť medzi ostatnými, mohli by ste ju rozdeliť medzi hlavných učeníkov. Prípadne ak sa dá nemoc preniesť na inú osobu, dajte ju prosím mne. Teraz nie je nič, čo by ste mohli spraviť. Ako to môžeme zastaviť?“

Velebný sa pokojne usmial a povedal mu: „Mohol som sa vyhnúť tejto nemoci. Pokiaľ ide o to, prečo sa napriek tomu objavila, to by ti predsa malo byť jasné. Choroba obyčajného človeka je odlišná od choroby jogína, či už z hľadiska svojej povahy alebo karmických vzťahov. Choroba, ktorú teraz mám, je v podstate vznešeným prejavom Budhovskej dharmy.“

Tsakpuwa si myslel, že Velebný ho môže podozrievať, ale nebol si istý. Velebný povedal, že nemoc môže byť prenesená, čo je úplne neopodstatnené. Ako by nemoc mohla byť prenesená na iných v tomto svete? Preto povedal: „Príčina majstrovej nemoci mi nie je jasná. Ak je choroba spôsobená duchmi, je potrebný rituál na odohnanie démonov; ak je to preto, že štyri Veľké prvky nie sú koordinované, človek by mal vyladiť telo a vziať si lieky. Ak choroba naozaj môže byť prenesená na iných, majster, prosím, preneste ju na mňa.“

Velebný povedal: „Je istý človek s veľkými hriechmi. V mysli mu vystúpil démon, ktorý sa mi pokúsil ublížiť tým, že narušil koordináciu mojich štyroch Veľkých prvkov, čo spôsobilo moju nemoc. Ty nemáš silu odstrániť túto chorobu. Hoci by som ju na teba mohol preniesť, obávam sa, že by si to nedokázal vydržať ani na moment. Je teda lepšie to nerobiť.“

Tsakpuwa si pomyslel: „Tento človek vôbec nedokáže preniesť chorobu na iných. Preto povedal tieto sarkastické slová. Musím ho ponížiť.“ Potom Velebného znova a znova prosil, aby preniesol chorobu na neho.

Velebný odpovedal: „Keďže na tom trváš, na chvíľu prenesiem chorobu na dvere oproti mne. Ak by som to preniesol na teba, nevydržal by si to. Teraz sa poriadne pozeraj.“ Velebný božskými silami preniesol bolesť na dvere oproti nemu. Dvere najprv začali vydávať zvuky praskania, akoby sa išli rozletieť. Po chvíli sa naozaj rozleteli na malé kúsky. Na druhej strane Velebný vyzeral, akoby nemal žiadnu nemoc.

Tsakpuwa si pomyslel: „Toto sú len kúzla na zahalenie. Mňa tým neoklameš.“ Povedal teda: „Ach! Toto je naozaj udivujúce! Majster, prosím vás, preneste však nemoc na mňa.“

Velebný povedal: „Keďže tak veľmi prosíš, dám ti polovicu choroby. Ak by som ju na teba preniesol celú, v žiadnom prípade by si to nevydržal.“ Potom preniesol polovicu bolesti. Tsakpuwa bol v momente vo veľkých bolestiach. Sotva sa mohol zatriasť či nadýchnuť. Keď takmer umrel, Velebný vzal späť väčšinu choroby a opýtal sa: „Dal som ti len malú časť choroby. Aké to bolo? Dokážeš to zniesť?“

Potom ako sám pocítil silnú bolesť, v mysli Tsakpuwa sa vynorilo silné pokánie. Kľakol si, poklonil sa Velebnému a so slzami valiacimi sa po jeho tvári povedal: „Majster! Majster! Teraz sa úprimne kajám. Prosím, odpustite mi. Venujem celý svoj majetok Majstrovi ako dar. Prosím, pomôžte mi s dôsledkami mojich hriechov.“ Plakal veľmi smutne.

Keď Velebný videl, že sa naozaj kajá, bol veľmi šťastný a odobral mu aj zvyšnú chorobu. Povedal: „Počas života som nechcel pozemok ani majetky. Teraz umieram a je to ešte zbytočnejšie. Môžeš si ich nechať. V budúcnosti prosím nekonaj zlé činy aj keby si mal umrieť. Tentokrát ti pomôžem rozriešiť dôsledky tvojich hriechov.“

Tsakpuwa povedal Velebnému: „V minulosti som najmä pre peniaze robil zlé skutky. Teraz ich nepotrebujem. Hoci Majster ich nechce prijať, učeníci stále potrebujú podporu pre prax. Prijmite to prosím za nich.“ Hoci takto prosil, Velebný si to nevzal. Neskôr to prijali učeníci a použili majetok na usporiadanie stretnutí. Tieto stretnutia sa dokonca až dodnes konajú v Chubare.

Od toho momentu sa Tsakpuwa prekvapivo vzdal nenásytnosti, ktorú v sebe živil celý život a stal sa veľmi dobrým praktizujúcim.

Velebný povedal svojim učeníkom: „Dôvodom, prečo som tu ostával, bolo pomôcť tomuto človeku s veľkými hriechmi, aby sa skutočne kajal a bol oslobodený od utrpenia. Teraz je to ukončené a prišiel môj čas odísť. Popravde, ak veľký praktizujúci dharmy podstúpi nirvánu v dedine, je to akoby kráľ umrel doma u obyčajného človeka. Pôjdem teda zomrieť do Chubaru.“

Seban Repa sa opýtal: „Majster, ste vážne chorý a bolí to príliš na to, aby ste kráčali. Čo keby sme našli palankýn a odniesli vás tam?“

Velebný povedal: „Nie som naozaj chorý a moja smrť nie je naozaj smrťou. Sú to iba prejavy choroby a smrti. Netreba niečo ako palankýn. Mladí učeníci, môžete teraz vyraziť do Chubaru.“

Keď mladí učeníci dorazili do Chubaru, Velebný tam už na nich čakal. Niektorí zo starších učeníkov povedali: „To my sme cestou sem sprevádzali Majstra.“ Iný povedal: „Majster bol chorý a odpočíval v Rekpa Dukchen.“ Nejakí darcovia almužny, ktorí prišli neskoro, povedali: „Videli sme Majstra vyučovať dharmu v dzongu.“ Iní darcovia almužny povedali: „My sme prišli s Majstrom.“ Mnohí ľudia hovorili: „Každý z nás uctieval Majstra doma.“ Tí, ktorí prišli do Chubaru ako prví, povedali: „Majster prišiel do Chubaru ako prvý a my sme ho cestou sprevádzali.“ Týmto spôsobom niektorí povedali, že Majster prišiel neskoro, niektorí povedali, že učil dharmu a iní tvrdili, že ho uctievali doma. Navzájom sa hádali a neverili si. Velebný to všetko počul a s úsmevom povedal: „Všetci máte pravdu. Spravil som to, pretože som si s vami chcel zažartovať.“

 

(na pokračovanie 12. časť)

Kľúčové slová: