Ostať pevná vo svojej viere napriek mučeniu a ťažkostiam

(Minghui.org) Mám 64 rokov a pred vyše 20 rokmi som začala praktizovať Falun Dafa. Moje detstvo bolo nešťastné. Moja stará mama a otec bili moju mamu a nadávali jej. Mama to už nedokázala znášať, takže moji rodičia sa rozviedli.

Mňa a moje dve sestry si vzala mama o znova sa vydala. Odmalička som musela robiť veľa domácich prác, ako nosenie vody zo studne, varenie a staranie sa o svojich mladších súrodencov.

Dospelí sa ku mne správali zle a v škole som bola šikanovaná spolužiakmi. Ako tínedžerka som to nemohla vydržať a niekoľkokrát som sa pokúsila spáchať samovraždu.

Trpela som rôznymi chorobami a s vekom som sa stala nahnevanou, nepoddajnou a nesmierne drzou. Doma ani v škole sa ma nikto neodvážil provokovať.

Vydala som sa, čo bolo chybou vzhľadom na moju bojovnú mentalitu. S manželom sme stále mali spory a hádali sme sa. Trpela som mnohými chorobami, vrátane neurózy, pleurálneho výtoku, hepatitídy, vážnej choroby srdca a zápalu slinivky. Bola som pripútaná na lôžko, nemohla som sa o seba postarať a cítila som sa beznádejne.

Nikdy nezabudnem na deň, keď som našla Falun Dafa

Nikdy nezabudnem na deň, keď som začala praktizovať Falun Dafa – 4. november 1997. Bola som v stave úplného zúfalstva, keď mi jedna praktizujúca Falun Dafa dala knihu Čuan Falun. Keď som chytila knihu do oboch rúk a pozrela sa na Majstrovu fotografiu, cítila som, že Majstra poznám, ale nepamätala som si odkiaľ.

Praktizujúca mi čítala knihu. Po dvadsiatich minútach počúvania som sa postavila z postele a nebola som už odkázaná na lôžko.

Po prečítaní Čuan Faluna som pochopila zmysel života. Pochopila som, odkiaľ pochádzajú ľudia a prečo majú choroby. Naučila som sa, že keď čelím problémom, mala by som sa pozerať dovnútra a pokúsiť sa zlepšiť, keď niečo nespravím dobre. Okrem toho som sa naučila dávať iných na prvé miesto a byť nesebecká.

Dafa je úžasný. Za dva dni praktizovania som sa vyliečila zo všetkých chorôb. Čierne fľaky z mojej tváre zmizli, moja koža získala zdravú farbu a môj pokrivený chrbát sa narovnal. Mnoho ľudí sa dozvedelo o týchto zlepšeniach a prišli sa ku mne domov učiť Falun Dafa.

Prečítanie listu náčelníkovi polície

20. júla 1999, keď čínska komunistická strana (ČKS) zakázala Falun Dafa, som ako zvyčajne ráno išla na miestne námestie praktizovať cvičenia, boli tam však policajné autá a policajti. Spočiatku som bola zmätená a povedala som policajtom: „Falun Dafa je dobrý.“ Náčelník polície povedal: „Je to nariadenie Jiang Zemina. Nestaráme sa, či kradneš, dopúšťaš sa lúpeží alebo rabuješ, ale staráme sa, ak praktizuješ Falun Dafa.“

V ten deň som napísala list náčelníkovi polície a osobne som mu ho doručila. Na policajne stanici bolo asi 30 ľudí, vrátane miestnych a regionálnych policajtov. Podišla som k náčelníkovi polície a povedala som mu, že som mu napísala list. Ponúkla som mu, že ho prečítam nahlas a tak zavolal všetkých do konferenčnej miestnosti.

Sadla som na pódium a prečítala list. Povedala som im o zmenách, ktoré som po naučení sa Falun Dafa zažila a že Falun Dafa učí ľudí byť dobrými. Náčelník polície musel vybaviť telefonát a ľudia v miestnosti chceli, aby som pokračovala v čítaní. Náčelník polície sa ponáhľal naspäť do konferenčnej miestnosti a bol vďačný, že som na neho počkala. Povedal: „Dajte jej pohár vody.“

Keď som dočítala list, miestnosť zaplnili chvála a potlesk. Náčelník tiež tlieskal a povedal: „Falun Dafa je dobrý.“ Uložil môj list na svoj stôl, aby si ho návštevníci mohli prečítať.

Mučenie v tábore nútených prác

Kvôli objasňovaniu pravdy o Dafa som bolo nelegálne vzatá do zadržiavaceho centra a uväznená. V tom čase Jiang Zemin práve vydal svoje príkazy ohľadom praktizujúcich Dafa: „Zničte ich povesť, zruinujte ich finančne a odstráňte ich fyzicky.“ Trpela som všetkými druhmi mučenia, pretože som sa odmietla vzdať svojej viery.

V jednu z najchladnejších nocí v zime 2000 prinútil vedúci zadržiavaceho centra desiatich praktizujúcich plaziť sa po zasneženom dvore, potom čo sa dozvedel, že sme robili cvičenia Falun Dafa. Štyria spoluväzni, ktorí mali hrubé kabáty a triasli sa od zimy, sa striedali pri dozeraní na nás, ako sme sa plazili po snehu. Nemali sme ani topánky, ani hrubé kabáty. Mala som len tenké tričko a nohavice, ale žiadne topánky. Všetky moje prsty boli zamrznuté.

Krátko po návrate do cely mi praskli nechty. Po troch dňoch sa mi na prstoch odlúpla a odpadla koža a moje nechty vypadli jeden po druhom. Neskôr ma vzali do nemocnice na liečenie. Z Mojich prstov bez kože kvapkala žltá tekutina. Keď ma navštívila mama, držala ma za ruky a plakala: „Prečo sú takí krutí? Aký zločin si spáchala, že si to zaslúžiš?“

Robila som cvičenia Falun Dafa a študovala Fa a bez použitia liekov som sa vyliečila a moje prsty na vrátili do normálneho stavu.

Za necelých desať dní odkedy som bola vzatá do nemocnice, ČKS odvysielala video o incidente „sebaupálenia na Námestí nebeského pokoja“, ktoré bolo určené na to, aby poštvalo čínskych ľudí proti Falun Dafa. Musela som vydržať neznesiteľnú bolesť, aby som napísala list o tom, že predpokladám, že to bolo falošné a poslala som ho náčelníkovi polície. Požiadal ma, aby som sa dostavila na stretnutie s tuctom praktizujúcich v konferenčnej miestnosti policajnej stanice.

Keď som tam prišla, videla som praktizujúcich, ktorí boli dovezení z pracovného tábora. Prostredníctvom veľkého tlaku a mučenia boli donútení vzdať sa Dafa. Pomáhali ČKS vymývať mozgy praktizujúcim ako ja, ktorí sa odmietali vzdať svojej viery.

Okrem toho bol v konferenčnej miestnosti vedúci Komisie pre politické a právne záležitosti, riaditeľ, zástupca starostu a náčelníci policajných staníc z rôznych oblastí. Najprv mali prejav praktizujúci, ktorí boli donútení vzdať sa Dafa. Cítila som, že sa neodvážili hovoriť pravdu a vzdali sa, pretože nedokázali zniesť prenasledovanie.

Po ich prejavoch som nahlas prečítala svoj článok, v ktorom som poukázala na nezrovnalosti v incidente sebaupálenia a apelovala som na policajtov, aby o tom premýšľali s profesionálnou etikou a svedomím. Povedala som im, že prenasledovanie Falun Dafa je veľkým zločinom spáchaným Jiang Zeminom. Keď som takmer dokončila čítanie, nejakí ľudia sa pokúšali vziať mi papier. Zastavila som ich a povedala som: „Neberte mi ho. Sama vám ho dám, keď dočítam.“

Kvôli svojmu prejavu som bola odsúdená na dva roky v pracovnom tábore. Než som odišla do tábora, prišla ma navštíviť mama s mojím 12-ročným synom. Plakala a povedala: „Neboj sa, dva roky je krátka doba. Ak by si sa neučila Falun Dafa, už dávno by si bola mŕtva. Dafa ťa zachránil! Neobávaj sa o veci doma. Pamätaj, že kým budeš dýchať, budem na teba čakať.“ Vyronila som slzy a poďakovala som jej za pochopenie a podporu.

Stráže v pracovnom tábore predĺžili dobu môjho trestu, pretože som sa odmietla vzdať svojej viery. Povedala som im, že nie je dôležité, čo robia oni, pretože môj Majster rozhodne, čo sa stane.

Vedúci tímu mi jedného dňa povedal, že riaditeľ tábora a vedúci oddelení mali stretnutie, aby prediskutovali dĺžku môjho trestu. Povedal: „Rozhodli, že predĺžený čas nebude zarátaný. Riaditeľ a vedúci oddelení povedali, že im stále spôsobuješ problémy a že je príliš otravné mať ťa tu. Preto chcú, aby si čo najskôr odišla.“ Bola som prepustená bez akéhokoľvek predĺženia trestu.

Systém pracovných táborov som opustila ako posledná praktizujúca

Vyše sedem rokov som bola celonárodne hľadaná a nakoniec som bol po druhýkrát poslaná do pracovného tábora. Neodišla som do iného mesta, pretože som pevne verila v Majstra a Dafa. Počas tých siedmich rokov som bola deväťkrát takmer zajatá políciou, ale tí, ktorí pre mňa prišli, zakaždým odišli po vypočutí si pravdy o Dafa. Kým si spomenuli, že ich úlohou bolo zatknúť ma, unikla som im.

Raz cestou domov som bola zatknutá a znova vzatá do pracovného tábora. Bola som zatvorená v sklade a musela som spať na podlahe. Hneď ako vedúci oddelenia vošiel do izby, povedal: „Prečo si zase tu? Je také otravné vedieť, že si tu zase a trápi ma to. Naozaj ťa nechcem prijať. Tentokrát by si sa mala dobre správať a nechám ťa odísť skôr.“

Bránili mi spať. Každé ráno ma zobudili o štvrtej a nútili ma stáť do druhej v noci. Cela bola vlhká a studená. Nebolo tam žiadne kúrenie ani slnečné svetlo a kvôli zime sa nedalo ani spať.

Na jedenie som vždy dostala iba jednu parenú buchtu a nedovolili mi piť vodu. Nedovolili mi ani použiť toaletu. Striedali sa pri mne tri spoluväzenkyne, ktoré ma celý čas sledovali. Vyše dva týždne za mnou stále chodili na toaletu a po malej potrebe ma odtiahli preč skôr než som stihla vykonať veľkú potrebu. Okrem toho mi nedovolili umyť si tvár a vyčistiť si zuby.

Rok som bola zatvorená na samotke. Jediní ľudia, ktorých som počas toho roka videla, boli riaditeľ tábora, vedúci oddelení, tri spoluväzenkyne a nejakí praktizujúci, ktorí sa vzdali Falun Dafa a pokúšali sa ma presvedčiť na to isté.

Vedúci pracovného tábora sa so mnou zhovárali, ale nespomínali Dafa. Povedala som im, že Falun Dafa je dobrý, pravdivosť-súcit-znášanlivosť sú dobré. Niektorí z nich mi potajomky povedali: „Nebuď taká tvrdohlavá, inak to oľutuješ.“

Použitie neznámych drog

Keď si uvedomili, že ma nedokážu prinútiť vzdať sa Falun Dafa, začali mi do jedla dávať neznáme drogy, ktoré mi tiež vpichovali. Dva mesiace pred prepustením z pracovného tábora som začala byť veľmi slabá, nedokázala som rozprávať a v nose a ústach som mala zápach. Cítila som sa veľmi zle, ale nedokázala som nič vypľuť. Zhoršil sa mi sluch a zrak a oslabila sa mi pamäť. Nedokázala som si zapamätať ani básne, ktoré som zvykla každý deň recitovať.

Moje čierne vlasy osiveli. Moja čistá a jemná pleť zvráskavela a ružové sfarbenie sa zmenilo na fialovožlté. Veľmi som schudla a zoschli mi nechty. Cítila som, že niečo blokuje moje hrdlo, no nemohla som to ani vypľuť von ani prehltnúť. Dostala som hroznú bolesť hlavy, z nosa mi tiekla krv a nemohla som spať.

Potom som dostala silnú bolesť brucha a sotva som niečo mohla zjesť. Triasli sa mi nohy a zmietala som sa v kŕčoch. V srdci som cítila ohromný strach. Prinútila som sa recitovať básne a Majstrove nové prednášky. Keď som si nič nepamätala, prosila som Majstra o pomoc. S Majstrovou ochranou som vydržala recitovať Fa a tak som mohla potlačiť niektoré z týchto nesprávnych stavov. Pevne som verila v Majstra a vo Fa a vedela, že sa čoskoro vyliečim.

Keď bol zrušený systém táborov nútených prác, bola som poslednou praktizujúcou Falun Dafa, ktorá opustila tábor. Bola som uväznená dva roky.

Vylúčenie jedu

Po návrate domov som nemohla dobre jesť, piť ani spať a stratila som časť svojej pamäte. Študovala som Fa a robila cvičenia. Moje telo bolo pokryté tmavočervenými ranami, ktoré boli bolestivé a svrbeli.

Keď som jedného dňa išla na elektrickej motorke, kvôli slabej pamäti som zabudla, ako mám zabrzdiť. Spadla som do meter hlbokej priekopy plnej kameňov. Moje obočia narazili na hrany kameňov. Skríkla som: „Majster!“ a potom som stratila vedomie. Keď som sa prebrala, rany na mojich obočiach stále silno krvácali. Pomyslela som si: „Moja krv je veľmi vzácna a nemôže viac takto vytekať.“ Krvácanie sa potom zastavilo, ale nedokázala som sa pohnúť. Asi po pol hodine prišli traja ľudia a vytiahli ma z priekopy. Okoloidúci chceli zavolať sanitku, ale zastavila som ich.

Prišiel pre mňa manžel a vzal ma domov. Moje telo bolo opuchnuté a nemohla som hýbať žiadnou časťou tela okrem úst a očí. Keď sa praktizujúci dozvedeli, čo sa stalo, prišli ku mne domov študovať Fa a po ich odchode som ďalej počúvala Majstrove prednášky. Na lekárske ošetrenia som neminula ani cent.

Po 18 dňoch som sa dokázala posadiť. V 19. deň som dokázala vstať z postele a v 20. deň som mohla chodiť. Postupne som mohla znova hýbať prstami a po ranách na obočiach neostali jazvy.

Prišlo ma navštíviť deväť príbuzných a radili mi, aby som išla do nemocnice. Povedala som im, aby sa neobávali a že budem v poriadku, keď budem čítať Fa a robiť cvičenia. Mojim priateľom povedali, že po zvyšok života budem vo vegetatívnom stave. Za necelý mesiac však videli, že som na tom dobre.

Jedného dňa mi syn povedal: „Mami, v ten deň si stratila tak veľa krvi, že všetci, ktorí to videli, si mysleli, že zomrieš.“ Napriek strate veľkého množstva krvi som necítila jej nedostatok. Uvedomila som si, že krv, ktorá vytiekla, obsahovala drogy, ktoré do mňa natlačili. Majster usporiadal, aby sa mi pomocou nehody odstránil jed z tela.

Viem, že všetky trápenia a ťažkosti, s ktorými som sa stretla, boli výsledkom karmy, ktorú som v priebehu mnohých životov vytvorila. Viem, že bez Majstrovej pomoci by som tieto dlhy nikdy nemohla splatiť. Majster ma zas a znova zachránil pred nebezpečenstvom a ťažkosťami.