(Minghui.org) Mnoho poetov v čínskej histórii nepísalo len skvelé verše. Často si mnohí z nich pomocou kultivácie vyvinuli tiež nadprirodzené schopnosti. Tieto schopnosti si často našli svoju cestu aj do básní, ktoré napísali a zvýraznili brilantnosť ich slov.
Tao Yuanming a jeho pohľady na život a smrť
Tao Yuanming, básnik z východnej dynastie Jin, vedel nielenže predpovedať čas svojej smrti, no deň predtým stihol napísať tri elégie, v ktorých opísal reakcie jeho rodiny na to, že umrie. Neskoršie generácie oceňovali jeho postoj ku smrti, ktorým bolo „vnímať smrť ako návrat domov“. Ľudia tiež oceňovali, že to, čo predpovedal vo svojich básňach, sa aj naplnilo.
„Uprostred obrovských vĺn
Bez radosti či strachu:
Ak má človek umrieť, umrie,
Bez akéhokoľvek znepokojenia.“
Odkaz básne by sa dal interpretovať ako: „Moje telo sa stane prachom, no to nie je koniec života. Nebudem sa tešiť, že konečne opúšťam pozemský svet, nebudem sa ani báť smrti. Veci sa skočia, keď nadíde čas, aby skončili a nie je potrebné byť kvôli tomu smutný.“
Bai Juyi a reinkarnácia
V období najväčšieho rozkvetu dynastie Tang mnohí kráľovskí úradníci a učenci praktizovali budhizmus. Niektorí z nich vedeli, čomu sa venovali vo svojich predchádzajúcich životoch. Bai Juyi v básni „Seba-vysvetlenie“ napísal:
„O Fangovi sa hovorilo, že bol v minulom živote budhistický mních,
Pričom Wang bol maliar obrazov;
Tiež som sa pozrel na svoj život v meditácii,
A zistil som, že moje životy boli spojené s poéziou...“
Báseň hovorí, že „Fang Guan (Baiov priateľ) bol v predošlom živote budhistickým mníchom a básnik Wang Wei bol umelcom. Zároveň Bai naznačuje, že jeho talent básnika bol nazhromaždený postupne, v jednom živote po druhom. Jeho vysvetlenie ponúka prirodzené objasnenie pojmu génius, ktorý bol tiež potvrdený súčasným vedeckým výskumom v oblasti reinkarnácie.
Napríklad niekoľkoročné dieťa úplne bez skúseností v danej oblasti bolo schopné nakresliť motorový čln. Detailný výskum odhalil, že v predošlom živote bolo kapitánom motorového člnu s desiatkami rokov skúseností.
Wei Yingwu a hľadanie Tao
Wei Yingwu bol dobre známym básnikom v období Daizonga dynastie Tang. Vo veku 42 rokov odstúpil z oficiálneho postu kvôli podlomenému zdraviu a rozhodol sa stať sa taoistom. Odišiel žiť do kláštora. Nikto presne nevie ako ďaleko vo svojej kultivácii došiel, no jedna z jeho básni dáva určité náznaky:
„Hoci som umiestnený ako nebeská bytosť,
Moje srdce je ďaleko od svetských vecí;
Správam sa rovnako ako kultivujúci v jaskyni,
Neporušujem posvätnú pravdu.“
Život Wei Yingwu bol dosť hrboľatý, s mnohými vzostupmi a pádmi. No stále bol odhodlaný hľadať Tao. Cítil, že keď opustil slávu a zisk svetského sveta, získal už Tao a dosiahol stav návratu k svojmu pôvodnému ja. Byť považovaný na nebeskú bytosť je pre človeka večnou poctou.
Zhang Zhihe a kultivácia Tao
Zjavenia o kultivačnom stave Zhang Zhihe-ho sa dajú nájsť v knihe Xu Xian Zhuan (Životopisy nesmrteľných, Pokračovanie), kde sa spomína, že bol človekom, ktorý „sa držal pravdy a kultivoval qi“, ktorý dokázal „ležať v snehu bez toho, aby mu bolo chladno a skočiť do vody bez toho, aby sa zamočil. Precestoval všetky hory a rieky pod nebesami.“
Z pohľadu bežného človeka boli jeho schopnosti výnimočné. No boli to aj tak iba schopnosti rozvinuté pri kultivácii v škole Tao. Z básní Zhanga a z jeho malieb dokážeme vnímať, že ďaleko prevýšil úroveň bežných zručností a jeho myseľ už dosiahla veľmi vysokú úroveň.
V skutočnosti, akákoľvek cesta, ktorá dokáže kultivovať srdce človeka podľa spravodlivého Fa, je kultiváciou – procesom, kedy sa človek neustále snaží opustiť svoje pripútanosti k svetským veciam a krok po kroku zlepšiť svoju myseľ, až po dosiahnutie štandardov, ktoré daná škola kultivácie vyžaduje.
Samozrejme, pálenie tyčiniek, uctievanie Budhu, meditácia, či zbieranie byliniek na výrobu elixíru sú tiež kultivačnými metódami v budhistickej a taoistickej škole, no sú len povrchovými metódami na základnej úrovni.
Tieto povrchové metódy na vysokých úrovniach miznú a všetko v kultivačnom postupe je závislé na kultivácii srdca človeka. V dávnych časoch sa poeti kultivovali písaním poézie a dávna poézia bola jednou z častí čínskej nebeskej kultúry. Prostredníctvom neustáleho pozdvihovania stavu mysle sa tiež zlepšovali aj ich morálne štandardy, zároveň so schopnosťami v písaní poézie. V komunite kultivujúcich sa takýto stav nazýva „V Tao, bez kultivovania Tao“ (Čuan Falun II.) Bol to jednoducho prirodzený proces.
