(Minghui.org) Žena z mesta Fushun, provincia Liaoning, bola väznená a mučená celkovo deväť rokov, pretože sa odmietla vzdať sa Falun Gongu, duchovnej disciplíny prenasledovanej čínskym komunistickým režimom od roku 1999.
Pani Zhang Zhiqin bola najprv poslaná do tábora nútených prác na dva roky potom, čo bola nahlásená, že rozdáva letáky o Falun Gongu v roku 2001. Opitý dozorca ju takmer zabil potom, čo ju brutálne zbil, spôsobil jej prasklinu lebky a poškodil jej obličku.
V roku 2009 ju znova zatkli a odsúdili na sedem rokov väzenia. Keď sa vrátila domov, jej manžel sa s ňou rozviedol kvôli ustavičnému tlaku od úradov. Jej matka zomrela šesť mesiacov pred skončením svojho trestu a jej otec zomrel krátko po jej prepustení.
Nasleduje popis mučenia od pani Zhang, ktorým trpela počas deviatich rokov vo väzbe.
Tesné vyhnutie sa smrti v Tábore nútených prác Wujiabao
30. októbra 2001 ma zatkli, pretože som rozdávala informačné materiály o Falun Gongu. Úrady ma poslali do Tábora nútených prác Wujiabao na dva roky. Tam ma týrali a mučili a len o vlások som unikla smrti.
Brutálne bitie
Začiatkom roka 2002 som bola vážne podvyživená kvôli dvojtýždňovej hladovke. Wu Wei, vedúci oddelenia, prišiel do mojej cely opitý. Schmatol ma za vlasy a opakovane ma udrel po tvári a kopal ma. Spadla som a on mi naďalej šliapal po hlave. Zlomil drevenú stoličku, keď ju o mňa šmaril.
Dvaja dozorcovia ma privliekli do druhej miestnosti, v ktorej som si všimla, že tam bol aj Wu. Udrel ma drevenou doskou a vyhrážal sa mi, že ma dá do márnice, ak sa nevzdám Falun Gongu. Odpadla som a prebudila som sa v Druhej nemocnici Fushun. Jedna väzenkyňa mi priniesla smútočný odev, pretože lekár očakával moju smrť. V tom čase som bola taká opuchnutá, až sa mi nedala zaviesť ani infúzia.
Po celom tele som mala modriny a trpela som bolesťami dokonca aj pri dýchaní. Ostatní mi museli pomáhať pri mojich potrebách. Vypadali mi vlasy, moja lebka bola prasknutá a ohluchla som. Mala som znetvorenú tvár a moja časť tela v rozkroku bola taká opuchnutá, že som nemohla močiť. Zdravotná sestra mi povedala, že mám poškodené vnútorné orgány a jedna oblička mi zlyhala.
Bola som v takej ohromnej bolesti, že som sa pokúsila ukončiť svoj život odpojením sa od prístrojov. Dozorca to zistil a kopol ma do tváre, až sa mi celá zaliala krvou. Šesť mesiacov som bola pripútaná na lôžko. Potom som potrebovala pomoc, aby som sa mohla postaviť z postele a uľaviť si. Nedokázala som vyrovnať svoj chrbát a nohu, pretože som mala prasknutú šľachu za pravým kolenom.
Nehybné státie po deväť dní
V izolovanej cele som musela nehybne stáť s roztvorenými rukami a telom som sa musela dotýkať steny. Vždy tam bol pár väzňov, ktorí ma sledovali. Keď som sa pohla alebo zaspala, fyzicky ma napadli. Keď som bola taká unavená, že som skolabovala, kopali ma, až kým som nevstala.
Keď som nadávala väzňom, ktorí ma niekedy sexuálne zneužívali, zakryli mi ústa, ťahali ma za vlasy a udierali ma do tváre. Stála som v rovnakej pozícii deväť dní, počas ktorých mi dovolili čupnúť si len na pár minút počas jedla a použiť toaletu dvakrát do dňa. Jedlo tvorila vždy len malá buchta a zeleninový vývar.
Šoky elektrickými obuškami a bitie gumenou pálkou
Traja dozorcovia ma v jeden deň spolu s ďalšími šiestimi praktizujúcimi vzali do jednej miestnosti a začali nám dávať šoky elektrickými obuškami do tváre. Keď sa ma obušky dotkli, bolo to akoby mi ihly prebodávali tvár. Tvár jednej praktizujúcej bola pokrytá pľuzgiermi a druhá praktizujúca bola znetvorená.
Potom prišiel dozorca s polmetrovou špicatou gumenou pálkou a celé hodiny nás bil.
Bitie násadou na metlu
Dozorca chcel moje náramkové hodiny a zbil ma, keď som mu ich odmietla dať. Schmatol ma za vlasy a stiahol ma z hornej poschodovej postele a udieral ma násadou na metlu, až kým sa unavil. Bola som pokrytá ranami a mala som zranený krk.
Samotka a týranie horúčavou
Začala som držať hladovku na protest proti prenasledovaniu. Dali ma na samotku, ktorá bola prázdna a mala trocha menej než 1 meter štvorcový. V zime som mrzla a v lete som sa varila od horúčavy. V tom priestore som musela jesť a aj si uľavovať a nedovolili mi prezliecť sa alebo sa umyť. Dostala som svrab. Potom ma prinútili vyzliecť sa a postavili ma pod horúce slnko na celé hodiny. Praktizujúca, ktorá trpela rovnakým mučením, dostala úpal.
Presunutá do Tábora nútených prác Masanjia
Potom, čo Pracovný tábor Wujiabao zatvorili, presunuli ma do Tábora nútených prác Masanjia v meste Shenyang, kde ma taktiež mučili.
Zavesenie za putá na rukách
Bili ma a spútali ma, pretože som sa nevzdala Falun Gongu. Väzni, podnietení dozorcami, ma zavesili za putá na rukách o potrubie na toalete. Pustili ma dole len počas krátkych obedov. Trvalo to dva týždne a zápästia som mala také zodraté, že mi bolo vidieť mäso.
Inokedy mi väzni spútali ruky za chrbtom a skrížili mi nohy, pričom mi k nim priviazali ruky. Sadli si na mňa na mokrej podlahe na toalete. Neznesiteľná bolesť chrbta mi bránila, aby som sedela rovno a silno som sa potila. Trvalo to tri dni, až kým si väzni mysleli, že zomieram a vzali ma na kliniku v tábore. Odhodila som lieky, ktoré mi dali a to ich nahnevalo. Bili ma a dávali mi šoky elektrickými obuškami.
Šoky elektrinou
Piati dozorcovia ma vzali do miestnosti plnej mučiacich nástrojov a musela som stáť na niečom, čo pripomínalo elektronické váhy. Cez telo mi prechádzala ostrá bolesť! Potom na mňa položili veľkú železnú stoličku a spútali mi končatiny. Keď cez zo mňa prechádzal prúd, cítila som neznesiteľnú bolesť. Moje telo malo po celý čas kŕče. Spadla som na zem hneď ako mi uvoľnili putá.
Keď ma prepustili po dvoch rokoch mučenia, moja dcéra ma takmer nedokázala spoznať. Mala som zakalené oči a nereagovala som. Bola som sčasti ohluchnutá a vážne podvýživená. Nedokázala prestať plakať. Môj manžel začal plakať vo chvíli, ako ma uvidel.
Brutalita polície počas druhého zatknutia
Večer 31. marca 2009 ma znova zatkli, pretože som rozdávala letáky o Falun Gongu. Policajt mi pritlačil hlavu o zem, bil ma telefónom po hlave a kričal: „Nech tvoja rodina prinesie 50 000 yuanov a nechám ťa odísť!“
Hneď ako ma priviedli na Policajnú stanicu Xiaodongmen, policajti ma začali vypočúvať. Všetku literatúru Falun Gongu, ktorú mali, tisíce kusov, použili ako dôkaz proti mne, že praktizujem Falun Gong. Bili ma, udierali ma po tvári a dávali mi šoky elektrickými obuškami. Spútali mi ruky a zavesili ma za putá do kovovej klietky na tri dni.
2. apríla ma vzali do Zadržiavaceho centra mesta Shenyang. Súdili ma v Okresnom súde Dadong 26. júna a odsúdili ma na sedem rokov väzenia.
Mučená na samotke v Ženskej väznici Liaoning
Hneď ako som prišla do Ženskej väznice Liaoning, vedúci mi povedal, aby som podpísala vyhlásenie na vzdanie sa Falun Gongu, čo som odmietla urobiť. Vzal ma na samotku, kde som musela stáť, čupieť a sedieť na malom stolíku po celé hodiny. Moja sedacia časť tela začala mať pľuzgiere, otvorila sa a začali sa mi tam vytvárať vredy.
Keď som bola na samotke, po celý čas ma niekto sledoval, aby mi zabránil zaspať. Ak som zaspala, ten človek ma potom bil, až kým som sa neprebrala. O tri mesiace neskôr som sa stále odmietala vzdať sa svojej viery. Nakoniec ma nechali tak.
So silnou vierou vo Falun Gong som prežili pekelné roky vo väzení. Keď ma prepustili v roku 2016, môj manžel sa so mnou rozviedol, pretože bol unavený zo života v neustálom strachu a obavách.
Moja matka zomrela o šesť mesiacov predtým. Otec mi povedal, že každý deň sedela na skale a čakala na mňa a keď zomrela, nezavrela oči.
O rok neskôr zomrel aj môj otec.
