(Minghui.org) Som extrovertný človek a mám zvyk o všetko sa zaujímať. Predtým, než som začal praktizovať Falun Dafa, boli moje dni plné klebetenia, stretnutí, jedenia a pitia.
Keď som začal praktizovať Falun Dafa, aj keď bolo prenasledovanie veľmi kruté, stále som často navštevoval iných praktizujúcich. Takto som cítil, že moje dni sú naplnené. Neskôr som si ale uvedomil, že vyhľadávanie spoločnosti a zbytočné stretnutia sú silnou pripútanosťou.
Majster povedal:
„Nesnesitelná samota je pro lidi nejnebezpečnější a je to také největší trýzeň při praktikováníkultivace.“ („Přednáška na první konferenci v Severní Americe“)
Keď som sa v tomto snažil zlepšiť na základe Fa, zistil som, že kultivácia osamote je veľmi ťažká. Každých 10 až 15 dní som šiel na návštevu iného praktizujúceho. Ak som nešiel, cítil som, že mi niečo chýba. Popíjali sme čaj a rozprávali sa. Praktizujúci sa vždy potešil, že ma vidí. Postupne som začal cítiť, že niečo nie je v poriadku. Vždy keď som tam išiel, podvedome som sa snažil získať nejaké novinky: Ako sa darí iným praktizujúcim? Bol niekto zatknutý? Potom sme klebetili o ostatných. Cítil som, že z informácií, čo som dostal, môžem posúdiť, ako ide moje kultivácia, na čo si dať pozor, alebo uvidieť, či nezaostávam. Potom som bol spokojný.
Jedným zo štandardov, ktoré staré sily používajú na meranie praktizujúcich, je to, či majú schopnosť vydržať samotu. Staré sily spravili vlastné usporiadania pre každého praktizujúceho. Napríklad, že ťa niekto dnes pochváli a zajtra ťa niekto skritizuje. Toto je v skutočnosti pasca. Ak praktizujúci spadne, staré sily majú dôvod ho prenasledovať a vyhlásia, že nie je schopný zniesť samotu.
Poukázanie na moju pripútanosť
Kultivácia je veľmi vážna. Pred niekoľkými rokmi som bol neustále obťažovaný políciou, no stále som nemohol nájsť svoj nedostatok. Jeden z policajtov povedal: „Mal by si menej prichádzať do kontaktu s inými praktizujúcimi“. Pomyslel som si: „To nezáleží od teba“. Neskôr som si však uvedomil, že staré sily si môžu myslieť: „Rád sa socializuješ a chodievaš k praktizujúcim domov, aby ste spolu po dlhý čas klebetili. Je to to, čo má praktizujúci robiť?“
Keď som pochopil, že ak sa od základu nezmením, budem rovnaký ako bežný človek, bol som schopný trošku sa zlepšiť. Avšak po dlhý čas som sa cítil nepokojne a ľahko som sa nechal vyviesť z miery, kým som zas nenavštívil iných praktizujúcich. Neskôr som si uvedomil, že sa ma staré sily pokúšajú ovládať. Toto nebolo moje pravé ja.
Pocity nepokoja, ktoré som mal, ak som nešiel navštíviť iných a pocity šťastia pri návštevách iných neboli mojím pravým ja.
Byť schopný vydržať samotu odráža kultivačnú úroveň človeka. Skutočne obdivujem praktizujúcich, ktorí pracujú na Minghui. Potichu to robia viac ako 20 rokov. Sú ako pokojná voda a dokonca aj Bohovia sa na nich pozerajú s rešpektom. Tento stav tichej usilovnosti je veľmi odlišný od tých z nás, ktorí sa obľubujeme socializovať.
V našej oblasti zvykli všetci obdivovať istého miestneho praktizujúceho a vraveli, že je veľmi usilovný a dobre sa kultivuje. Avšak potom dostal rakovinu žalúdka a zomrel. Po dlhý čas som bol týmto zmätený. Nedávno som si uvedomil, že sa veľmi rád socializoval a asi každých 10-15 dní navštevoval miestnych praktizujúcich. Vždy keď prišiel, mal špecifické veci na debatu. Keď sa uňho objavili prejavy rakoviny, nevedel sa osvietiť k svojim nedostatkom a nakoniec umrel.
Nedávno bolo naraz zatknutých 10, 20 a nakoniec až 30 praktizujúcich. Sme v závere nápravy Fa. Ako sa to mohlo prihodiť? Praktizujúci z tej oblasti povedal, že polícia zatkla praktizujúcich, keď sa spolu stretli, aby pozerali ako takmer dva milióny ľudí pochoduje v Hongkongu. Nezneužili staré sily ich nedostatky?
Jeden praktizujúci ma neustále skúšal a hovoril: „Kedy nás všetkých pozveš na večeru?“ Aj keď to bol len žart, poukazoval na moje problémy. V minulosti som bol veľmi často pozývaný inými. Keď ma niekto pozval, bol som rozrušený a prišiel som skoro. Aj keď sme to volali „zdieľania“, hovorili sme naozaj o kultivácii? Väčšinou sme sa len tak rozprávali a jedli sme. Keď o tom teraz premýšľam, boli sme príliš nedbalí a užívali sme si vzájomnú prítomnosť. Je toto kultivácia?
Pamätám si, ako pred 20. júlom 1999 naše miesto praktizovania organizovalo diskusie ohľadne kultivácie. Avšak keď sme vtedy šli do domov praktizujúcich, alebo sme boli v inom meste a prišiel čas na jedlo, väčšinou sme si dali len jedno jedlo s ryžou. Keď sme sa išli najesť von, väčšinou to bola len jednoduchá miska rezancov alebo miska ryže.
Koordinátor nám povedal: „Čo jedávali praktizujúci, keď cestovali s Majstrom kvôli vyučovaniu? Instantné cestoviny.“ Samozrejme nehovorím, že by praktizujúci nemali byť spolu v kontakte. Hovorím hlavne o stretávaní sa kvôli potešeniu. Túto pripútanosť by sme mali odstrániť.
Rád by som svoje zdieľanie zakončil slovami Majstra z prednášky „Vyučovanie Fa na Medzinárodnom dni Falun Dafa“.
„Keď som povedal toľkoto, myslím si, že táto záležitosť je neuveriteľne vážna! Je taká vážna, avšak mnoho ľudí ju neberie vážne. Je to nápadné u niektorých dlhoročných učeníkov Dafa. Napadlo vám, že všetko vo vašom dennom živote je časťou kultivácie? Každé vaše slovo a čin, všetko čo robíte – všetko z toho je časťou vašej kultivácie. Uvedomujete si to?“
Toto je len moje obmedzené pochopenie. Poukážte prosím láskavo na čokoľvek nesprávne.
